Darina má dve dcéry z prvého manželstva. Neklapalo. Po čase prišiel nový partner a aj túžba mať opäť dieťatko.
Darina však patrí k tým ženám, ktorým lekár povedal, že už nikdy nebudú môcť otehotnieť. Príčiny bývajú rôzne, u nej to mali byť pretrvávajúce urologické problémy. Stalo sa však nemožné: tri mesiace po vysadení antikoncepcie bol tehotenský test pozitívny! A tak si 1. decembra 2005 vypočula z úst gynekológa radostnú správu, že je naozaj bábo v brušku.
A bruško rástlo. Prvý a aj druhý trimester absolvovali šťastne 2 v 1. Tehotenstvo ako každé iné, nič výnimočné, len ku koncu mala Darina pocit, že jej bruško viac tvrdne. 9. júna 2006 išla na bežnú kontrolu a keďže jej lekár nebol prítomný, zverila sa s týmto problémom lekárke, ktorá ho zastupovala. „To bude teraz už častejšie,“ odvetila lekárka s úsmevom. „Neposlala ma ani na sono, len sa usmievala,“ hovorí Darina. A stalo sa, čo nikto nečakal. Veď už bolo všetko pripravené na príchod bábätka: detská izba, výbavička, kočík… „Prešiel víkend a prestala som cítiť pohyby. Okamžite som išla do nemocnice. Doktor nepočul tlkot srdca, tak som išla na sono, ale už bolo neskoro.“
14.6.2006, 35. týždeň tehotenstva
Udalosti nabrali rýchly spád. Pôrod. Meno pre dieťa. Rozlúčka… „Čo sa týka pôrodu, bolo to niečo hrozné. Viem, čo je pôrod, mám dve baby z prvého manželstva. Vyvolávali mi ho 3 dni. Samé lieky, injekcie. Jediná pozitívna vec na tom bola, že manžel mohol prísť hocikedy za mnou. Bol v nemocnici pomaly toľko ako ja. Čo sa týka lekárskej starostlivosti, bola dobrá, i keď v tej chvíli vám to je úplne jedno,“ spomína si Darina.
„Áno, týmto deťom sa dávajú mená a dátum narodenia je aj dátumom úmrtia… Nemohla som sa z toho spamätať. Zrútil sa mi celý svet. Chcelo sa mi zomrieť,“ hovorí Darina. „Vďaka môjmu manželovi, ktorý bol super, a niekoľkým priateľom som sa z toho ako – tak dostala. I keď je to rok a pol ešte stále sa nemôžem pozrieť na kočík. Pri spomienke na Emu to všetko veľmi bolí.“
Kde sa stala chyba? Na túto otázku už dnes asi ťažko odpovedať. Bolo by všetko ináč, keby bola lekárka poslala Darinu na sono v deň kontroly? Dajú sa takéto prípady zistiť alebo nie? V prípade Dariny sú to všetko otázky, ktoré bolia. Preto si ich už ani nekladie. Len konštatuje: „Nie som lekár, ale myslím si, že keby som išla na sono pred víkendom, možno by bolo vidno, že sa bábo zamotalo do pupočnej šnúry. I keď lekári tvrdia, že sa to môže stať aj pod 24-hodinovým dohľadom.“
Darina sa snažila znova otehotnieť. „Začali sa návštevy u gynekológa, pretože organizmus nepracoval, ako mal. Menštruáciu som dostala až v novembri, aj to po injekcii. V karte som mala napísané, že mi doporučujú gestagény, no nič mi nikto nepredpísal. Prvú prirodzenú menštruáciu som dostala až v apríli 2007. Nedarilo sa mi otehotnieť, tak ma lekár poslal v septembri špecialistovi. Ten mi len zobral krv. Zistil, že sa mi ešte tvorí mlieko, možno to bude na príčine. Potom ma preliečil na chlamýdie, pritom som nemala žiadne problémy, ale z vyšetrenia krvi to vyšlo,“ hovorí Darina o kolotoči vyšetrení, ktoré absolvovala. Nič však nepomáhalo a lekár jej odporúčal umelé oplodnenie.
