Ako si nastaviť hranice, ktoré ma ochránia pred deťmi

Anna Veselá 0

“Tým deťom by mal dať niekto hranice!” počujeme spravidla v súvislosti s neželaným správaním u detí. Dnes však nebude reč o poslušných deťoch, ale skôr o rodičoch, možno viac o mamách, ktoré sa nevedia oddeliť od svojich detí. Niekde vnútri veria, že potreby detí majú prednosť pred ich vlastnými potrebami. Robia pre ne všetko, čo môžu, prvé aj posledné a seba (aj partnera) odsúvajú do úzadia.

Shutterstock

Prehnané rodičovstvo

Je možné, že sa nám ťažko udržiava zdravá hranica medzi tým, kedy deťom pomáhame a podporujeme ich a tým, že sa necháme celkom pohltiť jeho potrebami. Namiesto toho sa nám tieto hranice stierajú. Pokiaľ sa rodič zapája do života svojho dieťaťa až príliš, tento stav sa negatívne podpisuje tak na rodičovi, ako aj na dieťati, píše trojica autoriek knihy “Ako to zvládnuť, keď vaše dieťa nezvláda.

“Pokiaľ ide o dieťa, často máva pocit, že sa musí o svojho rodiča starať, že sa mu nemôže zveriť, pretože by ho to rozrušilo, či skľúčilo, alebo by chcel zasiahnuť, či vziať celú situáciu do svojich rúk. v takom prípade hrozí, že si dieťa nevytvorí svoj individuálny pocit identity, sebaúcty, či sebaistoty vo vysporiadavaní sa s nástrahami života, čo môže negatívne ovplyvniť jeho sebavedomie,” upozorňujú odborníčky.

Prečítajte si aj:

Prečo je dobré oddeliť od svojho dieťaťa

Dieťaťu to prináša:

  • menší pocit viny/zodpovednosti za vás a vaše blaho
  • viac súkromia
  • viac príležitostí vyskúšať si veci samostatne
  • rastúcu nezávislosť, ktorá buduje sebavedomie
  • rozvoj vlastnej identity
  • naučí sa sám seba upokojiť
  • má pred sebou vzor zdravého vzťahu medzi dospelým a dieťaťom

Rodičovi to prináša:

  • vyrovnanejšie emócie
  • čas! čas, ktorý môže venovať svojim záľubám, činnostiam ako je cvičenie, domáce práce alebo ničnerobenie
  • priestor zamyslieť sa nad tým, čo sa deje
  • priestor, aby si mohol dopredu rozmyslieť, čo robiť v ťažkých situáciách skôr, než sa vystupňujú
  • schopnosť sústrediť sa na potreby ostatných členov rodiny (partnera, ďalších detí)
  • rozvoj iných vzťahov
  • menší pocit viny, keď je preč, pretože vie, že je to pre dobro všetkých

Hranice pre deti

Hranice nie sú pravidlá pre vaše dieťa. Sú to pravidlá pre vás a majú vás chrániť, zdôrazňujú psychologičky. Rovnako tak hranice nijako nesúvisia s vychovávaním vášho dieťaťa. Hranice máte pod svojou kontrolou. Hranice vyjadrujú, čo je pre vás ako pre rodiča prijateľné.

“Väčšina ľudí nejaké hranice má – napríklad že keď už si večer idete ľahnúť, nevstanete znovu z postele len preto, aby ste dieťaťu pripravili niečo k jedlu. Zásadné je postarať sa o to, aby vaše deti (a ostatní členovia rodiny) vaše hranice poznali a aby boli tieto hranice jasne stanovené skôr, než príde k nejakému väčšiemu konfliktu,” píšu odborníčky.

Na začiatku však musíme mať dostatočnú sebaistotu vlastné hranice objaviť a prijať dôsledky. Napríklad prijať to, že naše dieťa bude vyvádzať.

Rovnako musíte sami sebe dovoliť prijať skutočnosť, že vaše medze sa môžu líšiť od hraníc iných ľudí, pokiaľ vám však vyhovujú, na ničom inom nezáleží.

