Češi majú v histórii veľa žien, na ktoré môžu byť hrdí. Milada Horáková však vyniká aj medzi nimi. Pri čítaní jej životopisu len krútite hlavou, čo všetko môže človek prežiť, a zachovať si dôstojnosť a hodnoty.
Milana Horáková celý život obetovala zlepšovaniu života žien a rodín, postavila sa režimu a neustúpila, ani keď za to stála pred sudom.
Viera ako silná súčasť života
Milada Horáková sa narodila v roku 1901 na Prvý sviatok vianočný v Prahe, kde prežila väčšinu svojho života.
Ešte v detstve jej zomreli dvaja súrodenci a neskôr aj matka, takže sa okrem štúdia na gymnáziu a neskôr na Právnickej fakulte Karlovej univerzity starala aj o svoju trinásťročnú sestru Věru.
Krátko potom ako skončila školu sa vydala za Bohuslava Horáka, ktorý bol veriaci a kvôli ktorému prestúpila do Českobratskej evanjelickej cirkvi. Toto rozhodnutie ovplyvnilo celý jej ďalší život, a v mnohom umožňuje porozumieť jej neskorším rozhodnutiam.
Za práva slobodných žien aj nemanželských detí
Milada Horáková patrila v období od Prvej republiky až po nástup komunistikého režimu medzi najvýznamnejšie české političky. Jej úlohou bolo pripravovať návrhy zákonov, ktoré sa týkali predovšetkým žien a rodinného života.
Keďže v tomto období sa máloktorá žena zúčastňovala verejného a politického života, a popri tom sa starala o rodinu, bola Milada Horáková už vtedy nevšedná.
Medzi jej hlavné záujmy patrila ochrana rodinného života a zlepšovanie podmienok znevýhodnených členov spoločnosti – slobodných matiek, nemanželských detí, ale aj skvalitňovanie života zamestnaných žien.
Bojovala napríklad proti zákonu, ktorý mal vstúpiť do platnosti počas Veľkej hospodárskej krízy, a ktorý navrhoval, aby zamestnané vydaté ženy na niektorých pozíciách nahradili muži.
Aj vďaka Milade Horákovej sa mnohých pracujúcim ženám podarilo svoje miesto zachrániť.
Pomáhala aj vo väzení
Krátko po nástupe nacistického režimu prišla Milada Horáková o prácu. Hlavným dôvodom bola jej spoločenská angažovanosť.
Kritizovala Mníchovskú dohodu a upozorňovala na to, v akých kritických podmienkach žijú utečenci v pohraničnej oblasti. Čoskoro sa zapojila aj do protifašistického odboja, čo ju aj manžela stálo slobodu.
Od roku 1940 až do konca vojny bola väznená a postavila sa aj pred súd, kde sa sama hájila v nemčine. Pre Miladu Horákovú to bolo ťažké obdobie – v tej dobe sa jej jediná dcéra nachádzala u príbuzných a jej muž sa ocitol v koncentračnom tábore.
Napriek tomu sa celý čas usilovala pomáhať ostatným. Pre väzenkyne zháňala lieky a pomáhala im stretnúť sa s príbuznými.
Hoci počas väznenia prežila aj tvrdé výsluchy, sama o týchto zážitkoch nikdy nehovorila. S rodinou sa stretla po skončení vojny a okamžite sa vrátila naspäť do práce.
Kritizovala komunizmus
Milade Horákovej sa podarilo získať naspäť svoju úlohu v parlamente, kde svoje úsilie venovala najmä tomu, aby sa krajina zasiahnutá vojnou mohla hospodársky opäť postaviť na nohy.
Hneď na začiatku si však urobila veľa nepriateľov, keď kritizovala vládu za odmietnutie Marshallovho plánu (finančnej pomoci pre krajiny zasiahnuté vojnou).
