Dokážu aspoň niektorí rodičia milovať svoje deti bezpodmienečne?

Okolo mnohých ľudí bezpodmienečná láska ani len nezakopla. Dr. Shefali hovorí, že rovnako podmienečnú lásku, ako sme dostali my, odovzdávame aj svojim deťom.

Myslíme si pritom, že svoje deti milujeme najviac na svete. Že ich milujeme viac, ako kohokoľvek iného. Že všetko, čo robíme, robíme pre nich, z lásky k nim.

Rodičovská láska však nie je len čistá a pravá láska. Dr. Shefali tvrdí, že veľkú časť našej lásky poháňa túžba po kontrole a vlastníctve. Podvedome očakávame, že naše deti sa budú správať tak, ako si želáme, a že budú žiť svoj život podľa našich plánov.

„Keď to tak nie je, prechádzame do šialene kontrolného režimu a používame všetky druhy manipulácie, aby nasledovali naše spôsoby. Najčastejšie taktiky? Hnev a trest. Keď nefungujú, môžeme použiť tichú domácnosť, emocionálny chlad, alebo dokonca zanedbávanie.“

Dr. Shefali je v tomto úprimná sama k sebe:

„Dôvod, prečo som sa nahnevala na svoju dcéru a kričala na ňu za to, že sa vzdala kurzov jazdenia na koni, keď som za zaplatila toľko peňazí v priebehu rokov, bol ten, že som ju milovala, alebo to, že som cítila, že strácam kontrolu a som nahnevaná, že sa nenaplnila moja predstava o tom, aká by mala byť?

Alebo keď som sa na ňu v piatej triede nahnevala, že nedostala jednotky? Hnevala som sa vtedy preto, lebo som ju tak veľmi milovala, alebo preto, lebo som opäť strácala kontrolu nad svojím programom mať superúspešné dieťa?

Zakaždým, keď som bola naštvaná na moju dcéru, bolo to kvôli mojej potrebe kontroly a moci, nie z lásky k nej. Keď som očakávala, že veci pôjdu jedným smerom, ale ony išli iným, som strácala chladnú hlavu,“ hovorí Shefali, ktorá odmietla predstierať, že sa to stalo preto, že dcéru miluje, že jej hnev pramenil zo záujmu a starostlivosti.

Ako môžu vyzerať naše predstavy, že milujeme dieťa?

Chcem, aby si chodil na husle, aj keď viem, že to neznášaš, pretože ťa milujem.

Tlačím na teba, aby si mala dobré známky, lebo ťa milujem.

Minule som ťa nazvala tučnou, lebo ťa milujem.

Minule som na teba kričala, pretože ťa milujem.

„Boli sme vychovaní na láske a kontrole v štýle „ak – potom,“ na modeli v štýle strach – obvinenie – hanba,“ hovorí Shefali. A preto, keď sa naše deti správajú dobre, chválime ich a dávame im pocit hodnoty. Keď sa nesprávajú dobre, chválu vezmeme späť.

Tak môžeme vychovávať deti, ktoré majú pocit, že sa nám majú zapáčiť a byť poslušné, lebo len vtedy sú hodné našej lásky. Podmienečná láska však dokáže napáchať veľa škody.

Nevytvoríme si s deťmi puto, pretože naše deti nezažívajú bezpečie a nedostávajú slobodu vyjadriť sa také, aké sú. Naše deti môžu mať celý život paralyzujúce pochybnosti o sebe samých. Môžu uistenie hľadať u manipulatívnych partnerov, vo vzťahoch zažívať fyzické aj psychické násilie. 

Empatia je základným kameňom spojenia a základom silného vzťahu s deťmi. Empatia však môže rozkvitnúť len tam, kde nie je kontrola.

Vzdanie sa kontroly je jeden z krokov, ako sa môžeme ako rodičia zmeniť, aby sme dosiahli láskavé a rešpektujúce vzťahy s deťmi.

O ďalších toxických zdedených vzorcoch, ktoré môžeme narušiť a nahradiť ich funkčným vzťahom, si môžete prečítať v knihách o vedomom rodičovstve Dr. Shefali.

(1 hlasov, priemerne: 3,00 z 5)

Loading...