Kto povedal, že tvoje dieťa sa musí obliekať ihneď, že to musí prebiehať rýchlo, že je zlé, ak uteká a skrýva sa?…
Ak cudzí človek hodnotí správanie môjho dieťaťa, tak v skutočnosti pomenováva iba svoje hranice a svoj pohľad na svet. Pokiaľ by ale dieťa poškodzovalo niečí majetok a svojim správaním skutočne porušilo slobodu iných, vtedy naozaj ide o prekračovanie spoločensky nastavených hraníc
To ako vnímame svet, prejavy ľudí a vonkajšiu, ale aj vnútornú krásu a čo vnímame my za hranicou, je len naša vnútorná hranica. Nie je to spoločensky platná norma a neslúži pre dobro všetkých, ako je to napríklad v doprave, kde pravidlo určuje dopravná značka, ktorú je potrebné plošne rešpektovať, aby bol zabezpečený poriadok a určitá ochrana všetkých zúčastnených v danej situácii.
Podobne je to s lízankou. Svojim deťom ju môžeš kúpiť, pokiaľ to tak vnútorne cítiš, no pokiaľ sa riadiš tým, že ktosi povedal, že cukor deťom škodí a bez rozmýšľania okopíruješ túto hranicu, nebude u Vás doma fungovať, pretože bola umelo prebraná a ty v sebe nemáš dostatok silných argumentov, prečo by mala ovplyvňovať naše životy.
Pri nastavovaní hraníc je teda potrebné myslieť na to, aby slúžili nám, nie my im. Aby život zlepšili, nie s nami bojovali. A pokiaľ budete s vašimi deťmi vytvárať zmysluplné hranice, ktoré sú odkomunikované jasne a sú dohodou, na ktorej vytvorení participovalo aj ono samo, bude sa vám ľahšie dýchať. To mi verte.
Vychovávateľka: Deťom robíme „opičiu“ službu
Tragédia v Staškove: čo je známe o útoku na základnej škole a ako s deťmi o tom hovoriť
Dieťa prechladlo, lebo bolo zle oblečené. Ofúklo ho. Najčastejší mýtus medzi rodičmi
“Za každým čistučkým bábätkom je mama, ktorá sa nestihla ani osprchovať.” Bože, čo sú to za reči? Pýta sa mama, podľa ktorej je vraj chyba inde
Diktáty pre šiestakov: prídavné mená
Diktáty na opakovanie učiva 5. ročníka