Keďže rýchlo rozpoznala, aké riziko so prináša postupný nástup komunizmu, začala naň nahlas upozorňovať. V roku 1948 sa zapojila do skupiny, ktorá komunikovala s Čechmi v exile a pomáhala ľuďom, ktorí sa v tejto dobe pokúšali dostať za hranice.
Nakoniec sa vzdala svojho členstva v politickej strane a hľadala si iné uplatnenie.
Obeť vykonštruovaného procesu
V tomto období však už členovia komunistickej strany hľadali príležitosť, ako dôrazne preukázať svoju moc. Preto uskutočnili jeden z prvých procesov (neskôr známe ako monsterprocesy), kde uplatnilli naprísnejšie tresty pre tých, ktorí s politickým režimom nesúhlasia.
Ich cieľom sa stala práve Milada Horáková. 27. apríla 1949 ju zatkli priamo v kancelárii, kde pracovala. V tento deň by zrejme došlo aj k zatknutiu jej manžela, ktorému sa však podarilo utiecť.
Milada Horáková sa tak spolu so svojimi 12 kolegami postavila pred súd, kde čelila obžalobe za záškodnícku činnosť proti režimu. Ona aj jej kolegovia však využili situáciu na to, aby verejne obhajovali to, o čom boli presvedčení – že pre dobro krajiny sú zásadné demokratické hodnoty.
Keďže proces bol verejne vysielaný v rádiu a sledovala ho celá krajina, Milada Horáková si bola vedomá, že jej šance na prepustenie alebo nízky trest sa znižujú. Jej posledná obhajoba, kde sa postavila za vlastné presvedčenie, je zdokumentovaná, a dostupná na Youtube.
V závere processu bola ona aj jej traja kolegovia odúdení na trest smrti, ostatní účastníci dostali doživotie. Jej manžel celý proces počúval až v utečeneckom tábore v Nemecku.
Smrť Milady Horákovej
Proti rozsudku smrti sa odvolala celá jej rodina, listy so žiadosťou o milosť zaslal aj Winstton Churchill či Albert Einstein.
Milada Horáková bola ako politička v Európe známa, okrem toho sa považovalo aj na pomery sovietskeho za kruté popraviť ženu, naviac keď mala doma dospievajúcu dcéru.
Sama Milada Horáková však rozsudok prijala a odmietla sa odvolať. Večer pred smrťou sa mohla naposledy stretnúť s dcérou a sestrou. V posledných dňoch života napísala viacero listov rodine aj priateľom, ktoré sa však objavili až po páde režimu.
Milada Horáková bola popravená 27. júna v skorých ranných hodinách, neskôr bola spopolnená, no jej ostatky sa nikdy nenašli.
Osud Jany Horákovej
Dcéra Milady Horákovej Jana to nemala jednoduché ani po matkinej smrti. Nemohla študovať ani sa dlhé roky stretnúť s otcom, ktorý sa v tom čase už nachádzal v Amerike.
Pohnutý život rodiny sa nakoniec podarilo zmeniť po sedemnástich rokoch, keď dostala víza, a mohla odisť z krajiny.
Jej teta Věra, ktorá svoju neter vychovala, sa celý život usilovala o to, aby pripomienka jej sestry zostala živá.
Listy, ktoré napísala Milada pred smrťou, odovzdala symbolicky rodine Dagmar Burešová, právnička a politička, ktorá rovnako ako Milada Horáková celú profesijnú kariéru pomáhala tým, ktorí sa sami nevedeli domôcť spravodlivosti.
Milada Horáková bola jediná žena popravená počas procesov, ktoré prebiehali v päťdesiatych rokoch, no ktorá sama bojovala za mnohé iné životy ohrozené v tejto pohnutej dobe.
»»»»»» Prečítajte si aj: Anna Franková, dievča zo zadného traktu.
(3 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Od akého veku môžu byť deti doma bez rodičov?
Večierka pre tínedžerov
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Váš tínedžer potrebuje spať toľko, ako batoľa
10 tipov na dobré raňajky pre deti
Bábätká, ktoré spia s mamou, sú šťastnejšie
