Dodnes mám pocit, že nám stále niekto chýba

Všetko sa začalo v roku 2016, keď sme sa s priateľom po 5 rokoch nášho vzťahu rozhodli mat dieťatko. V tom čase som mala 24 rokov, tak som si myslela, že to bude jednoduché a bezproblémové.  

Ešte sme sa ani nezačali snažiť a museli sme to nechať

Ale život mi ukázal, že nie, bezproblémové to nebude. Pri preventívnej prehliadke mi objavili myómy. Jeden bol dosť veľký. Hrozilo, že mi vezmú celú maternicu. Ešte sme sa ani nezačali snažiť a museli sme to nechať tak. Po operácii a zotavení sme to o pol roka skúsili. Po troch mesiacoch som mala pozitívny test. Tešila som sa, že sa to tak rýchlo podarilo. 

O pár dní prišli silné bolesti. Po pár vyšetreniach mi diagnostikovali mimomaternicové tehotenstvo. Nasledovala ďalšia operácia. 

7. týždeň tehotenstva bol ako začarovaný kruh

Dali sme si pauzu 8 mesiacov a že skúsime znovu. Asi po ďalších 8. mesiacoch – vytúžený pozitívny test. V 7. týždni tehotenstva nastalo krvácanie a samovoľný potrat. 

Po troch mesiacoch sme opäť skúsili a hneď sa podarilo.  Opäť v 7. tt – samovoľný potrat. 

O mojej psychike sa ani nejdem baviť

O mojej psychike sa ani nejdem baviť. Bola som na tom veľmi zle. Kamarátky, kolegyne , ktoré ani nechceli deti, zrazu zostali tehotné. Na mňa smerovali uštipačne poznámky , že veď raz sa to podarí aj mne.

Aj keď všetky vyšetrenia boli ok aj u mňa, aj manžela, rozhodli sme sa pre umelé oplodnenie.

Umelé oplodnenie. Išli sme do toho.

Išli sme do toho. Vklad bol úspešný na prvý krát.  V 7. týždni tehotenstva opäť nastalo krvácanie, ale lekári urobili všetko pre to, aby tehotenstvo zachránili. 

Čakali sme najprv dvojičky (o jedno sme prišli), ale jeden sa udržal do konca. Rodila som v 39. týždni tehotenstva. Máme úžasného a vytúženého chlapčeka. 

Vždy sme chceli dve alebo tri deti. 

Keď mal malý rok, chceli sme ďalšie dieťatko.  Vždy sme chceli dve alebo tri deti.  Otehotnela som hneď na prvý krát. Všetko bolo najprv v poriadku, no keď som išla na kontrolu v 12. tt, na sone my povedali, že prestalo biť srdiečko. Následne ma objednali na kyretáž. 

Ešte raz to skúsime

Po nejakom čase sme si povedali, že ešte raz to skúsime, nech náš synček nie je jedináčik.  Opäť sa mi podarilo na prvý krát otehotnieť.  Prvý trimester síce s komplikáciami, ale dali sme to.  

Keď som bola v 20. týždni, zrazu nastali silné bolesti brucha. Odvoz sanitkou, rýchla operácia. Po prebudení z narkózy my bolo oznámené, že mi praskla maternica, museli mi zobrať dieťatko aj s celou maternicou. Nastalo vnútorné krvácanie a mali čo robiť, aby ma zachránili. Vtedy pre mňa život skončil. 

Mala som síce doma jedno dieťatko, ale dodnes mám pocit, že nám stále niečo chýba.

Rodina a okolie sa tvária, že sa nič nestalo, nepripomínajú nám nič, ale mne by veľmi pomohlo sa o tom porozprávať, možno poľutovať … 

Našla som oporu v psychologičke. Aj keď mi v terapiách pomáha vyrovnať sa s tým, pocit, že niečo nám chyba, neodchádza. Najhoršie sú otázky od synčeka, kedy bude mať súrodencov.  A už ani nevieme, ako mu máme vysvetliť, že bude jedináčik. Definitívne.

Október je mesiac povedomia o strate v tehotenstve a novorodeneckom období

Zdravotníckymi zariadeniami Slovenskej republiky bolo v roku 2024 nahlásených 10 373 potratov (poznámka: spontánne + umelé)

Poradňa ALEXIS už takmer 16 rokov stojí pri ženách a mužoch, ktorí sa vyrovnávajú so stratou svojho nenarodeného dieťatka – či už išlo o spontánny alebo umelý potrat.

Tento rok októbrová kampaň Poradne ALEXIS nesie slogan: Aj krátky život zanechá hlbokú stopu.

V októbri si spoločne pripomíname všetky deti, ktoré odišli priskoro – ešte pred narodením alebo krátko po ňom. Ich miesto v srdciach rodičov zostáva navždy.

Ak ste vy alebo niekto z vašich blízkych prešli takouto stratou a potrebuje podporu, neváhajte kontaktovať Poradňu ALEXIS. Sme tu pre vás. Zavolajte na 0917 350 200 alebo napíšte na poradna@alexisporadna.sk