Ťažká úloha rodiča: sedieť a čakať, kým jeho tínedžer dozreje

Budúcnosť detí majú v rukách rodičia

Aspoň všetky súčasné knihy o výchove naznačujú, že miera angažovanosti rodičov do výchovy dieťaťa rozhodne o tom, ako sa mu bude v živote dariť. Ako obstojí vo svete obrovskej konkurencie a dynamických zmien. Ako rodičia sa musíme postarať, aby deti v celom tom pretlaku nezlyhali. A nemôžeme ani my. Preto sme takí úzkostní a úzkostliví. Nemôžeme si dovoliť nechať to tak, lebo v hre je príliš veľa. Vedia o tom všetci “strategickí” rodičia.

Prečítajte si aj:

Prečo bolo ľahšie rodičom v 80-tych a 90-tych rokoch

Ako sa prejavujú strategickí rodičia

Z nepodarenej písomky z matematiky môžu urobiť prednášku o tom, že s priemernosťou dieru do sveta nikto neurobil. Pripomínajú deťom priebežne od prvého ročníka základnej školy, že známky na vysvedčení sa zohľadňujú, ak sa chcú dostať na obstojnú strednú školu. A že to je to, k čomu ich úsilie smeruje, lebo potom budú môcť robiť v živote to, čo ich baví.

Ak sa učiť nebudú, zužujú si tým svoje možnosti a budúcnosť sa javí pomaly bezútešná. Občas je to téma tak frekventovaná, že keď sa blíži termín prihlášok na strednú školu, sú z toho rodičia div nie šediví. Pretože ich dieťa aj tak nevie, čo by chcelo v živote robiť.

Obyčajní tínedžeri

Kedysi sa tínedžeri mohli v kukle dospievania vykrúcať, ako sa im zachcelo. Zabávať sa s kamarátmi, hrať hry, stretávať sa a celkovo zabíjať čas. Až na to, že to nebola strata času. Aspoň nie z hľadiska vývoja, pripomína klinická psychologička Lindsay Gibson v knihe Aby už detstvo nebolelo.

“Hlavnou psychologickou úlohou tínedžerského obdobia je zistiť, kto ste okrem svojej mamy a otca a aký život vás bude ako čerstvo dospelého človeka baviť,” vysvetľuje Gibson. Zároveň hovorí aj o tom, že niektorí príliš starostliví rodičia len ťažko odolávajú pokušeniu do tejto vývojovej ulity nezasahovať a neurýchľovať ju.

Prečítajte si aj:

„Trinedžeri.“ Trojroční, ktorí sa správajú ako tínedžeri.

Tínedžer ešte nie je dospelý

“V súčasnosti sa strategickí rodičia domnievajú, že v hre je príliš veľa na to, aby sa dieťa oddávalo bežnému dospievaniu. Nie je na to čas. Hodiny tikajú a štartovacia brána sa plní. Veľká časť bežného správania dospievajúcich sa začala považovať za hrozbu pre budúci úspech.

Bežné správanie dopsievajúcich však už zo svojej podstaty odráža, že dospievajúci je ešte nezrelý. Nevie sa dobre ovládať, ani plánovať budúcnosť. U dospelého by takéto vlastnosti znamenali problém, ale u pätnásťročného sú úplne normálne. Iba málo z toho, ako sa dieťa správa v období dospievania, skutočne predpovedá budúci úspech alebo neúspech,” píše Gibson.

Kontrola nad dieťaťom

O strategických rodičoch tvrdí, že stratili zo zreteľa podstatnú skutočnosť: tínedžer ešte nie je dospelý. A bezohľadné správanie dospievajúcich je spôsob, akým sa mnohé deti môžu nájsť.

Strategickí rodičia chcú prevziať kontrolu nad dobrodružnou cestou dieťaťa. Podľa psychologičky hovoria deťom v podstate toto: “Nemusíš zažiť toto alebo vyskúšať tamto. Stačí sa ma spýtať a ja ti poviem, čo sa stane.” Pretože rodičia, na rozdiel od svojich neskúsených detí, vedia, že chyby sú nákladné a chcú deťom pomôcť, aby sa im vyhli. Experimentovanie nestojí za riziko, keď ide o tak veľa.

Tu nám však tínedžeri dajú okúsiť, či chceme, alebo nie, že ani naše super organizovanie, ani naše plánovanie nezatočí s ich pubertálnou túžbou učiť sa z vlastných skúseností.

Neurýchlime to

“Možno by sme mohli dať svojim deťom trochu času a veriť v ich proces dozrievania. Možno by sme sa mali snažiť, aby nepociťovali ako zlyhanie, že sú len napoly dospelé,” myslí si Gibson.

Pripomína, že žiadne poučovanie neurýchli základný vývoj mozgu. Proces dospievania je chaotická záležitosť s úspechmi a so zlyhaniami. “Niekedy je jedinou rozumnou stratégiou sedieť a čakať, kým ich nezrelá časť dozreje,” odkazuje strategickým rodičom.

Prečítajte si aj:

Intenzívne rodičovstvo, do ktorého nás tlačia, aby sme boli “dobrí” rodičia, škodí

(Žiadne hodnotenia)

Loading...