Nedávny výskum na kalifornskej univerzite prišiel s tézou, že otcovia, ktorí sa starajú o deti, sú šťastnejší ako matky. Pretože sa vraj oveľa častejšie s deťmi hrajú.
Odborníkov tento výsledok neprekvapuje. Mamy, namiesto toho, aby sa s deťmi len bezstarostne tu i tam zahrali, čím by si zlepšili svoje duševné zdravie, musia totiž namiesto zábavného blbnutia myslieť na milión malých, neviditeľných drobností, aby domácnosť fungovala.
Otcom stačí pracovať, občas vyložiť umývačku riadu a mať zábavu s deťmi, vybavené. Ale mamy?
Mamy sú tým základným prvkom, na ktorom to celé stojí (a padá).
Mamy sú tým bezpečným prístavom, aby ostatní mohli vyplávať a zase sa mať kam vrátiť naspäť.
Bez mám by to len ťažko celé fungovalo.
Veď sa hrajte, maminy!
Najjednoduchšie je mamám povedať: nechajte všetko ležať úhorom, vykašlite sa na to, poďte sa LEN hrať!
Nerozmýšľajte o tom, čo budete variť, čo treba nakúpiť, či je dosť prášku na pranie, aby ste pustili práčku, nerozmýšľajte nad termínmi u lekára, u zubára, nerozmýšľajte nad tým, čo budú deti robiť, keď sú prázdniny, kam pôjdete cez víkend, ani nad tým, kedy budú robiť domáce úlohy…
Len sa hrajte! Pretože sa s deťmi hráte málo… a potom ste nešťastné. Vy, aj deti.
Ešte je to aj ich chyba
Niekedy podobné „výskumy“ prinášajú mamám ďalší stres navyše.
Akoby nebolo dosť stresu okolo toho, čo treba všetko urobiť doma, okolo detí, ešte je tam aj tá skrytá výčitka, že napriek tomu, aké sú unavené, vyčerpané, napoly vyhorené, stále je to málo, stále je niečo, čoho by mali robiť VIAC.
Napríklad viac sa hrať. Mať viac zábavy s deťmi. Alebo viac len tak byť.
A teda, je to vlastne ešte aj ich chyba, že sú na rozdiel od otcov málo šťastné, lebo sa s deťmi nehrajú. Nemajú kedy – alebo nevedia si urobiť čas – alebo nevedia si určiť priority. Bum! Ako keby už nemali naložené na pleciach dosť.
Mamy pracujú, rodia deti, starajú sa o ne, vychovávajú ich, sú tu vždy pre ne, v dobrom i v zlom. Sú tu, keď deti plačú, keď dostanú záchvaty nervov, hádžu sa o zem, kopú, revú, škriekajú. Sú tu, keď sa deti boja, keď sa hanbia, keď ich treba objať, posmeliť, pochopiť, vydržať ťažkú chvíľu.
Poznámka, žeby sa mali s deťmi viac hrať ako otcovia, aby boli šťastnejšie, zhadzuje ich úlohu, ktorú majú v rodine, ich prirodzenú rolu, ktorú nenanucujeme otcom. Pretože by ju aj tak robili inak?
Mamy, robte to, čo viete s deťmi najlepšie. Robte to, v čom sa cítite dobre. A ak sa necítite dobre napríklad aj pri hraní s deťmi, nerobte to. Nič si nevyčítajte, nič nikomu nedlhujte.
(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
