Téma autonómie verzus závislosť na druhých preniká životom každého človeka. Od narodenia sú deti závislé na rodičoch a od mladého veku sa snažia o nezávislosť. Podľa psychoterapeutov tento konflikt medzi autonómiou a závislosťou formuje naše vzťahy s inými ľuďmi – či už s rodičmi alebo s partnermi, kolegami v dospelosti.
Čo odovzdávajú rodičia deťom, ak za deti robia takmer všetko ?
Aké môžu byť dôsledky v dospelosti?
Canva
Túžba po nezávislosti od rodičov začína už v detstve
Výzva oslobodiť sa od závislosti na druhých a stať sa nezávislým začína už v detstve. V puberte silnie a vrcholí v dospelosti, keď sa od človeka očakávajú autonómne rozhodnutia. U mladých ľudí často vzniká aj pocit hanby, ak niečo nerobia tak nezávisle, ako by mali.
Avšak, práve túžbu postaviť sa na vlastné nohy často sprevádzajú silné obavy.
Ak rodičia robia všetko za dieťa, odovzdávajú tým odkaz, že nezávislosť je nebezpečná
Rodičia často odovzdávajú deťom od detstva odkaz, že nezávislosť je nebezpečná. Ako je napríklad odkaz:
Rodič hovorí dieťaťu nech to samé nerobí, pretože to neurobí dokonalo alebo si ublíži. Rodič to spraví lepšie a rýchlejšie.
Deti si odkazy z detstva môžu niesť vo svojom vnútri a to výrazne ovplyvňuje ich vnútorný konflikt. Dieťa si so sebou môže vziať to, že stáť na vlastných nohách je prepojené s veľkým strachom. Následne si dieťa povie, že ak vykoná niečo samé, je to nebezpečné. Preto radšej nechá iného vykonať záležitosť a to mu dodá pocit istoty. Dokonca obavy z autonómie môžu viesť človeka k pasívnemu správaniu, odkladaniu vážnych rozhodnutí alebo predlžovaniu závislosti na iných ľudoch.
Vyhrá závislosť na druhých, alebo autonómia? Čo sa stane?
Závislosť môže viesť k medziľudským konfliktom a dokonca môže napodobňovať vzťah s rodičmi v iných vlastných vzťahoch. To môže viesť k depresii a pocitu zlyhania prostredníctvom pasivity.
Druhým extrémom je, že dieťa sa v budúcnosti bude snažiť vyhnúť akejkoľvek forme závislosti a všetko zvládať samé. Dokonca bude vyhľadávať pozície s vplyvom a mocou, aby malo kontrolu nad ostatnými.
Vnútorný konflikt medzi autonómiou a závislosťou
Je zložité dosahovať svoje vlastné ciele a rozhodnutia bez toho, aby sme prijímali podporu a pomoc iných. V mnohých životných situáciách sme úplné odkázaní na starostlivosť a odbornosť iných – či už v oblasti medicíny alebo profesionálnom živote. Podľa psychoterapeutov je vnútroný konflikt prirodzeným javom a je dôležité hľadať rovnováhu medzi snahou o autonómiu a prijatím našej závislosti na druhých.
Konflikty medzi autonómiou a závislosťou na rodičoch sú typické pre dnešnú dobu, v ktorej sú vzťahy medzi rodičmi a deťmi často intenzívnejšie ako kedysi. Neschopnosť mladých ľudí odlúčiť sa od rodičov a nevôľa rodičov opustiť svoje deti predstavujú medzigeneračný problém. Úspešné zvládnutie tohto prechodu si vyžaduje odvahu a reflexiu na oboch stranách.
Môže ťa zaujímať aj:
Deťom, ktorým nedáme zodpovednosť, robíme medvediu službu
Zdroj: psy-cast.org
Loading...