Prečo vlastne piť

redakcia 2

Človek denne v priemere vylúči asi 2,5 litra vody (močom, stolicou, dýchaním a kožou). Organizmus však musí mať vyrovnanú vodnú bilanciu, aby tieto straty vyrovnal, musí vodu prijímať.

Asi tretina litra „novej“ vody sa denne vytvorí v tele metabolickou činnosťou, vody viazanej v potrave prijmeme asi 900 ml. To znamená, že zvyšok (asi 1,5 litra) musíme do tela dostať priamo vo forme tekutín. Každý deň po celý život. Za 70 rokov to predstavuje 40 000 litrov vody (tekutín). Kvalita týchto tekutín a ich priebežný príjem v správnom množstve sú dôležité k zachovaniu zdravia, duševnej pohody i pracovnej výkonnosti.  

Prečo vlastne piť?

Dostatok tekutín zaisťuje nielen látkovú výmenu a dobrú funkciu obličiek čiže vylučovanie škodlivých látok, ktoré v tele vznikajú, ale umožňuje tiež plnú výkonnosť ostatných orgánov, telesných i duševných funkcií a podporuje normálny vzhľad pokožky. Naopak nedostatok tekutín v organizme (tzv. dehydratácia) spôsobuje problémy akútnej i chronickej povahy.

Akútne príznaky miernej dehydratácie sú bolesti hlavy, únava a malátnosť, pokles fyzickej a duševnej výkonnosti spolu s poklesom koncentrácie.

Strata tekutín na úrovni 2% telesnej hmotnosti predstavuje stratu 20% výkonu. U detí sa tak znižuje schopnosť sledovať vyučovanie, čo môže nepriaznivo ovplyvňovať ich školské výsledky. Pri 5% dehydratácii hrozí prehriatie, obehové zlyhanie a šok, ktorému predchádza zrýchlený tep, hypotenzia a neurologické problémy. Mierny, ale dlhodobý nedostatok tekutín, ktorý v dennom zhone veľakrát ani neregistrujeme, potom môže mať za následok i vážne zdravotné poruchy.

Popri opakovaných bolestiach hlavy alebo zápche môže dochádzať k poruchám funkcií obličiek a vzniku obličkových a močových kameňov. Dehydratáciou sa tiež zvyšuje riziko infekcií močových ciest, zápalu slepého čreva, niektorých druhov rakoviny (napr. hrubého čreva, močového mechúru) a kardiovaskulárnych chorôb. Zvyšuje sa tiež riziko trombózy v dôsledku vyššej viskozity krvi. Ďalej sa predpokladá, že i rada civilizačných chorôb je dôsledkom nesprávnej životosprávy vrátane nedostatku tekutín, resp. že niektoré civilizačné choroby sú buď prvým príznakom, alebo následkom trvalej miernej dehydratácie.

Čo vlastne piť?

I keď najzdravším nápojom je čistá voda, človek si môže bez obáv dopriať pestrejšiu skladbu nápojov. Je však nutné preferovať vhodné nápoje, obmedzovať spotrebu nevhodných a zachádzať opatrne s tými nápojmi, ktoré môžu byť podmienené vhodné či nevhodné podľa toho, koľko a ako často ich pijeme.

Vhodné nápoje

K stálemu pitiu pre osoby bez rozlíšenia veku a zdravotného stavu sú najvhodnejšie čisté vody – pitné z vodovodu alebo balené dojčenské, pramenité a slabo mineralizované vody bez oxidu uhličitého. Tieto vody sa môžu konzumovať preto bez obmedzenia množstva úmerne k potrebám organizmu.

U pitnej vody z vodovodu má dnes spotrebiteľ možnosť získať veľa informácií – má napr. právo získať od vodární aktuálne výsledky kvality vody alebo informácie aké látky sa k úprave používajú. Pokiaľ voda, ktorá je inak pod pravidelnou kontrolou v niektorých ukazovateľoch nevyhovuje a orgán verejného zdravia dočasne udelí výnimku, musí byť spotrebiteľ o tejto skutočnosti informovaný, tak i o tom, či nevyplývajú nejaké obmedzenia konzumácie (napr. pre dojčatá, či tehotné ženy). Dá sa povedať, že pitná voda z verejných vodovodov má v SR veľmi dobrú kvalitu. Je však pravda, že nie všade a vždy sú plne vyhovujúce i ich pach alebo chuť.

K vhodným nápojom patria i vodou riedené ovocné a zeleninové šťavy, nesladené a nie veľmi silné čaje (vhodné sú zvlášť zelené) alebo nápoje z praženého obilia. Bylinné čaje, pokiaľ nejde o cielenú liečbu, by sa mali piť radšej slabé a je vhodné ich striedať.

Obmedzená konzumácia

Minerálne vody stredne a silno mineralizované nie sú vhodné ako základ pitného režimu, ani ich nie je dobré piť pri určitých poruchách zdravotného stavu (napr. minerálky s vyšším obsahom soli by nemali piť ľudia s hypertenziou, obehovými problémami, obličkovými kameňmi apod.). Oproti tomu niektoré minerálne vody môžu byť u niektorých ochorení prospešné alebo vhodným zdrojom niektorých esenciálnych prvkov. Ako liečivé sa však užívajú v časovo obmedzených kúrach, nie trvalo. Minerálne vody sú pre svoje chuťové vlastnosti niekedy vyhľadávané, ale trvalá konzumácia stredne a silno mineralizovaných vôd predstavuje zvýšené riziko vysokého tlaku, obličkových, močových a žlčových kameňov, niektorých kĺbových chorôb, tehotenských komplikácií alebo porúch fyzického vývoja u detí. Denný príjem stredne mineralizovaných vôd by teda v priemere nemal presahovať 0,5 litra, príjem silne mineralizovaných vôd by mal byť ešte nižší. Vhodné je minerálne vody striedať.

