Stanovisko ŠÚKL k článku o očkovaní a autizme

Keby ŠUKL predložil akúkoľvek racionálnu diskusiu nepochybujem o tom, že by ju veľká časť verejnosti, ktorá je zmanipulovaná populárnou literatúrou nielen odmietla, ale aj celkom zmietla zo stola. Tiomerzal sa k vakcínam pridával

aj v minulosti, ale ak šlo o hromadné očkovania, Imuna vyrobila šarže bez tohoto antiseptika.

Napokon na ŠUKL chodia EU audity a myslím, že bol veľmi dobre hodnotený a získal aj medzinárodný ceretifikát kvality, teda závery sú podložené kvalifikáciou.

Možno niekedy vznikajú pochybnosti o odpovedi k otázke bezpečnosti lieku, vtedy sa dá obrátiť kvalitnou odbornou angličtinou do Londýna na agentúru EMA, čo je centrum, kde sa

koncentrujú názory z národných EU inštúcií:

http://www.ema.europa.eu/ema/

Treba si uvedomiť úroveň tejto inštitúcie, kde sa nedá argumentovať novinovými správami a tiež, že

aj slovenský Zákon o lieku prebral mnoho ustanovení implementáciou, teda bez diskusie v Národnej rade SR.

Prípadní pisatelia by mali mať naštudované príslušné monografie z Európskeho liekopisu o vakcínach a tiež rôzne klinické situácie, keď sa použili a objavili sa neočakávané reakcie.

Teraz sa aplikujú aj hexavakcíny a zatiaľ je to v medziach rizika, zbytočne sa to nafukuje v tlači.

Súhlasím s posilnením postavenia rodičov, hoci sa deje v Európe pravý opak aj v tom, že majú mať právo vyjadriť sa, či si želajú očkovanie svojho dieťaťa. Opakujem svojho a nie štátneho ako v Nórsku a verím, že aj zákon o rodine v ČR sa zreviduje. Dieťa nie je tovar. V tom vidím základ pre revidovanie nezmieriteľných postojov.

O tých trapnostiach, keď dávajú na úradoch podpisovať nesúhlasiacim rodičom rôzne pamflety už ani nejdem písať, ale za to ŠUKL ozaj nemôže.

Na ŠUKL-i by som im doprial, keby boli natoľko podporovaní farmafirmami ako ich kolegovia v zahraničí, ale nateraz sa musia uspokojiť s tabuľkovými nevalorizovanými platmi štátnych

úradníkov s vysokou odbornosťou a majú čo robiť, ak chcú odrážať útoky verejnosti.

Vlastne, nech o tom píšu tí, ktorí tam pracujú.

Vakcíny budú mať vždy nežiadúce účinky od rôznych lokálnych opuchov, horúčky, zväčšené lymfatické uzliny… Hlavný problém je v tom, aká frekvencia týchto prejavov je ešte prípustná, obvykle sa toleruje 0,1% , ale ak by som osobne patril do tohoto úzkeho intervalu, nebol by som z toho nadšený. Pacient sa stretne s konkrétnou kvalitou a nie s tou štatistickou z hlásení, ktoré možno ani lekári neodošlú.

V každej firme, ktorá vyrába lieky, musí byť konkrétny odborník zodpovedný za farmakovigilanciu a v rámci zákona o slobodnom prístupe k informáciám treba data dolovať. Verejnosť sa mýli v tom, že spochybnuje zloženie vakcín ako sú adsorbenty s obsahom hliníka a podobne. Nežiadúce prejavy sú spôsobené biologickým zložením. Možno treba nasadiť pri kontrola ďalšie elektroforézy, biologické skúšky, inak postaviť testy na stabilitu a ktovie čo ešte. No ale pre tých 0,1% ľudí to nikto neurobí, pretože bezpečnosť už musel výrobca doložiť možno aj jednym nákladným autom dokumentácie. Keď zoberieme také očkovanie proti prasacej chrípke, aké rozdiely boli medzi americkými a európskymi vakcínami, ten vírus mutoval tak týchlo, že podať správu k použitiu vakcíny v pediatrii bol závod s časom. Očkovanie považujem za vymoženosť, rodičom priznávam v tejto veci dodatočné rodičovské práva.

Redakcia by sa možno mala obrátiť aj na zastúpenia farma firiem na Slovensku, nech sa oni vyhovárajú, ale laik svoje predstavy nikdy nemôže vydiskutovať.