Čo ak materstvo pripomína depresiu?

Materstvo môže mať veľa tvárí, veľa podôb. Nemusí to byť len tá úchvatná, čarokrásna, prezentovaná v časopisoch a na sociálnych sieťach. Materstvo môže mať aj svoje šedivejšie odtiene, ktoré inak pripisujeme psychickej poruche – depresii.

Shutterstock

Pre depresiu sú okrem chorobne smutnej nálady charakteristické aj tieto príznaky:

♥ Strata záujmov a potešenia zo všetkých obvyklých činností.

Je Vám to povedomé?

Niektoré mamy sa už v tehotenstve vzdajú aktivít, ktoré majú rady, napríklad prestanú behať, bicyklovať, lyžovať, hrať na gitare, či maľovať (zvlášť po pripomienke nejakej dobromyseľnej osoby, že to nie je dobré pre bábätko, či už trhané pohyby, pri ktorých môžu spadnúť na brucho alebo hlasné zvuky, či výpary z farieb).

Po pôrode sa k svojim záľubám tiež nevedia dostať. Jednoducho nie je na to čas, ani energia. Gitara by predsa bábätko mohla zobudiť, špinavé štetce si dá do úst, behať musíme akurát tak za ním…

Prestať robiť veci, ktoré nám prinášajú radosť, je však chyba. Keď sa zameriame len na rolu matky, zanedbávame seba, tie svoje časti, ktoré s materstvom nesúvisia. Lebo nie sme iba mamy. Sme viac, aj keď sa vedome tlačíme do roly, v ktorej uspokojujeme potreby niekoho iného na úkor tých svojich.

Preto by bolo dobré znova sa rozpomenúť na všetky drobné radosti, ktoré nás kedysi tešili. Je jedno, čo budeme robiť, je však dôležité robiť niečo len pre seba. Nielen venovať sa dieťaťu, ktoré bez nás „neprežije.“ Čas investovaný do seba sa nám vráti. Tieto aktivity nám pomáhajú sa aspoň trochu upokojiť, zrelaxovať, vypnúť, načerpať energiu a silu.

♥ Poruchy spánku

Pre depresiu sú typické poruchy zaspávania, časté budenie sa v noci, krátky spánok, chýba pocit odpočinutia po spánku alebo naopak zvýšená potreba spánku aj počas dňa, neschopnosť ráno dospať… v materskom živote ide skôr o nemožnosť ako neschopnosť, ale následky bývajú rovnaké: nevládzeme. Nielen na sklonku dňa, ale s týmto pocitom sa rovno zobúdzame.

Na začiatku býva „vinníkom“ bábätko, ktoré nedá spať, nie všetky totiž hneď prespia celú noc a môže trvať rôzne dlhý čas, kým sa tento zázrak podarí. No ani potom to s našim spánkom nemusí vyzerať vábne, pretože až večer, keď sú deti v posteli, môžeme mať pocit, že náš deň sa ešte len začína.

Všetci nám dobromyseľne radia, aby sme spali vtedy, keď spí aj dieťa… alebo v čom je problém, aby sme jednoducho išli do postele skôr? Nuž, mali by sme pocit, že prichádzame o svoj čas, o tú trochu času, ktorý máme pre seba.

Ani ten nevyužívame nejako exkluzívne, žeby sme sa začítali do dobrej knihy alebo sa stretli s kamarátkami, ktoré sme dlho nevideli. Najčastejšie sa zvalíme pred televízor alebo donekonečna brázdime siete… pravidelne spíme málo a zobúdzame sa unavené.

Nedostatok spánku nevyhnutne vedie k tomu, že na nič nemáme energiu. Ako sa k tejto dileme postavíme? Ako ju vyriešime?

♥ Zmeny hmotnosti

Pri depresii sú obvykle prítomné zmeny chuti do jedla, pričom výsledok je buď úbytok hmotnosti, alebo naopak nárast hmotnosti, ak je prítomný mechanizmus „sebaodmeňovania“ jedlom, či zažehnávania úzkosti jedlom.

V materstve môže byť problém skôr to, že na jedlo nemáme čas. Je veľmi pravdepodobné, že odkedy sme sa stali mamami, máme to s kilami inak ako „za slobodna.“ Či už sme pri deťoch pribrali alebo schudli, nejako to bude súvisieť s našou novou rolou.

Určite sa na váhovej odchýlke podpisuje aj spánkový deficit: niektoré mamy od únavy majú potrebu viac jesť, iné proste jesť ani nestíhajú. Niekedy si dokonca robíme srandu z toho, že inú ako ľadovú kávu už ani nepoznáme. Nemáme kedy sa dobre, výživne najesť. Ak sa za kvalitné jedlo nepovažujú zbytky príkrmov, ktoré varíme deťom…

Na začiatok by sme sa mohli skúsiť prestať zanedbávať a vyskúšať si pravidelne piť aspoň jeden teplý nápoj denne. Zvládneme?

