Tá doktorka bola ako psí čumák. Ženy recenzujú pôrod.

Vhupnime do témy rovnými nohami – takto sa to často objaví po pôrode ako recenzia pôrodnice na sociálnych sieťach:

„V pôrodnici bolo od príjmu aj počas času na pôrodnej izbe všetko fajn, pôrodná asistentka bola strašne zlatá, príjemná, držala ma za ruku a rozprávali sme sa, povzbudzovala ma.

Potom sa ale niečo udialo a lekárka po kontrole „pásov“ skonštatovala, že musia vykonať akútnu sekciu.

Tá gynekologička bola taká nepríjemná, nafúknutá blondýna. Vôbec sa nesnažila byť ku mne milá, bola ako psí čumák. Mohla by sa aspoň trochu usmiať. Táto jediná skazila môj dojem z pôrodnice.

Na šestonedelí boli sestričky veľmi milé, pomohli aj s dojčením (toho som sa bála), strava mi chutila, priestory sú fakt veľmi pekné a moderné. Celé ok, až na tú nepríjemnú doktorku…

Toto je typ komentára, ktorý sa číta ľahko – lebo emócia je jasná: „Bola som vystrašená, zraniteľná, a niekto na mňa pôsobil chladne.“

Lenže teraz prichádza druhá strana reality. Tá, ktorá sa na Facebooku nikdy nevysvetlí do konca.

Pohľad pôrodnej asistentky: „Keď ide o minúty, úsmev je luxus“

Som pôrodná asistentka. A viem presne, čo sa v takom momente v pôrodnici deje.

Na začiatku je pôrod často pokojný. Rozprávame sa, držíme za ruku, dýchame spolu, hľadáme úľavové polohy pri kontrakciách. Aj my – personál – sme radi, keď je žena v bezpečí a cíti podporu. To je tá krásna časť našej práce.

Potom sa však môže stať niečo, čo zmení atmosféru v jednej sekunde:

• CTG (monitorovanie oziev plodu) začne ukazovať, že dieťa nezvláda kontrakcie,
• alebo sa objavia iné známky, že dieťa je ohrozené nedostatkom kyslíka,
• a tím sa rozhodne: akútna sekcia.

V tej chvíli sa režim mení. Z „podpory“ sa stáva „zásah“.

A áno – vtedy sa môže stať, že lekárka na sále nepôsobí milo. Nemá čas riešiť sociálnu interakciu. Lebo jej mozog je v móde: zorganizovať tím, rozhodnúť, vyrezať dieťa čo najrýchlejšie a čo najbezpečnejšie.

Nie je to osobné. Nie je to o tom, že ste jej nesympatická. Je to o tom, že v tej chvíli je najvyššia priorita: dieťa. Vaše dieťa. Má na to len pár minút.

Čo znamená „akútna sekcia“ v praxi

Ľudia si často myslia, že „sekcia“ je len jeden úkon. V skutočnosti je to koordinácia viacerých tímov naraz:

• pôrodník/pôrodníčka (operatér),
• anestéziológ / anesteziologický tím (aby ste necítili bolesť a zvládli zákrok bezpečne),
• neonatológ/pediater + sestra pre novorodenca (lebo dieťa môže potrebovať okamžitú pomoc),
• instrumentárka, sálové sestry, pôrodná asistentka.

Všetci robia naraz svoju časť. Všetko ide rýchlo. A komunikácia sa zredukuje na minimum.

V ideálnom svete by vždy zaznelo: „Ideme rýchlo, aby bolo dieťa v poriadku. Ste v bezpečí.“
V realite to nie vždy padne. A to je presne ten moment, ktorý mama vníma ako „chlad“ alebo „aroganciu“.

Prečo sa ide tak rýchlo: lebo následky nedostatku kyslíka môžu byť brutálne

Keď je dieťa v ohrození (napr. pri zhoršenom CTG), lekári sa snažia predísť tomu, čo sa v medicíne označuje ako hypoxicko-ischemická encefalopatia (HIE) –vážne poškodenie mozgu novorodencov spôsobené nedostatkom kyslíka (hypoxia) a zníženým prietokom krvi (ischémia) do mozgu počas pôrodu alebo tesne po ňom. To môže mať široké spektrum následkov: od nulových až po veľmi vážne.

Čo môže spôsobiť výrazný nedostatok kyslíka pri pôrode (najmä ak trvá dlhšie)

Krátkodobo (hneď po narodení):

• dieťa môže mať ťažkosti s dýchaním, potrebuje resuscitáciu alebo ventiláciu,
• môžu sa objaviť novorodenecké kŕče, slabý tonus, problém so satím a kŕmením,
• môže dôjsť aj k viacorgánovým problémom (nie len mozog – ale aj srdce, pľúca, obličky, pečeň).

Dlhodobo (niekedy sa ukáže až o mesiace či roky):

• cerebrálna obrna (motorické postihnutie),
• vývinové oneskorenie, problémy s učením alebo intelektové ťažkosti,
• epilepsia,
• v najťažších prípadoch aj trvalé ťažké poškodenie alebo úmrtie.

A teraz tá podstatná myšlienka článku:

Tá „nepríjemná doktorka“ na sále bola presne tá osoba, ktorá urobila najviac preto, aby vaše dieťa nemalo následky na celý život. Nie preto, že sa usmiala. Ale preto, že vyhodnotila problém, rozhodla a konala rýchlo.

Prečo si mama pamätá práve „psí čumák“? Lebo v šoku si mozog uloží emóciu

Ak ste v tom momente cítili strach, bezmocnosť, paniku – je úplne normálne, že si pamätáte tón hlasu, výraz tváre, strohé vety.

Niektoré ženy si z akútnej sekcie odnesú aj traumatickú spomienku. A vtedy je prirodzené, že hľadáte „vinníka“ tej nepríjemnej emócie.

Lenže emočný dojem a medicínska realita môžu byť dve rôzne veci.

A teraz fér časť: aj v akútnej situácii sa dá byť ľudský – aspoň jednou vetou

Toto je odkaz aj smerom k zdravotníkom.

Áno, v ohrození ide o sekundy. Áno, pri resuscitácii alebo akútnej sekcii sa nedá viesť ucelený empatický rozhovor.

Ale jedna veta často stačí, aby žena nemala pocit, že je „len kus na stole“:

• „Potrebujeme konať rýchlo kvôli bábätku.“
• „Ste v bezpečí, ideme vám pomôcť.“
• „Teraz budeme struční, ale všetko vám vysvetlíme neskôr.“

Táto jedna veta dokáže urobiť obrovský rozdiel v tom, ako žena prežije spomienku na pôrod.

Čo môžete spraviť ako mama (aby to v hlave nezostalo ako krivda)

Ak máte pocit, že vám „niečo chýba“ a zostal vo vás nepríjemný dojem:

1. Požiadajte o krátke vysvetlenie/debrief (aj spätne). Možno na najbližšej vizite na oddelení šestonedelia.
   „Prečo to bolo akútne? Čo ukazovalo CTG? Čo bolo riziko?“
2. Ak máte z pôrodu ťažké pocity, nebagatelizujte ich. Je normálne cítiť smútok, hnev, sklamanie.
3. Skúste si oddeliť dve veci:
   • záchrana života/prevencia následkov (funkcia zdravotníckeho tímu v pôrodnici ),
   • spôsob komunikácie (ľudskosť, ktorá sa dá vždy zlepšovať).

Pointa, ktorú by som chcela, aby si mama odniesla

Ak ste skončili na akútnej sekcii a všetko dopadlo dobre, je dosť možné, že:

• niekto vás držal za ruku (a to je dôležité),
• ale niekto iný bol „tvrdý“, lebo práve v tej chvíli riešil, aby vaše dieťa bolo živé a zdravé.

A možno… tá „psí čumák“ doktorka bola v skutočnosti tá, ktorá pre vás spravila najviac.