September, rodičovi pokoj ber

Mám rada vtipy o tom, ako rodičia preživší prázdniny s nadšením odovzdávajú deti po dvoch mesiacoch zase inštitúciám. S úprimným výbuchom radosti tancujú, skáču dva metre tridsať. Veľká epocha nárokov leta končí, aby ju vzápätí vystriedala ďalšia tsunami vlna. Volá sa september.

September, na rodiča ohľad aspoň trochu ber

Septembrové rána voňajú po rannej rose, zem je nasiaknutá nočnou hmlou. Hmlou celkom inou ako sadá na rodičovský mozog, keď potrebuje vychystať bez nervov deti z domu. Ak sa nezrútiš do 15 minút od budíčka detí, medzi balením školskej tašky a hľadaním pravej papučky, nezúfaj, tvoja príležitosť ešte príde.

Premávka hustá ako sople, ktoré prídu … tri, dva, jedna… o týždeň.

Parkovanie pri školách a škôlkach horšie ako vo štvrtok doobeda medzi dôchodcami v seneckom Kauflande. A už po tebe tí labilnejší trúbia. Hneď ťa to morálne nadradí, lebo ty aj s tromi magnéziami v krvi, to zvládaš lepšie.

Potom choď odovzdať nespolupracujúce dieťa do škôlky. Pripíš si výherné body, ak zo seba strhneš detskú lianu bez toho, aby ti čelo orosili kropaje potu. Smrdíš pod pazuchami. September s perimenopauzou je najhorší mesiac v roku. Definitívne.

Potom sa trochu vyplač aj ty, ideálne v aute, kde už ťa nikto nevidí a ideálne do doby, kým na teba niekto zase nezatrúbi.

September, prievan v peňaženke nezvládnem

Aspoň tvoj školák ráno neplakal? Nevadí. Ty môžeš, len čo ti pípne EduPage. Pozdravy zo školskej jedálne, ako dôkaz, že obedy na Slovensku sú zadarmo, potom príspevky na ZRPŠ, do triedneho fondu, potom ešte treba zaplatiť za učebnice a pracovné zošity, lebo aj školstvo je na Slovensku zadarmo.

Niekto povie slovo krúžky a spraví sa ti automaticky nevoľno? Tritisícpäťsto ponúk, dieťa chce všetko, na účte nič nie je, príde ti sympatické, že by sa deti mali aj nudiť. Ale vlastne im závidíš. Prečo nikto nikdy nenapíše, že aj rodičia by sa mali nudiť? Kde v tom rozvrhu dňa je neštruktúrovaný čas pre matku, či otca?

September, gaštany a iné pliagy si ber

O deviatej večer, čo by mohol byť čas hodný garantovania Ústavou ako zvrchovaný a nedotknuteľný, aby si si mohla konečne vyložiť kŕčové žily nad úroveň srdca, prichádza ťažký úder.

„Mami, a zajtra máme doniesť gaštany. A ešte výkres A3. Aj papierovú krabicu od topánok... / čokoľvek doplň.

21.15. Áno, si to ty. Po tme prehľadávaš kontajnery v okolí. Češeš park pod pouličným osvetlením s baterkou v ruke. Lezieš štvornožky v poraste kríkov, hľadáš gaštany, bukvice, 5 druhov opadaných listov a pýtaš sa sama seba, v ktorej fáze života si spravila chybu.

September, rodičovský tetris nezvládnem

Aspoň, že to môžeme zvládať spolu, hravo.

Kameň, papier, nožnice. S mužom si strihneš, koho kedy prečo za koľko vyzdvihneš. Čo lepšie vyhovuje tvojej farby pleti: trepať sa na futbal na druhý koniec mesta so školákom? Alebo vyzdvihnúť škôlkara s hysterickým záchvatom, pretože má nesprávnu farbu ponožiek?

Človeče, nehnevaj sa. Ten z rodičov, ktorý je prvý v domčeku, zaspal. Ten druhý panáčik musí skopírovať rozvrh hodín, podpísať 48 hárkov o spracovaní osobných údajov a postarať sa o úbor na telesnú, ktorý ostal smradľavý od júna.

A potom príde šach, mat. Prvý soplík, prvá teplota. Áno, takto vonia september. Romanticky, sladkasto ako fermentované jabĺčka, slivky a hlieniky. Vejú, krásne povievajú. Ako pavučiny babieho leta.