Shutterstock
Telefóny a (naše) limity
Najmä pri starších deťoch v tínedžerskom veku už máme dosť informácií, čo s nimi “pobyt” na sociálnych sieťach robí. Vieme, že hry, na ktorých by najradšej viseli celé dni, majú ďaleko od nevinnosti. Vyvinuli ich na to, aby deti celkom pohltili. Za tieto “zábavky” môžu zaplatiť vysokú cenu v podobe závislosti. To všetko dnes vieme, a tak máme oprávnené starosti.
Môže sa zdať, že deti v jednom kuse odháňame od nejakej obrazovky. Keď povieme, že vypršal čas na telefóne, nájdeme ich na tablete. Keď im zoberieme tablet, budú na počítačoch. Ak nie sú na počítačoch, majú zapnutú telku, na ktorej pozerajú youtube. Je úplne jedno, koľko času im nastavíme ako limit, vedia ho vždy nejakým spôsobom obísť a vymeniť jednu obrazovku za druhú. Konzumujú jeden nezmysel horší, ako druhý.
Najnovší výskum však priniesol jedno riešenie, ktoré by vraj mohlo dobre fungovať. Pokiaľ majú rodičia “nervy” z toho, koľko času trávia ich deti na “zariadeniach,” namiesto hľadania odpovede, ako nastaviť deťom offline režim, môžu skúsiť zistiť, ako sú na tom sami. Či vedia aj oni odložiť svoje telefóny. Ak áno, majú to potom v zásade vyhraté.
Rodičia sú vzorom aj na telefónoch
Štúdia publikovaná v časopise Pediatric Research skúmala rodičovské stratégie, ktoré sa týkajú digitálnych technológií a ich dopad na používanie elektronických zariadení deťmi v predbubertálnom veku.
Vedci zistili, že dĺžka času, ktorí rodičia strávia na telefóne, súvisí s dlhším používaním elektroniky u detí. Zvlášť u detí, ktoré čochvíľa budú v puberte. A je jedno, či ide o čas, ktorý strávia na sociálnych sieťach alebo pri videohrách. Čím dlhšie sa rodičia venujú svojim telefónom, tým dlhšie trávia na nich čas aj ich deti.
Prečítajte si aj:
Máme vlastné pravidlá?
A to hovoríme o období, keď sa rodičom začínajú tínedžeri pomaly vzďaľovať, chcú byť nezávislejší a oveľa viac im záleží na tom, čo si myslia ich rovesníci. Tí začínajú mať na nich väčší vplyv ako vlastní rodičia. Rodičovský vzor a model je však aj v tomto krehkom životnom úseku veľmi dôležitý. A zvlášť si treba dávať pozor na to, či sme v súlade sami so sebou. Či robíme to, čo hovoríme. Či dodržiavame pravidlá, o ktorých im robíme prednášky.
Pretože je zbytočné riešiť limity na telefóne pre deti, keď ani netušíme, koľko hodín denne na ňom strávime my, dospelí. Ich rodičia. Ich vzory. Deti veľmi dobre vnímajú, či sme na telefóne vtedy, keď od nás niečo potrebujú, či odbiehame k obrazovke uprostred rozhovoru, pretože počujeme cinknúť notifikáciu a “musíme” si prečítať správu, odpísať, reagovať.
Deti vedia, že síce sme tam s nimi fyzicky, ale hlavou v telefóne. Je preto prirodzené, že preberajú náš model správania a strácajú pojem o tom, koľko času trávia pred obrazovkami. Nemôžu sa prestať pozerať na telefón, nemôžu zmeškať ani jednu notifikáciu. Pod chvíľou stále “hladkajú.” Kontrolujú. Uisťujú sa.
Prečítajte si aj:
Máme problém…
Odhadom viac ako tretina rodín má problém s tým, že do telefónu sa pozerajú jej členovia aj počas spoločného jedla. Takmer polovica tínedžerov má prístup k smartfónu aj v noci. Ak môžeme pre svoje deti niečo urobiť, tak potom určite obmedziť používanie telefónov za stolom a v posteli pred spaním. A sami tieto pravidlá dodržiavať. Rovnako je dôležité nastaviť deťom nielen denné limity používania hier, či pobytu na sociálnych sieťach, ale zaujímať sa tiež o obsah toho, čo v online svete konzumujú.
Ak je niečo, čomu by sme sa mali naopak, vyhýbať, tak je to podľa odborníkov zakazovať elektroniku deťom (používať to ako trest) alebo im dovoliť hrať sa na zariadeniach za odmenu. Alebo ich neregulovať vôbec a počas prázdnin ich nechať bez limitov.
To, čo sa oveľa viac oplatí, je jasná rodičovská stratégia používania technológií. Zadanie rozumných hraníc a otvorená komunikácia, prečo to robíme a prečo je to dôležité.
Rodičia a mobily. Priznajme sa deťom
Odborníci hovoria, aby sme si našli čas na úprimný rozhovor. Môžeme deťom úprimne priznať, že aj pre nás je niekedy veľmi ťažké ustrážiť si čas, ktorý trávime ruka v ruke s telefónom . Že sami máme problém so sebareguláciou.
Položme si nahlas otázku: ako to máme my? Čo s nami robí časté používanie mobilu ? Zamyslime sa, ako nakladáme s časom na telefóne, či sa snažíme nejako obmedzovať, čo robíme preto, aby sa nám darilo. Je to iný pohľad, ako keď rozmýšľame nad elektronikou v kontexte trestov a zákazov.
Ak im nedáme príklad hodný nasledovania, ako sa s tým potom popasujú v dospelosti? Už nebudú mať za zadkom mamu, otca, ktorý ich vypne z telefónu…
Prečítajte si aj:
Loading...