3 jednoduché spôsoby, ako naučiť deti zvládať aj ťažké pocity

Dr. Siggie Cohen, odborníčka na výchovu detí, často opakuje vetu “pocity prichádzajú a odchádzajú.” Týka sa to všetkých emócií. Aj tých náročných, ťažkých.

Môžeme mať naozaj neznesiteľné pocity, no sú dočasné. Vždy. Keď si ich dovolíme cítiť namiesto toho, aby sme ich potláčali, vyhýbali sa im alebo ich ignorovali, prirodzene ľahšie prejdú. Odídu tak, ako aj prišli.

My, dospelí, tomu síce môžeme rozumieť, no pre naše deti to môže znieť ako čosi priveľmi abstraktné. Ako teda deťom pomôcť, aby to lepšie pochopili? Doktorka Siggie ponúka tieto 3 jednoduché spôsoby, ktoré možeme aplikovať doma.

Zdôraznite slovo “niekedy”

Ak budete mať pokojnú chvíľku – napríklad v aute, pri večeri alebo pred spaním, dr. Siggie Cohen odporúča skúsiť otvoriť tému, kde použijeme slovo “niekedy.”

“Môžete povedať: “Všimli ste si niekedy, ako sa naše pocity menia? Niekedy bývame nahnevaní… a niekedy nie. Inokedy sa cítime šťastní… A niekedy nie. Niekedy sme nervózni… a potom to prejde. Je to preto, že všetky pocity prichádzajú a odchádzajú. Netrvajú večne. Viete si spomenúť na nejaké pocity, ktoré sa u vás dnes menili?”

Jedným zo spôsobov, ako sa učíme zvládať svoje pocity, je pochopiť, že nie sú trvalé, pripomína psychologička.

Pridajte slovo “práve teraz”

Ďalšie slovo, ktoré dokáže výrazne ovplyvniť, ako vníma dieťa seba a svoje pocity, je pridať slovné spojenie “práve teraz.” Namiesto toho, aby ste povedali “Bojíš sa.” “Hanbíš sa.” Skúste to takto: “Práve teraz sa trochu bojíš.” “Práve teraz sa cítiš zahanbene.”

Pridaním výrazu “práve teraz” pripomeniete svojmu dieťaťu (a aj sebe), že pocity sú dočasné. Nie sú súčasťou nikoho trvalej identity. Dieťa nie je bojko, ani hanblivec. Ide o situáciu, ktorá pominie. Situáciu, ktorá je aktuálna. “Práve teraz.”

Často a otvorene reflektujte

Najlepší čas na budovanie emocionálneho vhľadu nie je uprostred krízy, ktorá práve prebieha. Ale po nej, keď sa veci upokoja a všetci sa cítia viac vyrovnaní. Počas pokojnejšej chvíle sa môžete k náročnej situácii vrátiť a povedať:

“Pamätáš si, ako si bol predtým naozaj rozrušený? Plakal si a kričal… to bolo pre nás oboch naozaj ťažké. Ako sa teraz cítiš? Potom sa zastavte a spoločne sa zamyslite: “Zdá sa, že teraz sa cítiš o niečo lepšie. Áno, takto fungujú pocity. Prichádzajú a odchádzajú. Dokonca aj tie, ktoré nie sú príjemné.”

Podľa dr. Siggie takéto reflexie pomáhajú dieťaťu obzrieť sa späť na emočne náročnejšie momenty s nadhľadom a postupne si budovať vlastné uvedomenie (Cítil som sa… a teraz sa už tak necítim.).

Prečo je to dôležité

Keď deti začnú chápať, že emócie nie sú trvalé, pomaly začnú cítiť, že ich majú lepšie pod kontrolou. Naučia sa jazdiť na vlne emócie namiesto toho, aby sa jej báli. A získajú nástroje na reguláciu, zotavenie a rast. Nemusíte to vysvetľovať dokonale, hovorí dr. Siggie. Snažte sa o tom čo najlepšie hovoriť, reflektovať a byť príkladom. Krok po kroku si vaše dieťa začne viac veriť.