Ako rozvíjať pasívnu slovnú zásobu u detí? Nenechajte to na telku

Marcela Beňová 0

Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom. Rovnako u dieťaťa platí – koľko slovíčok používaš, toľkokrát sa ľahšie dorozumieš s okolím.

My rodičia u detí môžeme vnímať predovšetkým aktívnu slovnú zásobu – slová a zvuky, ktoré si batoľa opakuje a dokáže ich použiť. Jeho porozumenie svetu je však oveľa širšie. 

shutterstock

Slová, ktorým rozumie, hoci ich aktívne (mnohé vlastne nikdy) nepoužíva, patria do pasívnej slovnej zásoby. Čím je bohatšia, tým ľahšie a rýchlejšie si dieťa spája súvislosti, ktoré vidí alebo počuje.

Čo je pasívna slovná zásoba?

Je to obrovská zásobáreň slov, ktoré nám umožňujú čítať s porozumením, chápať dianie okolo nás a budovať si svoj vnútorný svet.

Pasívna slovná zásoba obsahuje okrem bežných slov, ktoré tradične nepoužívame, aj rôzne citoslovcia zvukov, nárečové či zastaralé slová, historizmy, ktoré sa objavujú často v rozprávkach (kedy ste naposledy použili slovo kolovrátok), ale aj odborné výrazy či vulgarizmy.

Pasívna slovná zásoba je odrazom dvoch pôsobení. Tou prvou je samotný jazyk. 

Čím je bohatší, tým viac je možné pasívnu slovnú zásobu dopovať. Napríklad angličtina má dnes viac ako milión slov a vďaka vplyvu iných kultúr je oficiálne najbohatším jazykom na svete. Naopak čínština patrí medzi náročné jazyky s menšou slovnou zásobou.

Slovná zásoba sa teda rozvíja podľa podmienok kultúry, v ktorej sa dieťa narodí. Veľké pôsobenie na jazyk má aj prostredie, v ktorom sa dieťa pohybu. Čím je bohatšie, tým viac slov sa dieťaťu ukladá do zásoby.

Výsledkom je individuálna slovná zásoba, ktorá je odrazom jedinečnej osobnosti každého človeka.

Od pasívnych slov k aktívnemu rozhovoru

Kým v 18. mesiacoch tvorí pasívnu slovnú zásobu 380 slov, v dospelosti je to 30 000 až 50 000 výrazov. To však neznamená, že čím viac slov ovládame, tým sme lepší rečníci.

Naopak, veľakrát je vzdelaný človek v spoločnosti mlčanlivý a rozhovor preberá do rúk ten, kto nemá väčší rozhľad ani vedomosti, ale v aktívnej slovnej zásobe predbehne aj ľudí s titulom.

Je to najmä praxou – môžeme mať bohatý slovník a poznať množstvo názorov, ak však nemáme príležitosť často a veľa rozprávať, naša aktívna a pasívna slovná zásoba nespolupracujú.


Prečítajte si aj: Od hudby k samým jednotkám?

Stalo sa vám niekedy, že ste v pamäti lovili konkrétne slovo, ktoré používate len občas? Kým ho objavíte, môže to zabrať jednu až päť sekúnd. A hoci je mozog aj tak neuveriteľne rýchly, takéto hľadanie správnych výrazov nás spomaľuje a predstavuje komunikačnú bariéru.

Schopnosť aktívne a plynule komunikovať a poruke dostatok slov predstavuje predovšetkým pre deti obrovskú výhodu. Ľahšie sa vyjadrujú v rozhovore či pri písaní, čo im dodáva sebavedomie a najmä introvertným deťom istotu, že v komunikácii nezlyhajú. 

Bohatá slovná zásoba má veľa bonusov

V roku 2015 prebehol na Slovensku výskum, ktorý zisťoval úroveň pasívnej slovnej zásoby u detí tak, že porovnával monolinguálne rodiny, kde sa hovorilo iba slovenčinou, s bilinguálnym prostredím, kde sa vyskytol aj iný ako materinský jazyk.

Výskum ukázal, že deti z monolinguálnych rodín mali lepšiu pasívnu slovnú zásobu. Na druhej strane strácali výhodu, ktorú im poskytovalo prirodzené viacjazyčné prostredie.

Bohatá pasívna slovná zásoba sa však ukazuje ako dôležitá najmä pri úspechoch v štúdiu. Začína jednoduchou schopnosťou ľahšie porozumieť písanému textu.