Medzi ďalšie symptómy depresie patrí aj:

♥ Plačlivosť, podráždenosť

Pri depresívnej poruche je tiež často prítomné napätie, obavy, strach, úzkosť, vtieravé myšlienky negatívneho charakteru, pesimizmus, časté ponosy na rôzne telesné ťažkosti.

To isté môžeme zažívať aj s príchodom dieťatka. Jemnejšej forme hovoríme „baby blues,“ no ak plačlivosť a negatívne myšlienky vrátane tých, ktoré sa týkajú odchodu zo sveta, pretrvávajú dlhšie, je dobré obrátiť sa na odbornú pomoc, pretože môže ísť naozaj o depresiu (popôrodnú).

♥ Nesústredenosť, sťažené premýšľanie, poruchy pamäti

Poznáte určite tie vtipy o materskej demencii… na tomto symptóme je u mamín podpísaná jednoznačne únava, spánkový deficit, prípadne to, čo honosne nazývame „multitasking,“ ale nie všetkým to ide bez straty drobných.

Pokiaľ budeme chcieť robiť tisíc dôležitých vecí naraz, nevieme sa sústrediť na dokončenie ani jednej. Skúsme si spraviť plán „prežitia,“ prioritizovať, ubrať z dokonalosti a na niektoré nepodstatné veci sa jednoducho radšej vykašľať.

♥ Pocity vlastnej neschopnosti, menejcennosti, bezcennosti, pocity viny

Veľmi často sa objavujú v materstve práve tieto nepríjemné pocity. Na niektoré pomôže iba čas. Opakovaním tých istých úkonov nadobúdame prax a kompetencie, ktoré nám už nikto nemôže vziať. Ak si budeme pripomínať, čím sme od začiatku prešli a čo sme počas tejto cesty zvládli, nahradíme pocity neschopnosti sebavedomejším postojom.

S pocitmi viny to môže byť ťažšie, ak si neustále budeme vyhadzovať na oči, čo všetko by sme mohli urobiť inak a lepšie, napríklad viac sa venovať deťom, viac s nimi tráviť čas, viac… teoreticky sa vždy dá urobiť viac, prakticky však vždy urobíme to, čo je v našich silách tu a teraz. Namiesto výčitiek by sme mali pestovať láskavosť k sebe samým, prihovárať sa k sebe zhovievavo, „materinsky.“

♥ Obmedzenie sociálnych kontaktov, stiahnutie sa od rodiny, priateľov, vyhýbanie sa tomu, čo mi predtým robilo radosť, zanedbávanie seba samého.

Mnohé ženy majú na materskej pocit izolácie, prerušenia kontaktov s pôvodným okruhom známych, ak tí ešte napríklad nemajú deti. Iné väzby prerušujú dobrovoľne, ak sa v tom cítia zle, napríklad s rodinnými príslušníkmi, ktorí ich zraňujú komentármi o tom, ako robia všetko ako mamy zle… Nájsť si spriaznenú dušu môže padnúť dobre. Ak takú v okolí nemáte, skúste osloviť najlepšieho priateľa, ktorého máte doma – otca vášho dieťaťa.

Čo môže byť nápomocné, ak cítite v materstve depresívne „symptómy?“

Získať podporu od svojho partnera, prípadne rodiny,

zamyslieť sa nad tým, čo od seba očakávate, čo očakávate od muža
nemusíte zvládnuť všetko sama, ak prijmete pomoc a zodpovednosť za starostlivosť o deti si rozdelíte,
môžete si vypýtať akúkoľvek užitočnú formu pomoci, či sú to praktické veci, ako umývanie riadu, vešanie prádla, varenie (napríklad raz do týždňa variť spoločne) alebo požiadať o mentálnu podporu (napríklad si každý večer vyhradiť čas, keď každý z vás porozpráva o tom, aký mal deň)

Trvať na voľnom čase pre seba,

napríklad mať pre seba cez týždeň jeden voľný večer, ktorý patrí iba vám,
zariadiť si občas pre seba aj voľný víkend
mať vlastnú izbu alebo priestor, ktorý patrí doma iba vám, aj keby to malo byť len vaše obľúbené kreslo, kde sa prikryjete dekou, keď chcete byť chvíľu sama

Naučiť sa oceňovať samu seba

pretože robíte prácu, ktorú niekde inde na svete má na pleciach nie jeden človek, ale celá dedina, celá komunita,
pretože od ostatných ju veľmi pravdepodobne nezískate, ak nepočítame komentáre typu „všetky sme si tým prešli, a nesťažovali sme sa,“
pretože ste jediná, ktorá vie, čo všetko obnáša váš deň, čo všetko zvládate, ako sa s tým máte

»»» Prečítajte si aj: