Kto pubertiaka doma nemal, nevie, čo je život … dalo by sa transformovať zľudovené úslovie. Máloktorí z rodičov, ktorí majú či mali doma dieťa v období puberty, povie, že to bolo pokojné obdobie.
Ak už nič iné, tak odvrávačky, behanie za partiou, nezáujem o rodinné aktivity – všetko je nuda, trápne … a najtrápnejší sú pochopiteľne rodičia.
Zdravo sa odseparovať od rodičov
Na jednej strane vieme, že to je normálne vývinové štádium jedinca, že ním musí prejsť každé dieťa, ak sa chce zdravo odseparovať od svojej rodiny – v zmysle, aby niekedy v budúcnosti dokázalo stáť na vlastných nohách.
No na strane druhej nás to ako rodičov niekedy ničí, inokedy srdí a stále rozmýšľame, čo by sme mohli robiť inak, ako tie unudené ksichtíky motivovať, zaujať … alebo či sa na to vykašľať a nechať ich proste zrieť, až dozrejú?
Kde sú tie mínové polia
“Ako vychovať skvelého tínedžera” . Tak znie asi tristo rôznych textov, na ktoré narazíte, keď si túto tému zadáte do vyhľadávača.
Odpoveď nie je. Snáď len niekoľko postrehov – nápadov o tom, čo všetko do života s pubertiakmi vstupuje a kde sú tie mínové polia, na ktorých môžu naše vzťahy stroskotať. Lebo o tom to je, o našom vzťahu s deťmi. Ten v tomto období prechádza zaťažkávacou skúškou. Už nie sme tie obdivované maminky a všemocní ockovia. Už sme pod paľbou kritiky za naše názory, naše očakávania smerované k potomkom, už sme proste „tí hrozní dospelí, ktorí stále niečo po nich chcú a nič im nedovolia“.
Rizikom je, že ovocie nášho pôsobenia na deti nie je v tejto fáze takmer vôbec viditeľné. Keď boli vaše deti malé, naučili ste ich držať farbičku, postaviť domček, kresliť … všetko bolo nové, očarujúce, videli ste, ako sa vám deti rozvíjajú pred očami.
Teraz vidíte mladého muža či devu, s mobilom v ruke, jedným okom hľadiac do počítača, pričom konzumuje nejaký junk food a vôbec sa nehodlá s vami baviť …. no na porazenie, nie?
Nezúfajte!
Za všetkými tými pohŕdavými pohľadmi a úškrnmi je stále vaše milé dieťa.
Aké sú potreby tínedžera?
Možno práve z potrieb, ktoré deti v tomto období majú, by sme mohli vychádzať, keď uvažujeme o našom fungovaní s nimi. Dr. Bruce Naramore vo svojej knihe „Rodičom tínedžera“ hovorí o niektorých potrebách pubertiakov.
Vybudovať si vlastnú identitu a pocit jedinečnosti.
Ako rodičia máme veľký vplyv na budovanie identity dieťaťa a jeho sebavedomie. Identitou je myslené vnímanie dieťaťa v pozitívnom, či negatívnom význame. S deťmi v období puberty to nie je jednoduché, okrem toho, že sú hyper kritické ku všetkým, tak aj k sebe. My im môžeme ukázať, dať pocítiť, v čom sú dobrí, jedineční. Či už je to šport, hra na hudobný nástroj, nejaký predmet v škole, pomoc druhým ľuďom …
Dieťa by malo poznať a mať pomenované, v čom je dobré a čo to preň znamená. Môžete ponúknuť svoj pohľad na vec, ak dieťa nevníma seba až tak pozitívne ako vy rodičia. Ale iba ponúknuť, nepresviedčať. Môžete dieťa oceniť a podporiť jeho snahu, úsilie. Môžete s ním hovoriť o tom, čo by ešte chcelo vyskúšať, prečo sa napr. porovnáva s kamarátmi, prečo má pocit, že sa mu nedarí (hoci vy máte presne opačný pocit). Prezradí vám to veľa o vnútorných motívoch dieťaťa. O tom, čo je preň dôležité a akým spôsobom asi uvažuje. Je to pre vás akési východisko k ďalším aktivitám s dieťaťom.
Postupne sa oddeliť od svojho detstva a závislosti na rodičoch
Už nechce toľko času tráviť s vami? Nechce, aby ste o ňom rozhodovali? Nechce s vami diskutovať? Dovoľte mu to – pri zachovaní tých najzákladnejších pravidiel, ktoré sú pre vás nepodkročiteľné. Nastavte si spoločne pravidlá, o čom určite budete rozhodovať vy, kde budete mať posledné slovo (nemôže toho byť ale veľa), a kde akceptujete jeho vlastné rozhodnutia (s prevzatím si zodpovednosti za možné riziká).
