Dieťa mi klamalo. Čo teraz?

Keď dieťa klame – naše prvé myšlienky

Keď pristihneme dieťa pri klamstve, automaticky nám napadne najhoršia možná intepretácia jeho správania. Je neposlušné. Nemá štipku úcty, keď mi klame rovno do očí. Nerešpektuje ma… V tomto rozpoložení, keď si to zoberieme hneď (príliš) osobne, však môžeme prehliadať, o čo tu naozaj ide. Vzápätí veľmi pravdepodobne vytiahneme do súboja „kto z koho,” v ktorom napokon nikto nevyhrá. Prehrá náš vzťah s dieťaťom.

Každé dieťa dokáže klamať

Takmer každé dieťa môže svojho rodiča jedného dňa oklamať. Alebo minimálne bude v pokušení zaklamať. Ale ak tomu pokušeniu aj podľahne, ešte to z neho nerobí zlé dieťa. A z vás zlého rodiča, upokojuje nás psychologička, doktorka Siggie Cohen, odborníčka na výchovu.

Ak nám dieťa klame, neznamená to, že robíme niečo zle ako rodičia, že sme slabí, neschopní. Že nám dieťa skáče po hlave. Testovanie hraníc, ktoré má podobu klamania, je podľa psychologičky prirodzené.

prečítajte si aj

Naše deti sú dobré, aj keď sú “zlé”

Prečo deti klamú

Klamanie možno chápať ako súčasť vývoja a rastu dieťaťa, keď si chce dieťa presadiť svoju nezávislosť. Je vo fáze, keď neznáša kontrolu, má za to, že ho neuznávame ako samostatnú osobnosť, tak si zvolí klamanie ako stratégiu, ako dosiahnuť svoje. Nesmie jesť doma sladkosti? No tak si ukradne cukrík, potajomky vezme keksík. A myslí si tak, že je Pánom svojho života.

Alebo tínedžer, od ktorého rodičia očakávajú, že bude premiant, sa prestane pripravovať na písomky, ale svojim rodičom povie, že on už sa predsa učil! Podľa psychologičky dr. Becky Kennedy môže klamať jednoducho preto, že takto má pocit, že sa stal nezávislým od svojich rodičov. Čo však vyvolá spravidla len väčšiu kontrolu rodičov a ešte väčšiu potrebu dieťaťa klamať.

Jeden z dôvodov, prečo deti klamú, je podľa dr. Becky Kennedy tiež to, že deti ustavične – nevedomky – monitorujú vzťah s rodičmi. Testovacia otázka akoby znela: ak im poviem pravdu, odoženú ma od seba preč alebo ostaneme blízki? Ak hrozí, že by rodič vnímal zle správanie dieťaťa a mohol by ho od seba odohnať, dieťa sa zníži ku klamstvu. Z tohto pohľadu je klamstvo akýsi obranný mechanizmus dieťaťa. Spôsob, ako zabrániť tomu, že ho rodič opustí.

Prečo rodičia nezvládajú, keď deti klamú

Aj vtedy, ak rozumieme tomu, že nemáme doma klamára, ale “iba” dieťa, ktoré klamaním skúša, čo si ešte môže dovoliť a čo už nie, môže byť pre nás veľkou výzvou, ako to zvládnuť. Môžeme začať spochybňovať dieťa. A aj nás ako rodičov.

Podľa doktorky Siggie Cohen býva typickou odpoveďou na klamstvo dieťaťa poučovanie a “vychovávanie” dieťaťa vetami ako: “V našej rodine neklameme. Ja som ti v živote neklamala a nechcem, aby si ty klamal mne.”

Siggie však rodičov varuje, že podobné reakcie na klamstvo sa nám môžu vypomstiť. Deti po našom výleve neprestanú klamať. Len sa možno naučia lepšie tie svoje klamstvá schovávať. A tak nám budú klamať znova. Budú klamať o každom možnom prešľape, ktorý sa im stal, o každom malére, do ktorého sa namočili.