Ako si vytvoriť hranice

Identifikujte svoje hranice. Každý má iné hranice, prijateľné pre neho. Nájsť takú hranicu, ktorú zvládnete udržovať a bude vám a vašej rodine vyhovovať, môže byť obtiažne. Ale ako hlavná zásada platí, že vám hranica má byť prospešná a má vám pomôcť oddeliť sa od vášho dieťaťa. Príklady hraníc:

  • počas pracovnej doby neodpovedám na správy a telefonáty
  • v sobotu medzi 8 a 9 ráno chodím behať, takže som nedostupná
  • v stredu večer sa stretávam s mamou, takže ťa nemôžem nikam voziť (tvoji kamaráti môžu prísť k nám)
  • o 11 večer chodím spať a potom ti už nebudem s ničím pomáhať
  • kuchyňa sa zatvára o 10, potom už nevarím a nechystám žiadne jedlo
  • pokiaľ na mňa budeš kričať/nadávať mi/rozprávať škaredo, nebudem si ťa všímať, odpoviem ti, len pokiaľ budeš so mnou rozprávať pokojne a normálnym tónom

Ujasnite si, prečo danú hranicu potrebujete. Napríklad sa potrebujete vyspať, lebo už nevládzete fyzicky, ani psychicky byť hore dlho do noci kvôli deťom.

Aby ste hranicu mohli dodržovať, musíte ju jasne definovať: napísať ju, nakresliť, pripevniť na chladničku, poslať SMS – v pokoji, skôr, než príde k výbuchu. Povedzte od kedy začína platiť. Od zajtra, od dnes večer…

Neospravedlňujte sa, ani nič zdĺhavo nevysvetľujte. Je úplne v poriadku, že napríklad oddeľujete domov od práce alebo že dávate prednosť spánku alebo cvičeniu, bez toho, aby ste za to museli ospravedlňovať, či podávať zdĺhavé vysvetlenia.

Prečítajte si aj:

Smart hranice

Keď sa rozhodnete, kde stanoviť hranice, môže byť síce užitočné opýtať sa ostatných, ako ich majú nastavené oni. Ale nezabúdajte, že každý sme iný. K stanoveniu hraníc môžete do istej miery pristupovať metódou pokus – omyl.

Ale prínosné býva aj tzv. smart pravidlo:

S ako špecifické

M ako merateľné

A ako adekvátne dosiahnuteľné

R ako relevantné

T ako temporálne alebo časovo obmedzené

Príklady smart hraníc

  • špecifické: ráno nebudem dostupná pred 7 hodinou, aby som sa stihla osprchovať a obliecť
  • merateľné: som ráno osprchovaná a oblečená do 7?
  • adekvátne dosiahnuteľné: dá sa to dosiahnuť alebo je to čas, kedy ma dieťa obvykle najviac potrebuje? koľkokrát sa mi to podarilo za posledný mesiac? pokiaľ ani raz, tak je to možno v súčasnej dobe príliš náročná požiadavka
  • relevantné: zmenilo by to môj deň, pokiaľ by som vedela, že každé ráno budem mať tento dohodnutý čas sama pre seba a budem sa pred začiatkom každodenných povinností môcť pokojne osprchovať a obliecť?
  • temporálne: aké dlhé bude skúšobné obdobie? je jednoduchšie skúsiť to na začiatok na týždeň a potom túto hranicu uvoľniť alebo zmeniť v závislosti od toho, ako to išlo.

Keď zavádzame hranice

Je užitočné

  • zamyslieť sa nad tým, aké výhody má táto hranica pre vás a aké pre vaše dieťa (alebo niekoho iného)
  • naplánovať si, kedy sa o tom porozprávame
  • zaistiť, aby pri rozhovore panoval pokoj, bez rozptyľujúcich podnetov
  • premyslieť, ako si poradím s protestami a argumentami, ktoré táto hranica vyvolá
  • po čase zhodnotiť, čo sa stalo, ako prebiehala diskusia o hranici, aké malo zavedenie hranice dôsledky (prínosy pre mňa/dieťa, nevýhody pre mňa/dieťa)

Porušenie hraníc

Pri nastavovaní hraníc si musíte byť istí, že ich máte pod kontrolou, Čo ak príde k ich porušeniu? Predstavte si, že vaše dieťa používalo bez dovolenia vašu kreditku. Vaša hranica bola, že ste zmenili heslo, aby ste tomu zamedzili do budúcnosti. Aj tak sa však stalo, že dieťa zistilo nové heslo a použilo vašu kartu bez dovolenia. V takom prípade musí byť jasne určené, aké to má dôsledky a pre budúce nastavenie hraníc je nesmierne dôležité na nich skutočne trvať.

Prečítajte si aj:

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (Žiadne hodnotenia)
Loading...
Author image

Anna Veselá

Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí. Len čo zaspia, už aj píšem :)

články autora...

Pridaj komentár