Vo vyšších ročníkoch sa prejavuje tak, že dieťa ľahšie dokáže vybrať to, čo je v texte podstatné, uchopiť pointu. Zároveň dokáže lepšie spájať termíny z rôznych oblastí a hľadať súvislosti.

shutterstock

Pasívna slovná zásoba sa najlepšie prejaví v písanom prejave, ktorý je pre veľa detí prirodzenejší a ľahší, lebo im dáva priestor na premyslenie, čo chcú povedať. Nie je náhoda, že všetci spisovatelia, no napríklad aj vedci, radi čítajú.

Ďalšou dôležitu vecou, kde oceníte schopnosť širokej pasívnej slovnej zásoby, je učenie cudzieho jazyka. Ak zvládnete techniku nadobúdanie nových slov v materinskom jazyku, ľahšie vám to pôjde aj v angličtine.

Ako rozvíjať pasívnu slovnú zásobu

Už malé deti majú schopnosť nasávať všetko okolo seba a ukladať si veľké množstvo slov do pamäti. S pribúdajúcim vekom im v tom môžeme jednoducho pomôcť.

Najzákladnejšou pomôckou sú knihy. Najprv pomáha deťom počúvať hovorený text, avšak spolu s učením prvých písmenok je dôležité, aby začali sami čítať. Okrem predstavivosti sa tak najrýchlejšie rozvíja ich pasívna slovná zásoba.

Deťom najviac pomôže, ak majú poruke pestrý výber kníh, z ktorých si vyberajú tie najzaujímavejšie. Veľký význam má aj počúvanie hudby a spievanie piesní. 

 Prečítajte si aj: Je kreativita vrodená?

S malými predškolákmi môžeme hrať pexeso. Okrem tradičných cudzojazyčných na rozvoj angličtiny môžeme vyskúšať zaujímavé varianty ako sú zamestnania, šport, zvieratká z lesa.

Hoci dieťa ešte nevie čítať, pomáha mu, keď mama opíše každý nový obrázok. Pri hre si tak ukladá do pasívnej slovnej zásoby nové slová. 

Nenechajte to na telku

Naopak, na pasívnu slovnú zásobu má negatívny vplyv televízia. Niektoré výskumy dokazujú, že pri zaradení Disney detského programu do hlavného sledovacieho času sa u detí pravidelné sledovanie prejavilo tak, že sa prestala rozvíjať ich slovná zásoba. V porovnaní s deťmi, ktoré program nesledovali, bola až o polovicu nižšia.

Pasívnej slovnej zásobe škodí aj veľa času pri hre osamote, bez rodičov a rovesníkov. Veľa mamičiek v snahe zabaviť dieťa používa ako pomôcku krátke youtube videá s detskými pesničkami, no napríklad aj s anglickými riekankami.

Zhodnú sa na tom, že deti sa tak rýchlejšie naučia napríklad farby, tvary či abecedu. Môže za to predovšetkým forma – hudba, melódie a a rytmus pomáhajú, aby sa deti slovíčka naučili rýchlejšie.

Výskumy však potvrdzujú, že na pasívnu slovnú zásobu a jej rozširovanie nemajú tieto programy takmer žiadny vplyv. Naopak aktívna a pasívna slovná zásoba sa najrýchlejšie naštartuje v priamej interakci s inými ľuďmi.

Máte doma malé dieťa a chcete sa uistiť, že je na tom jeho pasívna slovná zásoba dobre? Pokiaľ mu ešte nie je príliš do reči, vyskúšajte jednoduchý trik. Ponúknite mu na výber z dvoch predmetov, pričom jeden by mal byť menej používaný, a poproste ho, nech vám jeden ukáže.

Takto môžete do jeho slovnej zásoby postupne pridávať zvieratká, veci z domácnsti a učiť dieťa tvary či farby. Pre deti je učenie formou hry vždy zábava a od mamy pochytia nové slová najrýchlejšie.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (2 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...
Author image

Marcela Beňová

Vášnivo rada píšem, inšpiráciu zbieram najmä doma. V tom mi pomáhajú moje dve malé slečny. Voľné chvíle trávim najradšej pri knihách, kvalitných filmoch a na dobrodružných výpravách s rodinou. Nikdy neodmietnem kávu a dobrý rozhovor.

články autora...

Pridaj komentár