Prví dvaja chalani sa narodili dva roky po sebe a bolo to dosť náročné, lebo Daniel je od 5 týždňov až doteraz ekzematik a postupne aj prieduškár.
Obdobie ich detstva bolo plné šťastia a radosti, ale aj viac uponáhľané, možno niekedy stresujúcejšie, neviem, lepšie sa mi to asi nedá vyjadriť. Dnes už sú z nich šikovní mladí muži.
Myšlienka na ďalšie bábätko
Obdobie, keď sa chalani začali „viac odpútavať“ odo mňa samozrejme prišlo a ja som sa začala „pokúšať“ myšlienkou, ako by som to ešte zvládla a či sa vlastne aj na to cítim, mať ešte jedno dieťa.
Najprv som sa s touto myšlienkou len pohrávala, zvažovala všetko pre a proti, ale už len pomyslenie, že by som držala v náručí ďalšie naše dieťa ma napĺňala neskutočným šťastím.
Najprv som sa obávala, lebo som si nevedela samu seba predstaviť, ako behám tehotná a v „takom“ veku. No možno mi trochu nahralo aj to, že teraz pomaly prvorodičky sú žienky okolo 30tky a vlastne ak by chceli stihnúť 3 detičky, tak by sa mi pomaly aj vekom vyrovnali.
Obavy
Keď som si predstavila, ako sa niektorí budú tváriť, keď oznamujem, že sa rozširujeme o jedného člena, či už v práci, alebo u známych, tak som mala všelijaké pocity, ale potom som to jednoducho hodila za hlavu a to doslova a začali sme sa snažiť.
Áno, náš drobec bol „plánované“ dieťa.
Tehotenstvo
Asi od 6. do 21. týždňa ma trápila tehotenská nevoľnosť. Bolo to kruté obdobie, na ktoré som nejako pri plánovaní pozabudla. Za celý ten čas mi nebolo jedinú hodinku dobre, už som bola zúfalá. Doma som mala chalanov a muža, ktorým bolo treba navariť, bolo treba aj do práce chodiť a vlastne aj existovať. Niekedy som si myslela, že to už nezvládnem.
Takéto stavy som mala aj pri predošlých tehotenstvách, tak som vedela, kedy sa asi skončia a keď skončilo toto obdobie, bola som opäť normálne fungujúci človek, ktorý sa môže zo všetkého tešiť, najmä z bábätka aj celkovo zo života.
Potom tu bola amniocentéza a obavy, ako dopadne. Výsledky dopadli dobre a vtedy sme sa aj dozvedeli, že k nám pribudne ďalší chlap.
Všetky tri tehotenstvá boli asi rovnaké, no toto tretie som si viac vážila, lebo sa nám to už ani nemuselo podariť – kvôli môjmu veku. Narodil sa nám Marko.
Nový rozmer materstva v neskoršom veku
Keď mám samu seba ohodnotiť, túto materskú „dovolenku“ si vychutnávam a to doslova a do písmena. Každú chvíľku strávenú s Markom si viem lepšie užiť, ako keď som mala 21 a 23 rokov.
Toto materstvo mi dáva iný rozmer ako tie predchádzajúce a ani neviem sama prečo. Nerobilo mi problém v noci k nemu vstávať, keď som kojila, brala som to s väčšou trpezlivosťou, ale je pravda, že Marko je veľmi dobré a vysmiate dieťa a mám doma na neho aj pomocníkov, ktorí navaria, upracú, keď potrebujem.
Pri prvých dvoch som takú pomoc nemala a chcela som stihnúť ešte kopu iných vecí /veľa som štrikovala a šila/ a možno tam bolo viac nervozity, ale zase všetko v normálnej miere.
Teraz som „vekom múdrejšia“, skúsenejšia, trpezlivejšia a myslím, že toto je práve devíza starších mamičiek. Samozrejme vôbec nepodceňujem mladé mamičky, hovorím len o sebe a mojich skúsenostiach. Ak by som hľadala aj nejaké negatíva, tak u mňa je to bolesť chrbáta.
Cítim to hlavne pri kúpaní a pri dlhšom prebaľovaní, veru, nemám dvadsať… Aj keď sa to pomaly zlepšuje, ide to možno pomalšie ako v tej dvadsiatke. Iné negatíva u mňa nevidím, možno to aj závisí, či je dieťa v „tomto“ veku vytúžené alebo príde neočakávane.
Keďže u nás je vytúžené, nepociťujem ani nespokojnosť, že nemôžem vykonávať rôzne činnosti, ktoré by som mohla robiť, keby som nemala také malé dieťa. Niekto si cení ten pokoj, keď ho deti už neotravujú a sú odrastené u mňa je to naopak.
Rozhovory s kamoškami a „starší vek“
Niekedy sa rozprávam s kamoškami, ktoré majú podobne ako ja odrastené deti. Hovoria mi, že už budem stará, keď bude mať najmladší 15 –20r.
Možno fyzicky áno, ale duševne určite nie, to viem stopercentne. To by mohol byť relatívne problém „starších“ rodičov, že so svojimi deťmi v puberte nenájdu spoločnú reč, ale ja si myslím, že všetko je to len o častej komunikácii s „deťmi“: pýtať sa na ich problémy, ako sa cítia a celkovo musia vedieť, že na nás rodičov sa môžu kedykoľvek obrátiť.
Ja sa stále o to snažím a myslím, že moji chalani to aj vedia a mám s nimi veľmi dobrý vzťah. Rodičia sa musia snažiť držať krok s rozvíjajúcou sa dobou, prijímať nové názory a potom rýchlo duševne nezostarnú.
- foto: autorka
A toto je náš najmladší Marko:
Danka, ďakujeme za tvoj príbeh.
Milé mamičky, napíšte nám, podeľte sa s nami o vašu skúsenosť, zážitok, príbeh čo ste prežili (v tehotenstve, pri pôrode, na materskej, vo vašej rodinke..). Za publikované príspevky vám pošleme nákupnú poukážku do dm drogérie v hodnote 20 eur.
(5 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...
Univerzitná nemocnica Bratislava Antolská
Moje dieťa je zase choré. Prídem kvôli soplíkom o prácu?
Škôlkari. Môžu byť chorí, lebo sú v strese.
6 rád pre zdarnú adaptáciu dieťaťa v škôlke
Kedy ísť do pôrodnice? Koľko mám času, keď mi odtiekla plodová voda? Čo ak som druhorodička, treťorodička?
Sú dnes otvorené obchody? Slovensko a susedné štáty
gratulujem! aj nam sa narodila dcera ked som mala 38 a po dlhsej dobe.niekedy je to narocnejsie ,predsa len clovek uz nema tolko energie ako v dvadsiatke,ale nelutujem.myslim ,ze vela veci vidim teraz celkom inak,nikam sa s nou neponahlam,nemam stres aby som robila vsetko dobre a spravne ako pri synovi.viac si to uzivam,som trpezlivejsia a hlavne sa citim s nou ovela mladsie.
Nám sa prvý syn narodil keď som mala 20 rokov a teraz, po takmer 10-tich rokoch čakáme druhé dieťatko. Podľa UZV by to opäť mal byť chlapček a všetci sa na neho veľmi tešíme (vrátane staršieho syna). Myslím si, že keby som mohla vrátiť čas, prvého syna by sme mali v rovnakom období. Vôbec neľutujem, že sa mi narodil pomerne skoro. Teraz, keď mám takmer 30 rokov sa však na všetko pozerám s inými očami. Skrátka, je to celkom iné. Človek vekom dozrieva, prehodnocuje a nad všetkým viac uvažuje (aspoň v mojom prípade je to určite tak). Som rada, že to budem môcť porovnávať. S prianím len toho najlepšieho Adrika.
Mne sa prva dcerka narodila, ked som mala 23 rokov. Druha sa narodila o 6 rokov po prvej – teraz ma dva roky a je to moje slniecko. No a nahodou sa nam pritrafilo tretie babatko, ma sa narodit v auguste. Mozno to bude chlap, ale keby nie, vobec mi to vadit nebude, ja svoje baby milujem, a budem milovat aj tretiu. Najprv som sa vobec netesila, aj som si poplakala. Manzel navrhoval interrupciu ako jedine mozne riesenie, lebo uz dufal, ze financne sa nam po mojom nastupe do prace polepsi, planovali sme dovolenku, a celkove sa mu zda, ze nas bude vela. Ja som sa rozhodla inak, a uz sa zacinam na babo aj tesit. A verim, ze aj muz bude stastny, ked bude skvrnatko na svete… bude to tazsie, ako doteraz, ale neverim, ze take tazke, aby sme to nezvladli. Dietatko je dar, a ja sa nan tesim, len nech je zdravucke a v poriadku.
Ja som mala tretie dieta ked som mala 40 rokov a 3 mesiace. Narodilo sa nam dievcatko. Synovia mali v tom case 10 a 8 rokov. Suhlalsim, ze si tehoatenstvo a hlavne materstvo vychutnavame inak. Hlavne odpada neistota a vieme, co je dolezite a co nie. Na to nedolezite sa sa radostou vykasleme a hotovo. V nasom okoli poznam osobne asi 5 mam, co sa im naroidlo babo Sclovek pripada stary….. A co sa tyka puberty? Ked budeme mat okolo 53 rokov= Nebojate sa, my si to vyskusame na tych prvych detoch a pri tom tretom uz tiez budeme vediet, co je dolezite a na com sa netreba rozculovat::
)))
moja prva dcera ma takmer 22 rokov…bola som s nou dlho sama (mala necelych 21,ked sa narodila,studovala som na VS…)skolu som dokoncila…a cakala na toho praveho.mala somtakmer 40, ked sa nam narodila zdrava krasna Adrika (dnes uz ma 3 roky) a ja zase poskulujem po kociarikoch….(skoda ze najkrajsie obdobie som si dala otravir jednou osobou-svokrou!!!)ked sa “vypodari” budem mudrejsia…
Aj ja mám doma vytúžené dieťa, maličké mesačné dievčatko. Nie je ani prvé, ani tretia, ale je to naše štvrté dieťa. Mám troch chlapcov po sebe a aj keď sa narodili počas troch rokov aj tú fušku sme zvládli. No povedali sme si že stačí. Manžel však veľmi túžil po dcére a tak nejak sa pošťastilo. Aj ja som z toho bola zúfalá, ale keďže manžel sa tešil, tak som nemala dôvod na nepokoj. Tiež som už mala skoro 37 rokov. Pani doktorka ma ani neposlala na amniocentézu. Spohlavím sme boli
napätí až do 30.teho týždňa. Ale tiež to nebola 100% istota, že to bude dievčatko.
Ale našťastie to vyšlo a dnes má naša princeznička 1 mesiac. Chlapci ju veľmi ľúbia a sú moji pomocníci. Majú 6,7, 8 rokov.
Momentálne som na materskej, máme 3-ročného synčeka a 16-mesačnú dcérku.Na synčeka sme čakali dlhšie, nejako sa nedarilo, naopak dcérka prišla nečakane. rčite ináč vnímam materstvo ináč ako 35-ročná a ináč by som ho vnímala pred desiatimi rokmi. iekedy je to u nás hotová katastrófa, tá “surodenecká” láska je neopísateľná, chvílami sa hryzú, naťahujú, chcú tú istú hračku, le inokedy, hlavne pred spánkom sú to spriaznené duše, hrajú sa ako anjelíkovia. mladosti som túžila po veľkej rodine, často uvažujem, či by som s odstupom času zvládla ešte tretie dieťa, ani nie po tej fyzickej stránke, skôr po zdravotnej mám obavy. Oe tehotenstvá boli bezproblémové, no ďalšie nemusí byť. “Starší vek” a rozhovory, vzťah rodič-dieťa. Dovolím si porovnať.Mňa mamka mala po 40-tke, mali sme super vzťah, ako dve kámošky, šetko o mne vedela, nikdy nezneužila moju dôveru, stále sme “klábosili”, bola pre mňa veľkou oporou.Otecko bol tiež super, nikdy ma neudrel, aj keď som si to niekedy zaslúžila a občas som jeho dobrotu zneužila. Proste úžasní rodičia, iných by som ani nechcela.Jediné čo ma mrzí, že sa nedožili vnúčat, že naše detičky nemôžu rozmaznávať…to je asi tá nevýhoda staršieho veku. Oproti tomu porovnám vzťah manželových rodičov – svokra mala manžela v 19-tich. Chýba mi tam otvorenosť, dôvera, akési rodičovské teplo.Niekedy nie je o čom sa ani rozprávať.Záver:všetko je to o tom v akej rodine dieťa rastie, ako sa k sebe správajú rodičia,detí,ako prejavujú city,o dôvere….
Ospravedlňujem sa, neviem prečo mi “ušli” niektoré písmenka.
DOLEŽITÁ JE LÁSKA, LÁSKA, LÁSKA, NIE VEK RODIČOV.
Nebudem sa velmi rozpisovat,chcem napisat len par viet o tom, kedy sa nam narodil nas syncek. Nie je to moje tretie dieta ale prve, no narodil sa, ked som mala 41 rokov, teraz ma rok a pol a je mojim vsetkym. Citim sa na 25, maly je zdravy, krasny,sikovny. Vobec nezalezi na tom, kolko rokov mate, ak chcete dalsie dietatko v “neskorsom” veku. Vsetkym drzim palce.
Gabriela
Je to krasne a drzim ti palce, inak ked som bola v Kanade, otehotnela som tam s prvym dietatom, mala som 26 a pripadala som si u lekara ako sopla, prevazna vacsina matiek (jasne, ze nie vsetky) mali po tridsiatke.
P.S prepac ale neodpustim si, pises: “Keď som si predstavila, ako sa niektorí budú tváriť, keď oznamujem, že sa rozširujeme o jedného člena, či už v práci, alebo u známych, tak som mala všelijaké pocity,” preco ta zaujimalo ako sa kto bude tvarit? co to mas co komu oznamovat, okrem uradnych zalezitosti, preboha ved zivot kazdy musime odzit za seba, tak sa nestarajme do tych druhych, ved kazdy mame slobodnu volu aj svoj rozum
Naše deti boli už odrastené – syn 17,5 a dcera 16 keď sa nám narodil ďalší syn. Ani neviem ako sme bez toho drobečka dokázali predtým žiť, celá rodina omladla a dala sa tak viac dokopy – aj staršie deti sa teraz viac zdržujú doma, predtým ich to ťahalo stále viac z domova za kamarátmi. Je to úžasné, a môžem potvrdiť, že to rodičovstvo teraz prežívame viac a dokážeme si to viac vychutnať.
všetky maminky a Jozefa zdravím a vidím, že aj vy máte doma také šťastíčka, ako ja. Fajta na margo toho, čo som napísala – máš úplnú pravdu, no ja som to pochopila až neskôr a až vtedy som to hodila za hlavu. Stretla som sa u niektorých ľudí aj s takými reakciami – že jéžiš, ja Ťa obdivujem už si mohla mať pokoj atd, ako keby som sa pre niečo obetovala a išla trpieť, málokto najprv nechápal, že to bude pre mňa to najväčšie šťastie, ak všetko dobre dopadne. Každý si tú situáciu staval na seba a neuvedomil si, že MNE sa život zmení, nie im. A keď ich teraz stretnem, vidím, že ich to trošku chytá za srdiečko a malého by aj zjedli. Všetkách vás zdravím a len to najlepšie prajem. A na záver – Stefy Vám sa to krásne vydarilo, maličká bude naozaj ako princeznička medzi 3 chlapcami.
Som velmi rada, ze si napisala tento clanok. Velmi sa tesim, ked ma niekto dietatko, ktore si praje, tuzi po nom a vie ocenit aky poklad moze opatrovat. Som velmi rada, ze tento portal uverejnil aj protiklad ku clanku “spoved zlej matky” a proste tento clanok aj prispevky k nemu mi pohladili srdiecko. Nenapises knihu?
oprava miesto – málokto najprv nechápal – má byť – chápal
dada2, som rada, že Ťa môj príspevok potešil a priznám sa spoveď zlej matky som nečítala, idem si to pohľadať a prečítam si to. A ja a knihu napísať ? Veď ani by som nevedela, čo by tam malo byť, nie som asi ten typ, ale čítam rada aj keď teraz na to nejak času neostáva.
Ahojte.Kto mi poradi?Tuzim po tretiom dietati.Mam 37r a dve deti-velke.Mam obavy.Moj manzel pracuje v atomovej elektrarni pri radioaktivnom odpade.Moze byt dieta zdrave?Lekar tvrdi ze ano.Ma niekto skusenost?Pracuje aj vas manzel v atomke?Za skoru odpoved vopred velmi pekne DAKUJE: Bella
Aj ja sa chcem zapojiť do diskusie: mám 41 rokov ,dvoch úžasných synov-17 a 3 roky a super rodinu .Tiež sme dlho túžili podruhom dieťatku a dlho sa nám to nedarilo, hoci bolo “všetko vporiadku”. Až potom to prišloúplne nečakane-mala som veľký úraz kolena, ťažkú operáciu , rehabilitácie a strach, či sa dám vobec do poriadku. Vtedy sme na bábatko zabudli a …prišlo to celkom nečakane!!! Nikdy nezabudnem, ako sme to oznámili veľkému synovi-určite to bol jeden z jeho najšťastajších dní.
O týždeň oslavujeme 3.narodeniny malého Samka-nášho slniečka. Aj keď nám dá často zabrať, je veľmi zlatý a nevieme si predstaviť, že by sme ho nemali. Veľký syn Lukáš má veľa svojich záujmov a plánov-chce študovať v zahraničí. Nonikdy nezabudne na malého brata- je mu veľkým vzorom. Často sa spolu bláznia, alebo ho učí veci, čo by nás ani nenapadli.Veľa sním od malička pomáha. Už teraź si ho viem predstaviť ako dobrého ocina!
Nebojte sa veku-maminky po 35-ke,záleží na LASKE A RODINE.
Držím palce! Zuzana
Ahojte. Mám 43 rokov a naše tretie dieťatko – syn Oliverko dnes oslavuje svoj prvý rok. Okrem neho máme syna 13r a dcérku 7r. Tehotenstvo sme už neplánovali, ( teda ja som sa v kútiku duše ešte pohrávala s myšlienkou o treťom dieťatku, ale rozum dlho víťazil). Predsa, bola som už po 2 rizikových tehotenstvách , 2 cisárskych a mala svoj vek….
Na počudovanie tehotenstvo s Oliverkom bolo bezproblémové a rovnako tiež 3- tí cisársky.
Oliverko je tá najkrajšia vec na svete čo sa nám mohla stať! Deti ho zbožňujú a ja sa cítim na 20 – teda aspoň psychicky
)