Občas je najlepší liek na záchvat zúrivosti objať dieťa

Objatie môže pomôcť

Niektorým deťom môže objatie pomôcť, keď s nimi lomcujú záchvaty hnevu.  Samozrejme, nie všetky deti túžia po objatí alebo akomkoľvek fyzickom kontakte, keď sú v nepohodlí, rozrušené a vtedy je treba byť opatrný s prehnanými, pevnými objatiami – nerobiť nič na silu, rešpektovať, že dieťa potrebuje niečo iné.

Princíp „čo najskôr sa spojiť“ funguje u väčšiny detí.

Ak zrovna vaše dieťa neznesie dotyk, môžete nájsť inú formu, ako mu ukázať, že ste s ním. Sadnúť si vedľa neho, čupnúť si k nemu, možno skúsiť ho zobrať za ruku.

Čo však môže fungovať všeobecne, keď zažíva dieťa nepohodlie?

Zareagujte skoro

Predstavte si, ako sa cítite vy, keď vám nie je dobre. Chceli by ste, aby bol niekto pri vás práve vtedy, keď to najviac potrebujete? Zrejme áno.

Ak vidíte, že dieťa ide prepadnúť zúrivému záchvatu, skúste prísť za ním čo najskôr. V tom totiž spočíva trik. Musíte reagovať rýchlo.

Ak budete čakať príliš dlho, pravdepodobne sa aj vy budete cítiť frustrovaní a nebudete mať chuť byť s dieťaťom v kontakte. To je normálne, lebo všetci máme svoje hranice, takže sa neobviňujte, ak sa vám náhodou presne toto stane. Budete mať príležitosť určite nabudúce.

Môžete dieťa objať…

Pamätajte, že toto nie je čas na prednášky, či kritizovanie. Keď sa ponáhľate objať svoje dieťa, jediné, na čo sa treba sústrediť je, aby sme sa s ním „stretli,“ spojili sa s ním. Výchovné lekcie si odložte na neskôr. Len ho pevne objímte, nič viac.

Toto je tá krásna časť. Držte dieťa v náručí, buďte pokojní. Všimnete si ovisnuté ramená dieťatka. Možno sa ich ruky ovinú okolo vás. Ten moment je naozaj úžasný a silný.

Môžete hovoriť a zároveň zostať blízko

Keď sa obaja upokojíte, porozprávajte sa o tom, čo sa stalo. Môže to trvať niekedy dlhšie. Ale to je v poriadku. Počas rozhovoru buďte blízko dieťaťa. Buďte trpezliví s dieťaťom, ale aj so sebou.

Je objatie pre každého?

Ak ste doteraz dieťa neobjímali pri jeho výbuchoch hnevu, možno sa budete cítiť divne. Ale možno budete prekvapení novou reakciou dieťaťa. Necíťte sa zle, ak sa dieťa nechce stále objímať. Ale vždy sa snažte naviazať spojenie: byť pri ňom, byť tu pre neho.

Pamätajte, že keď majú naše deti výbuchy, ubližujú nám, a keď už nevieme, čo robiť, aj my potrebujeme objatie, aby sme sa upokojili a nadviazali spojenie.

(4 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...