Energetické nápoje pijú už tretiaci na základnej škole

Energetické nápoje sa tvária ako malinovky

Prvé energeťáky sa u nás objavili po páde komunizmu, ale masový rozmach sa začal po roku 2000, keď sa na trhu objavili aj lacnejšie značky ako tá, ktorá nám „dáva krídla.“ Už vtedy reklama cielila na lepší výkon, výdrž, sústredenie. Naše deti ich majú vďaka sociálnym sieťam a influencerom späté s vrcholovým športom a počítačovými hrami.

Obaly plechoviek sú milé, hravé, zábavné, farebné. Vyvolávajú dojem neškodnej malinovky. Ratolesti si ich zbierajú ako dekoráciu do detskej izbičky. Môžu si ich kúpiť v samoobsluhe cestou do školy a potom odložiť na poličku.

Čo však deti dostanú do svojho tela po konzumácii jej obsahu?

Čo obsahujú energetické nápoje

Táto „malinovečka“ bežne obsahuje okolo 30 – 80 mg kofeínu na 100 ml (plechovka môže mať 80 – 160 mg). To je porovnateľné s čiernou prekvapkávanou kávou.

Do kávy si však nepridávame toľko cukru, a už vôbec nie umelé sladidlá ako aspartám, sukralózu či acesulfám K. Niektoré plechovky obsahujú až 55 g cukru, čo je viac ako odporúčaná denná dávka. Práve pre vysoký obsah cukru býva toto pitie pre deti veľmi návykové. Podpisuje sa aj na obezite detí.

Čo v energeťákoch ešte spravidla býva primiešané?

• Taurín (podporuje psychický a fyzický výkon)
• Guarana (na zosilnenie účinku kofeínu)
• L-karnitín (pomáha pri fyzickej výdrži)
• Glukuronolaktón (podporuje energiu)
• Bylinné extrakty ako ženšen, zelený čaj (majú povzbudzujúce účinky)

Prečítajte si aj:

Automaty na legálne drogy pre deti. Dokedy budú dostupné?

Prečo je kofeín pre deti nebezpečný?

Za rizikové množstvo kofeínu sa považuje dávka nad 400 mg, maximálne však 200 mg v jednej dávke, aj to však hovoríme o dospelom človeku. Pre  deti vo veku 4 – 6 rokov je odporúčaná bezpečná dávka maximálne 45 mg/deň, pre deti vo veku 7 – 9 rokov 62,5 mg/deň a deti vo veku 10 – 12 rokov 85 mg/deň.

Vysoké dávky kofeínu vyvolávajú nespavosť, úzkosti, bolesti hlavy alebo búšenie srdca a môžu viesť až ku halucináciám, migrénam, hnačkám, bolestiam brucha, srdečnej arytmii a ďalším kardiovaskulárnym komplikáciám.

Pri deťoch sú tieto riziká ešte výraznejšie – majú nižšiu váhu, nezrelú telesnú konštitúciu, nezrelý mozog.

Pri nadúžívaní sú energetické nápoje podľa psychiatričky pre detský mozog výrazne rizikovým pitím. Môžu byť spúšťačmi depresií, úzkostí až halucinácií. Zvlášť predstavuje riziko kombinovania energetických nápojov s alkoholom, a to nielen v zmysle podpory závislosti na alkohole. Hrozí najmä náhla zástava srdca v dôsledku arytmie.

Tieto „malinovky“ sa spájajú aj s ďalšími druhmi rizikového správania, ako je fajčenie, konzumácia marihuany, či nadužívanie digitálnych technológií.

Prečítajte si aj:

Nové drogy našich detí

Zákaz predaja energetických nápojov

Ako vôbec prvá krajina na svete zakázala predaj energetických nápojov Litva, a to v roku 2014. V pobaltskej krajine v tom čase konzumovalo energetické nápoje až 10 percent detí minimálne raz do týždňa. Niektoré deti boli „hyperaktívne,“ u iných sa prejavila aj závislosť. Pokutu za nedodržanie zákona môže dostať nielen predávajúci, ale aj maloletý, ktorý by si chcel kúpiť plechovku. Stálo by ho to 20 – 50 eur.

Obdobný zákaz začal platiť o 2 roky neskôr aj v susednom Lotyšsku. Od januára 2024 zakázalo predaj energetických nápojov deťom a mladistvým aj Poľsko. Iné krajiny sa rozhodli ísť cestou zvýšenia daní (a teda aj cien) týchto nápojov. Osobitnú sadzbu na energetické nápoje má napríklad Luxembursko. Holandsko, Írsko, Lotyšsko, Poľsko, Španielsko majú osobitnú sadzbu na sladené nápoje. Maďarsko okrem zdanenia sladených nápojov uplatňuje osobitnú  sadzbu na nápoje s obsahom látok ako methyl-xantín a taurín.

Ako sme na tom na Slovensku?

Zakázať predaj energetických nápojov – konkrétne zákaz predaja nápojov s obsahom kofeínu, taurínu alebo draslíka nad vymedzený limit – chcela naposledy v marci 2025 skupina opozičných politikov (Vašečka, Škripek, Záborská a ďalší), avšak len deťom do 15 rokov. V roku 2023 hnutie Slovensko (vtedy OĽANO) navrhovalo podobné obmedzenia, nedostali sa však ani do druhého čítania v parlamente.

V súčasnosti teda platí iba „slabšia“ vyhláška ministerstva zdravotníctva, podľa ktorého by sa deti k energetickým nápojom nemali dostať napríklad v školskom bufete, či automate. Sortiment nesmie obsahovať nápoje s pridaným cukrom nad 5 g/ 100 ml., nápoje s obsahom kofeínu, taurínu, chinínu a i. Aby boli naše deti o niečo viac v bezpečí, potrebovali by sme prísnejšiu reguláciu.

Prečítajte si aj:

90 percent detí z obezity “nevyrastie”

(Žiadne hodnotenia)

Loading...