Vybudovať si významné vzťahy s rovesníkmi a mimo rodiny
Tínedžeri zrejme budú mať potrebu tráviť mimo domu oveľa viacej času, než predtým. Je to také pomalé, postupné, plíživé. V dnešnej dobe to nemusí byť len o tom, že mimo domu, ale len mimo vás, rodičov. Za dverami svojej izby … žiaľ, je to často o komunikácií na sociálnych sieťach, o sieťových hrách, o rôznych akože komunikačných kanáloch … radšej by sa však mohli s kamarátmi stretnúť niekde „live“. Rovesníci sú pre pubertiakov nesmierne dôležití. Majú rovnaké problémy, podobné záujmy, názory. Zároveň sú si už v tomto čase i akousi emocionálnou oporou.
Čo môžete urobiť? Otvorte svoj byt či dom! Pozvite priateľov vášho dieťaťa, spoznajte ich, pokecajte s nimi – minimálne o tom, čo si dajú jesť a piť 🙂 Pri stolovaní sa vždy jednoduchšie kecá – objednajte pizzu, upečte koláč, naservírujte zmrzlinu. Nie vždy sa vám hodí mať plný dom externých detí a nie vždy stíhate robiť servis, ale stojí to za to – aspoň občas. Jednak spoznáte tých, ktorých si vaše dieťa vybralo za priateľov, jednak môžete mať aspoň čiastočne pod kontrolou, ako trávia svoj čas.
Môžete občas niekoho „externého“ pribaliť na rodinný výlet alebo zobrať pár detí do prírody, aby sa zažili aj v iných situáciách.
Ako môžeme našim tínedžerom pomôcť?
V princípe je to jednoduché – majte na nich čas, kedykoľvek vás potrebujú. Hoci sa môže zdať, že deti na nás kašlú, nie je to tak. Potrebujú nás mať ako taký back-up v pozadí.
Napr. pre chvíle, keď si nebudú vedieť rady, keď bude ich „emocionálny kontajner“ plný a budú ho potrebovať vyprázdniť. Keď im občas rupnú nervy. To sú situácie, kedy potrebujú pohladenie, vypočutie, porozumenie a najmä – náš čas. Aj keď urobia z nášho pohľadu obrovskú hlúposť a máte chuť ich za to prefackať, nádych – dva – tri a vypočuť, pohladiť. Až potom preberať reálne dôsledky a možné príčiny.
Deti potrebujú vedieť a cítiť, že sú pre nás dôležité a že my sme vždy dostupní v čase, keď nás potrebujú. Pokojne im to opakujte, hoci s vami hovoriť nechcú – musia počuť, že v prípade, že by chceli, môžu prísť aj uprostred noci.
Sledujte tiež vhodné momenty, kedy môžete nejako na svoje dieťa vplývať – kedy môžete vyjadriť svoj názor, svoj postoj a pýtať sa na názory a postoje svojich detí.
PS: spýtala som sa svojho syna, čo sem mám napísať
Ako motivovať tých pubertiakov, ako s nimi v pohode žiť. Jeho odpoveď bola: „pubertiaci sa motivovať nedajú.“
To, čo zrejme väčšina z nás robí je, že sa snažíme ukazovať im nejaké výhody, prečo by to a ono mali robiť a oni v tom vôbec, ale vôbec žiadny význam nevidia. A bolo by to i divné, keby ho videli v učení sa, umývaní schodov, kúpeľní …
Zároveň však musia pochopiť, že isté veci v živote konáme i PRETO, LEBO … lebo je to nevyhnutnosť, lebo je to priestor niekoho iného, ktorý aj oni musia niekedy rešpektovať tak, ako iní rešpektujú ten ich.
Chceš sa najesť a chceš k tomu tanier? Musíš si ho umyť.
Nechceš k jedlu tanier? OK, ale potom prosím vyčisti stôl a povysávaj, čo po tebe ostalo, lebo mne to vadí, keď si mám sadnúť k takému špinavému stolu.
Alebo tak nejako … vy to ako vidíte, milí rodičia?
S použitím: allprodad.com
(12 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
Vírusový zápal pľúc
Prečo si ma nenechala moja prvá mama, čo ma mala v brušku? Ona ma nechcela?
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Deti by mali mať priezvisko po mame, nie po priateľovi
