Môžeme ho dať v lete k starým rodičom?

Plánovanie leta vnímajú mnohé rodiny ako výzvu. My, rodičia, sa snažíme skĺbiť svoju prácu s ďalšími povinnosťami a prajeme si aj stráviť čas s deťmi. Vie nám to dať zabrať časovo, finančne i emočne. Výnimkou nie sú ani náhradné rodiny, v ktorých sa v tomto období otvára aj téma zvýšenej citlivosti prijatých detí na zmeny a odlúčenie.

Čo je dôležité pri zvažovaní prespávačky prijatého dieťaťa u starých rodičov či pobytu v letnom tábore?

Deti, ktoré vyrastajú v náhradných rodinách môžu byť citlivejšie na akékoľvek zmeny a prežívať ich úzkostlivejšie. Je to prirodzená reakcia na to, že v minulosti zažili opustenie. Mnohé z nich boli presúvané v rámci viacerých profesionálnych rodín, či dokonca prežili časť svojho detstva v inštitúcií, kde je obmedzená individuálna pozornosť voči dieťaťu a jeho potrebám i komunikácia o zmenách.

Či už majú tieto situácie zapamätané vo forme spomienok alebo nie, telo a mozog si ich pamätá a preto niekedy reaguje citlivejšie aj na situácie, ktoré sa nám zdajú bežné. Obzvlášť záťažovými sú náhodné a ťažko predvídateľné situácie, pretože narúšajú pocit bezpečia, ktorý sa deťom s náhradnými rodičmi konečne darí nadobúdať. Vytvárajú ho práve vďaka rutine a predvídateľnosti.

Na mieste sú pre to otázky:

V akom veku je vhodné nechať prijaté dieťa postrážiť inou dospelou osobou? Kedy je čas na prespávačku u starých rodičov?

Základom hľadania odpovede na ne je vnímanie individuálnej pripravenosti dieťaťa na odlúčenie od nás. Vek tu nie je smerodajným kritériom. Tiež platí, že jednotlivé kroky treba robiť postupne. Niekedy deti tieto kroky aj samé iniciujú. Dôležité je príliš na ne netlačiť a nechať im priestor vyjadriť sa, prípadne aj na zmenu názoru.

Prvým krokom môže byť skúsiť sa od dieťaťa vzdialiť na kratší čas a zveriť ho osobe, ktorú pozná a má s ňou dobrý vzťah. Dôležité je komunikovať mu vopred, že odchádzame, ale vrátime sa, aj s priblížením časového horizontu, kedy sa vrátime. Dôležité je robiť to spôsobom, ktorý je dieťaťu zrozumiteľný. Napríklad: „Pôjdeš s tetou do kina, potom prídem a dáme si spolu zmrzlinu.“ Ak bude tento krok úspešný, môžeme pokračovať predĺžením času.

„Ak je dieťa už tak ďaleko, že je zvyknuté na denný pobyt v škôlke a nemá s ním problémy, môžeme začať uvažovať o tom, že by prespalo u starých rodičov alebo inej pre neho známej vzťahovej osoby, s ktorou sa cíti dobre,“ hovorí Naďa Lovecká, psychologička Centra Návrat v Bratislave.

Pridanou hodnotou postupných krokov je, že dieťa si vytvára sebavedomie, pretože niečo dôležité zvládlo a môže mať z toho radosť. Ak sa však ďalší krok nepodarí, nevadí.
„Ferko sa zbalil, že bude spať u starých rodičov, celý deň bol v pohode, no večer starí rodičia volali, že si to rozmyslel a potrebuje byť s mamou.“ Takéto situácie môžu byť ťažké pre všetky strany. Dieťa môže prežívať pocit, že to nezvládlo alebo môže pociťovať intenzívne emócie, ak s ním večer rodič nie je. Starí rodičia môžu cítiť zlyhanie alebo považovať správanie dieťaťa za vymýšľanie. Pomôže vzájomná komunikácia medzi dospelými a spoločné sústredenie sa na potreby dieťaťa, jeho jedinečný príbeh a osobnosť. Dieťa nejde proti rodičom, len prežíva emócie, s ktorými potrebuje pomôcť.

Ak je už dieťa na prespávačku zrelé a chce ju skúsiť, máme pre vás pár tipov ako tento veľký krok zvládnuť.

V prvom rade potrebujete vy ako rodič s tým byť v pohode. Ak budete nervózny alebo pochybovať, či je to dobrý nápad, dieťa to pocíti tiež.

Pomáha, ak si naplánujete večerný program. Pre vás aj pre dieťa bude situácia čitateľnejšia, pretože od začiatku môžete komunikovať, že idete napr. na koncert a ten sa dá len ťažko zrušiť, máte plány, na ktoré sa tešíte. Tento prístup je však možné aplikovať naozaj len vtedy, ak dieťa už bez problémov zvláda denný pobyt v kolektíve bez rodičov, aby situácia nespôsobila neprimeraný tlak.

Vytvorte si pomocné rituálny. Môžete napríklad „napusinkovať” plyšákov do zásoby, dať dieťaťu svoj obľúbený predmet alebo fotku. Niektoré deti môže povzbudiť aj krátky list od rodiča o tom, ako naň myslí.

Najneskôr v puberte sa deti od nás, rodičov, veľmi radi aspoň na chvíľu „odsťahujú” k starým rodičom.

Spracovala Ivana Bizoňová, PR a FR Návrat, o.z. v spolupráci s Naďou Loveckou, psychologičkou Centra Návrat v Bratislave

(2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...