Majú rovnakých rodičov, a predsa sú ako oheň a voda. Hovorí sa, že súrodenci sú preto rozdielni, lebo každé dieťa, ktoré sa do rodiny narodí, hľadá rolu, ktorá ešte nie je obsadená. Už len poradie narodenia dieťaťa stavia súrodenca do rozdielnych situácií.
Deti tých istých rodičov si odnesú do dospelosti iné skúsenosti a iné zážitky. Prostredie, v ktorom súrodenci vyrastajú, a ktoré ich formuje, nie je nikdy rovnaké. Ani my, rodičia, nie sme rovnakí. Vstupujú nám do toho rôzne možnosti, rôzne okolnosti, rôzne premenné.
Canva
Nie sme tí istí rodičia
Deti prichádzajú v rôznych obdobiach nášho života. Zastihnú nás v rôznych rozpoloženiach. Niekedy sa máme lepšie, niekedy horšie. Keď sme mladší, máme lepší fyzický fond. Ale zároveň menej skúseností a možno menej trpezlivosti. Keď sme starší, môžeme byť unavenejší. Možno sme viac trpezliví, možno naopak nevieme byť, lebo sme vyčerpaní.
Deti sa nerodia len vtedy, keď máme slnkom zaliate dni. Jedno z detí môže mať v krehkom období pripútavania mamu, ktorá bojuje s popôrodnou depresiou. A druhé spozná mamu v jej najstabilnejšom životnom období. Bude plne prítomná, schopná čítať a uspokojovať jeho potreby. Bez toho, aby riešila, že sa nemôže postarať o dieťa, lebo sa nedokáže postarať ani o seba.
Kedy nás deti zastihnú
Ani naše finančné možnosti nebývajú v priebehu rokov nemenné. Začínajúca rodina má spravidla iné zázemie, ako o dekádu neskôr. Podľa toho, či sa nám teraz pracovne darí, dokážeme deťom poskytnúť iné materiálne vymoženosti. No naše deti môžu zažiť aj to, že prídeme o prácu aj o strechu nad hlavou. A z lepšieho sa posunú do horšieho.
Niektoré z našich detí ešte budú mať k dispozícii funkčných starých rodičov. A budú môcť rozvíjať vzťahy aj s nimi. Budú obohatené o rôzne zážitky, ktoré ich mladší súrodenci nebudú mať. Namiesto spoločného pečenia medovníkov a presádzania muškátov budú poznať iba vetchých starčekov, ktorí sa vždy nahlas vydesili, keď sa pošmykli.
Najstaršie dieťa sa rodí do situácie, ktorú jeho bratia a sestry neokúsia. Nejaký čas je jediné. Má rodičov iba pre seba. To všetko sa s príchodom súrodenca zmení. A ono musí znášať bolesť, ktorú mu spôsobuje povinnosť deliť sa o lásku a pozornosť rodičov s malým votrelcom, píše Gábor Maté v knihe Rozptýlená myseľ.
“Mladšie dieťa sa v niektorých prípadoch musí naučiť prežiť v prostredí, kde dominuje silnejší a potenciálne nepriateľský rival a nikdy nezažije výsostné postavenie alebo ťažké bremeno jedináčika. Prvorodené dieťa je často nútené v plnej miere znášať podvedomé očakávania rodičov,” hovorí o súrodeneckých konšteláciách, ktoré majú dôležitý vplyv na našu osobnosť.
Ani prostredie nemáme rovnaké
Gábor Maté píše, že súrodenci vyrastajúci v jednej domácnosti takmer nikdy nezdieľajú rovnaké prostredie.
“Môžu žiť v rovnakom dome, jesť rovnaké jedlo, zúčastňovať sa na rovnakých aktivitách. To je však iba prostredie druhoradého významu. Zo všetkých prostredí najhlbšie zasahuje do utvárania ľudskej osobnosti to neviditeľné: emočná atmosféra, v akej dieťa žije v prvých rokoch svojho života, ktoré sú pre vývin jeho mozgu kľúčové.”
Ako poznamenáva, “toto neviditeľné prostredie má len pramálo spoločné s nejakými filozofiami rodičovstva, či štýlmi výchovy. Tvoria ho neviditeľné nitky, v prvom rade vzájomný vzťah medzi rodičmi a ich individuálna emočná rovnováha.” No ani tieto nitky nie sú nemenné. S príchodom jednotlivých detí do rodiny sa zase môžu naťahovať inak. Atmosféra sa môže výrazne meniť.
Osem detí, osem matiek
Keď sa dospelí súrodenci zvyknú baviť o spoločnej minulosti, o detstve, môže ich zaraziť, že si niektoré situácie vybavujú odlišne. Konkrétnu spomienku si uchovali inak ako súrodenci. Má pre nich iný emočný náboj. Až majú chuť povedať: “Ty si to zle pamätáš. Tak sa to vôbec nestalo.”
Dokonca môžu zistiť, že sa celkom rozchádzajú v názore na povahu a charakterové črty vlastných rodičov. Akoby ich opisoval cudzí človek a nám to vonkoncom nesedí. Nezdieľame ani toho istého “obľúbeného” rodiča. Tam, kde je pre niekoho bližšia mama, pre druhého zastáva výsostné postavenie otec.
Prečo môžeme mať dojem, že našich súrodencov vychovali iní rodičia, ako nás? Prečo rovnakí rodičia nie sú v skutočnosti rovnakí?
“Môžeme povedať, že žiadne z detí nemajú úplne rovnakých rodičov, keďže ku každému z nich môžu aj tí istí rodičia pristupovať výrazne odlišne. Bez ohľadu na to, aké majú rodičia nádeje, priania, či úmysly, dieťa ich nikdy nevníma priamo: dieťa vníma ich rodičovský prístup,” tvrdí Maté.
Na záver ešte citát D. W. Winnicotta: “Ak má matka osem detí, je tu aj osem matiek. Nie je to dané len skutočnosťou, že sa voči každému z nich prejavuje inak. Aj keby sa ku každému z nich správala rovnako. Každé dieťa by malo svoju vlastnú matku, ktorú vníma z vlastného pohľadu.”
Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí. Len čo zaspia, už aj píšem :)
Loading...
Diktáty pre tretiakov
Rajčinová polievka na 5 spôsobov
Ako zavariť lečo
Vafle. Recept na domáce mäkké vafle, ktoré sa dajú jesť stále
Auto môže šoférovať aj neplnoleté dieťa
10 vecí, ktoré by alergici na palinu a ambróziu mali vedieť