Pretože to deti a tínedžeri počas toho, ako rastú, často robia. Ocitajú sa v rôznych prúseroch. Menších, či väčších. Ako rodičia by sme chceli, aby za nami deti prišli, ak taký prúser práve prežívajú. Aby nám povedali, čo sa im deje. Nie, aby to pred nami schovávali. V tom je však možno pes zakopaný.

Klamem, pretože nechcem mať problém

Deti klamú z rôznych dôvodov, ale ten najbežnejší, je podľa dr. Siggie Cohen tento: Chcú sa vyhnúť problémom. Nechcú mať malér.

Keď majú deti malér, znamená to, že ich určite bude niekto napomínať. Niekto na nich nakričí. Budú potrestané. Alebo minimálne budú cítiť, ako veľmi nás sklamali. Veľmi pravdepodobne ich za to odsúdime. A to nie je nič príjemné. Naše dieťa sa určite necíti dobre v podobných situáciách. Je jasné, že sa tomu bude chcieť vyhnúť. Aj za cenu klamstva.

Klamstvo by sme nemali ignorovať, ani ospravedlňovať. Podľa dr. Siggie však existuje spôsob, ako aj klamstvo môžeme riešiť – porozumením, pevnými hranicami a otvorenou komunikáciou.

Buďte mentorom, nie sudcom

Keď dieťa klame, podľa dr. Siggie by sme si mali uvedomiť tieto súvislosti:

Naše deti často vedia, že urobili niečo zle. Je možné, že už sa cítia zahanbené a vinné aj samy. Teda nepotrebujú ďalšiu kopu výčitiek, hanby a viny aj od nás.

Klamanie je maska. Za klamstvom sa skrýva vždy niečo hlbšie. Nejaká hlbšia emócia, či potreba. Ako rodičia by sme mali chcieť vidieť, čo je naozaj pod povrchom. Pod prikrývkou. Čo to klamstvo v skutočnosti poháňa, čo ho živí, čo je za tým?

A toto sú presne tie otázky, ktoré by sme si mali položiť. Čo je ZA klamstvom. Čo sa skrýva POD ním?

Tento pohľad nám pomôže vymaniť sa z role sudcu na mentora, ktorého deti potrebujú. Na niekoho, kto ich tým prevedie, kto im pomôže vysporiadať sa s tým. Kto ich niečo naučí.

Čo deťom v takej chvíli povedať?

“Myslím, že tento príbeh mi rozprávaš, pretože sa nechceš dostať do problémov. Rozumiem tomu. Nie je to moc príjemné mať nejaký problém. No poďme popracovať na tom, aby si mi povedal, o čo naozaj ide…”

Potom môžete povedať: “Neznamená to, že takto dosiahneš svoje. Ale znamená to, že sa porozprávame o tom, čo sa deje. Môžeš mi povedať, ako sa cítiš a ja ťa budem počúvať.”

S týmto prístupom sa dieťa naučí, že vám záleží na tom, čo je správne a čo nie, ale rovnako aj to, že ste bezpečným prístavom, keď má nejaký problém.

Hranice nie sú: „Povedala som, že máš prestať!“

Priblížiť sa k deťom, ktoré klamú

O bezpečnej základni a priblížení sa k dieťaťu hovorí aj psychologička Becky Kennedy, podľa ktorej celkom dobre funguje, ak sa spýtate dieťaťa, čo potrebuje, aby hovorilo pravdu. Môžete povedať napríklad toto:

“Poďme sa na chvíľu porozprávať. Nie, nebudem ťa trestať. Len premýšľam nad tým, aké ťažké musí byť pre teba povedať mi pravdu. Neobviňujem ťa, pretože si uvedomujem, že odo mňa niečo potrebuješ, aby si mi mohol povedať úplnú pravdu, ale zatiaľ neviem čo. Asi sú veci, ktorých sa bojíš, alebo si myslíš, že ťa potrestám. V každom prípade, rada by som vedela, ako by som mala podľa teba reagovať, keď mi povieš pravdu. Chcem totiž, aby bol náš domov miestom, kde si môžeme hovoriť pravdu, aj keď býva niekedy nepríjemná.”

(Žiadne hodnotenia)

Loading...