Za mojich mladých liet sme si pár krát do roka povinne museli písať do žiackej oznam: „Skontrolovať deťom vlasy – sú vši!“ Tak nám naši pozreli hlavu a porozprávali zopár historiek o tom, ako oni, ako povojnové deti chodievali s petrolejovými zábalmi, aby sa zbavili tejto drobnej hávede. Pripadalo mi to strašne nechutné!
Napriek týmto pravidelným oznamom a pravidelným kontrolám sa na našich detských hlavách žiadne vši nenašli. Našťastie. Hlava ma svrbela už len pri pomyslení na ne a to mi úplne stačilo. Brrr!
Po rokoch nastal čas, že sa ma toto všivavé spravodajstvo začalo týkať ako rodiča. Najprv ma tie plagáty na škôlkarskej nástenke plašili, potom som sa stala voči nim mierne otrlá. Vzala som ich jednoducho na vedomie a pozrela tie naše malé blonďavé hlávky. Nič. Chvalabohu!
Nedávno ma podobný oznam čakal v synovom školskom slovníčku: „Prosíme dodržiavať vlasovú hygienu, je pedikulóza.“ Prehrabala som narýchlo tú jeho krátku šticu a vravím mu: „Pozri, my sme vši nikdy nemali. Ani vy. Asi máme takú kožu, že to na nás nejde. Našťastie. Tak neboj.“ A prihodila som svoj rodičovský podpis do slovníčka.
No na druhý deň prišiel synátor s novou informáciou: „Mami, Laco si cez prestávku na vécku vytriasal mikinu, vraj má vši.“ A mne hneď v mozgu zasvietila výstražná kontrolka: „Vši – Laco – náš mladý!“ Hneď som si predstavila tú zohratú dvojku, ktorá je stále spolu. Cez prestávky, v družine, cestou na obed – stále majú hlavy v kope, aby mohli vymyslieť nejakú lumpačinu.
O ou…
Tak sme kukli synkovu hlavu znova. Na jeho krátkych vlasoch už boli zakvačené drobné lesklé „krupice“. Hnidy. A na koži sa už krásne dali rozoznať malé tmavé chrobáčiky. A bolo. Rýchlo som bežala kúpiť do lekárne tesne pred záverečnou odvšivovák. Inštruovaní odbornými radami sme celí bez seba začali ihneď robiť potrebné opatrenia.
A v ten večer sme strávili tak, ako sa nám už hádam nepodarilo za hodne dlhý čas. Spolu! Celá rodinka sme svorne sedeli v obývačke a ískali si vlasy. Pripomínali sme tlupu šimpanzov, ktorí si takto hľadajú blšky. Veď aj opice sú vraj tvory mimoriadne spoločenské.
Bolo to vskutku romantické. Len vonná sviečka chýbala. Ale pri nej by sme na tie drobné zvieratká dobre nevideli…
(15 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)
Loading...
Malé prsia sú pri dojčení skôr výhrou
Je jedno, koľko času trávime s deťmi?
Rajčinová polievka na 5 spôsobov
Pierre-Robin
Kedy musia mať autá zimné pneumatiky - Rakúsko, Poľsko, Česko, Maďarsko
Ako zavariť lečo
