Komáre

MUDr. Danka Nováková, imunoalergológ 0

Komárov poznáme cca 3000 druhov.  V SR žije približne 50 druhov a z nich sú najrozšírenejšie a najvýznamnejšie tri rody – culex ( komár dotieravý ), aedes ( komár útočný a komár jarný), anopheles ( v SR sa vyskytujú už v menšom množstve ).  Pri povodniach sa premnožuje hlavne   komár útočný.  Všetky komáre sa primárne živia nektárom, ale samičky naviac  bodajú ľudí a zvieratá.   Krvné bielkoviny  sú totiž nevyhnutné pri vývoji  ich vajíčok.

U nás rozšírené komáre našťastie nespôsobujú závažné celkové alergické reakcie. Po bodnutí komárom je normálnou reakciou začervenanie a prípadne drobný svrbivý opuch v mieste bodnutia. Táto reakcia zvyčajne ustúpi za niekoľko hodín a nepovažuje sa za alergickú. Najčastejšou alergickou reakciou na bodnutie komárom u nás býva lokálna ( miestna ) alergická reakcia v mieste bodnutia. Oblasť bodnutia začervená, opuchne do väčších rozmerov, svrbí a zvyčajne aj značne bolí. Táto reakcia môže pretrvávať aj niekoľko dní. Po rozškriabaní boľavého opuchu môže vzniknúť aj zápal ložiska s následným patologickým výtokom ( krv, hnis ). Takéto prejavy sú typické hlavne u detí.

Alergicky na bodnutie komárom reagujú hlavne alergici, u ktorých je diagnostikované alergické ochorenie ( najčastejšie peľová sezónna alergická nádcha, alergický ekzém či celoročná alergická nádcha ), deti s prirodzene nižšou imunitnou odolnosťou, osoby trpiace poruchami imunitného systému. Alergicky však môžu zareagovať aj ľudia žijúci či pracujúci v záplavových oblastiach, kde dochádza k premnoženiu komárov a ich zvýšeným útokom na ľudí. 

Ak je alergická reakcia na bodnutie komárom veľká ( bolestivý červený opuch veľkých rozmerov alebo svrbivé začervenanie v mieste bodnutia veľkosti dlane ), tak sa odporúča podanie celkového antihistaminika ( protialergického lieku ) a lokálne ošetrenie Fenistil gélom, prípadne octanový obklad na bolestivý opuch.        

Celkové alergické reakcie na bodnutie komárom sú u nás veľmi raritné. Prejavujú sa veľkými bolestivými hrčami na tele, opuchmi, ktoré sa neobmedzujú len na miesto bodnutia, tvorbou modrín, pľuzgierov či angioedému. 

Celkové alergické reakcie sa však vyskytujú  hlavne po poštípaní včelami, osami, čmeliakmi, ovadmi či sršňami. Už niekoľko minút po poštípaní sa objavujú celkové príznaky :  svrbenie kože ( nielen v mieste poštípania ), začervenanie a opuchy ( nielen v mieste poštípania ), môže sa objaviť náhle silná nádcha, kašeľ či sťažené dýchanie. Taktiež sa môžu objaviť malátnosť, nevoľnosť, zvracanie, hnačka. Môže rýchlo klesnúť krvný tlak, čo spôsobí kolapsový stav až stratu vedomia. Platí, že čím rýchlejšie alergická reakcia nastupuje, tým je závažnejšia. Pri takýchto príznakoch je nevyhnutné ihneď uložiť postihnutú osobu do stabilizovanej polohy a zavolať rýchlu lekársku záchrannú službu.

Každý, kto po bodnutí komárom alebo po poštípaní iným hmyzom prekonal závažnejšiu alergickú reakciu, by mal bezodkladne konzultovať svoj stav s alergológom. Každý, kto je alergický na bodnutie hmyzom by mal totiž v sezóne ( od jari do jesene ) vždy nosiť so sebou balíček prvej pomoci so zachraňujúcimi liekmi ( celkové antihistaminikum, kortikoid, adrenalínové pero ).      

Prevencia je však najlepší spôsob ako predísť alergickým reakciám na bodnutie hmyzom. V sezóne sa odporúča aktívne sa vyhýbať situáciám, kedy vo zvýšenej miere hrozí bodnutie hmyzom ( nechodiť na voľné vodné plochy, močariská, rybníky, melioračné kanále, mokré lúky, lužné lesy ). V prírode používať repelenty, vyhýbať sa voňavkám, farebne výraznému oblečeniu. Základnú ochranu ľudí  proti bodnutiu komárom poskytuje moskytiéra ( jemná sieťka natiahnutá v noci okolo postele ), ochranné sieťky na oknách a dverách,  elektrické odparovače, spraye, insekticídne špirály, chemické či ultrazvukové odpudzovače.       

 Ako človek spozná, že je alergický na komáre ? Podľa vyššie uvedeného vtedy, ak reakcia po bodnutí komárom je príliš veľká – veľký červený bolestivý opuch v mieste bodnutia alebo opuchy nielen v mieste bodnutia či príliš plošne veľké svrbivé začervenanie v mieste bodnutia presahujúce veľkosť dlane.  Aj rozvoj celkových alergických reakcií poukazuje na alergiu na hmyz ( u komárov však len raritne ). Vždy sa odporúča pri lokálnej alergickej reakcii použiť celkové antihistaminikum ( protialergický liek – napr.zyrtec, fenistil, zodac, xyzal, claritine, aerius ), lokálne antihistaminikum (fenistil gél) podané priamo na miesto bodnutia, prípadne pri opuchu urobiť octanový alebo chladivý obklad miesta bodnutia. Ak sa objaví alergická reakcia na bodnutie komárom alebo sa objavia nezvyčajné príznaky  po bodnutí komárom ( poruchy dýchania, kolapsový stav, nadmerné opuchy akejkoľvek časti tela…), tak je nevyhnutné konzultovať svoj stav s odborným lekárom – alergológom.

A čo také recepty starých mám, pomáhajú proti komárom ? Medzi tradičné a rozšírené odporúčania patrí napríklad zavesenie lístia z vlašského orecha do okna, položenie tanierika s nakrájanou cibuľou či makom na okno. Medzi populárne odporúčania patrí tiež pravidelné užívanie B-komplexu. Fajčiari zas odporúčajú zapálenie cigarety. Nemyslím si, že tieto odporúčania sú úspešné a že nás ochránia pred bodnutím komármi.

Pri povodniach a v záplavových oblastiach sa vždy premnožia komáre. Proti premnoženým komárom sa ľudia vedia dôkladnejšie ochrániť jedine celoplošným postrekom zaplavených oblastí. Pri premnožení stúpa samozrejme aj počet alergických reakcií na bodnutie komárom u detí aj u dospelých. Posledné roky pozorujeme zvýšený výskyt alergických reakcií po bodnutí komármi aj po poštípaní iným hmyzom.

MUDr. Danka Nováková, imunoalergológ , www.medifera.sk

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (Žiadne hodnotenia)
Loading...

Pridaj komentár