Vody sýtené oxidom uhličitým sú obľúbeným osviežujúcim nápojom, ale ich zdravotné nevýhody prevažujú nad výhodami, a preto by nemali byť konzumované pravidelne, ale iba obmedzene a výnimočne. Uhličité prírodné minerálne vody (kyselky) môžeme, ak je tam potreba cielene využiť k posilneniu diurézy (tvorba moču) alebo k povzbudeniu funkcie tráviaceho ústrojenstva, dávkovať podľa určenia lekára. Perlivé vody môžu spôsobiť žalúdočné a tráviace problémy a tzv. Roemheldov syndrom (bolesti na hrudníku podobné infarktu), zvyšujú dýchaciu a srdcovú frekvenciu, spôsobujú posun k acidóze (prekyslenie krvi). Tieto účinky samozrejme závisia na obsahu CO2 vo vode, na vypitom množstve a rýchlosti pitia, telesnej hmotnosti apod. Sýtených vôd nie je možné vypiť naraz veľa, naviac majú diuretické (močopudné) vlastnosti, takže rozhodne nie sú ideálnym nápojom k úhrade chýbajúcich tekutín.

Mlieko a kakao sú viac tekutou výživou ako nápojom a ich vypité množstvo by sa nemalo počítať do potrebného denného objemu tekutín.

Nevhodné nápoje

K nápojom, ktorým by sme sa mali vyhýbať alebo konzumovať ich veľmi výnimočne, patria predovšetkým rôzne „soft drinky“: limonády, kolové nápoje, ochutené a sladené minerálne vody, energetické nápoje, nektáre a pod. Dôvodom je napr. cukor, ktorý len zvyšuje pocit smädu a jeho „prázdne kalórie“, alebo oxid uhličitý, ktorý s organickými kyselinami (ochucovadlá) poškodzuje zubnú sklovinu a má ďalšie nevýhody uvedené vyššie. Kofeín v kolových nápojoch a káve je ľahko návyková látka, ktorá vedie k hyperaktivite u detí. Kyselina fosforečná, ktorá je tiež súčasťou kolových nápojov, pravdepodobne zvyšuje riziko osteoporózy.

Existuje diskusia o tom, či káva (kofeín) a alkoholické nápoje môžu byť považované za súčasť pitného režimu a dajú sa počítať do potrebného denného objemu tekutín, alebo ich považovať za chuťový doplnok stravy. Alkohol by sa rozhodne mal užívať s mierou. Ani zdravý človek by nemal vypiť denne viac ako 0,5 litra piva alebo 0,2 litra vína.

Kofeín v káve je diuretikum (zvyšuje tvorbu moču), ale pri pravidelnom užívaní sa tento účinok znižuje, a pretože sa odvádza z tela sodík, dochádza k vylučovaniu vody mimobunkovo. Tým sa síce negatívne neovplyvňuje stav hydratácie u organizmu normálne zásobeného tekutinou, ale pokiaľ má organizmus už nejaký deficit (vyvolaný športom, menším užívaním vody u starších ľudí), nemôže káva tento nedostatok nahradiť a nie je možné ju potom do potrebného objemu tekutín počítať. Preto stále platí, že káva by sa mala piť s pohárom čistej vody.

Zvláštnosti pitného režimu

  • Pre zdravú hydratáciu nie je dôležitý iba príjem tekutín a ich zloženie, ale aj zloženie stravy.
  • Je nutné piť v priebehu celého dňa, a to už od rána (šálka čaju či kávy nestačí uhradiť nočnú stratu vody). Človek nie je ťava, aby sa napil jeden krát denne do zásoby. Je potrebné regulovať spotrebu tekutín podľa aktuálnej záťaže a potreby.
  • Najvhodnejšie tekutiny pre teplé počasie sú čistá voda, nakyslé alebo horké nápoje. Sladké a presladené nápoje zvyšujú pocit smädu.
  • U vrcholového športu a niektorých náročných profesií môže byť nutné do sortimentu zaradiť i zvláštne druhy nápojov – iónové, obohatené, energetické, proteínové a pod. U normálnej populácie je príjem takých nápojov zbytočný a vo väčšom množstve môže byť dokonca škodlivé.
  • Pitný režim pri liečení veľkého počtu chorôb má určité špecifiká – je potrebné zvýšiť alebo znížiť celkový príjem tekutín, niektoré vody a nápoje môžu byť využité ako podporná liečba, ale iné môžu byť prísne kontraindikované. Niektoré nápoje a minerálne vody majú s liekmi rôzne interakcie. O tom všetkom je vhodné sa poradiť s ošetrujúcim lekárom.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (14 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Ked tu mala dcera na vymene dievca z francuzska, na yvlet chcela len pollitrovu flasu aj z tej cast doniesla, pila jeden pohar k jedlu, naviac jedla na veceru a k tej vypila dva pohare pitia, nic viac, u nich je to normalne, potvrdila to aj dcera ,ktora tam bola. Podla nacich teorii by tito ludia myli byt chorui ,po veceri si daju kavu , cez den malo piju … ale nie su ,takze ani vela pitia nie je dobre,treba s rozumnou mierou , lebo chut na sladke u deti je zamienana za smad , ked date dietatu cistu vodu napije sa vzdy trochu , ked mu date nieoc spadke, vypije to ako sladkost ,ebo mu to chuti

  2. Vhodným nápojom počas leta je pre mňa pivo a to najradšej jablkové. Toto leto som nasedlala na tento skvost, ktorý mi nahrádza kávu aj chuť na pivo : rosenpharma.cz/produkty/potraviny/energie/thebrainer-vejr-energy-beer

Pridaj komentár