Na návštevu lekára sa chystal aj manžel. V čase, keď bol už objednaný, mala Darina také tušenie… Urobila si test – a bol pozitívny! Pre kontrolu si urobila ešte jeden – opäť bol pozitívny. S touto informáciou išla k špecialistovi. „Spravil mi sono a povedal, že sa ešte nemám tešiť, že nič nie je vidieť. Nasadil mi vitamíny a Duphaston a povedal, že mám prísť na kontrolu v 8. týždni tehotenstva. Ale asi sme sa tešiť ani nemali,“ hovorí Darina. Akoby slová lekára znamenali zlú predzvesť…
Opäť potratila.
Darina pracuje v jednej firme v podmienkach absolútne nevhodných pre žiadneho človeka, nieto ešte pre tehotnú ženu! „Pracovali sme v kancelárii, kde bolo veľké množstvo myší. Ráno, keď sme prišli do práce, museli sme si najprv poutierať stôl, v priebehu dňa dokázali zožrať desiatu, žrali mydlo. Majiteľ nám kázal len nasypať otravu a potom tam bol neskutočný smrad,“ hovorí Darina. Keď si to predstavím, naskakujú mi zimomriavky. Myši a bábo v brušku…
„V 8. týždni tehotenstva som šla na kontrolu k špecialistovi. Povedala som mu o myšiach. Opýtal sa ma, či ma pohrýzli. Moja odpoveď bola záporná. O týždeň na to som bola zase na kontrole a doktor nemohol dobre nájsť plod, podarilo sa mu to až po nejakej chvíli. Povedal, že mám chodiť opäť k môjmu gynekológovi, ale nenapísal mu ani zoznam liekov, ktoré som užívala, nič, len v ktorom som týždni. Hneď som tak urobila. V ambulancii mi zobrali krv, dali materskú knižku a vypísali ma na PN.“
13.8.2008, Missed ab
Všetko bolo v poriadku, až kým Darina nezačala krvácať. Missed abortion, tak znel výsledok z ultrazvuku. Druhýkrát prišla o dieťatko. „Zase sa mi zrútil celý svet… Keď som sa 23.1.2008 ukázala v ordinácii môjho gynekológa, vytiahla sestrička výsledky krvi, ktorú mi brali 27.12.2007. Akútna toxoplazmóza! Keď som upozorňovala na myši, tak každý bol múdry. A keď si pozriete na internete články o toxoplazmóze, je tam jasne napísané, že medzihostiteľ je myš. Takže teraz behám po infekčnom.“ Dôvod je v tomto prípade, zdá sa, jasný. No na súd so zamestnávateľom si Darina netrúfa. „Keby sme boli v inom štáte, tak by zamestnávateľa zažalovali. Len na Slovensku sa skúste pustiť do takéhoto procesu… Tak mi znova ostali len oči pre plač. Do práce sa nevrátim,“ hovorí Darina.
Darina nie je jediná žena, ktorá viackrát potratila. Možno máte aj vy takú skúsenosť a napriek tomu všetkému, čím ste museli v minulosti prejsť, sa dnes tešíte zo zdravého bábätka. Darina sa tiež nevzdáva. Chce mať ešte dieťatko. „Gynekológ mi povedal, že to sú také kopance od života. Len ja ich mám také poriadne,“ uzatvára svoj smutný príbeh.
Darina má môj obdiv. Preto, že sa to všetko stalo ani nie pred mesiacom. Hovorí o svojej bolesti v čase, keď by väčšina z nás mlčala. Aj také sú naše životy – niekedy smutné.
Dúfam, že v budúcnosti budeme opäť o nej počuť. Alebo, lepšie povedané, prečítame si správu, ktorá by mohla znieť nejako takto: Ahoj, som bábätko a narodilo som sa zdravé mojej maminke Darine… Tak veľa šťastia!
Ilustračné foto: www.sxc.hu
ahojte chcela by som pozdravit pani darinku a zároven ju možno aj trošku potešit v tak tažkých životných situáciach. niečo podobné som zažila aj ja a preto viem pochopit čo sa asi odohráva v jej vnútri. Momentálne som mamičkou na materskej narodila sa mi krásna ale hlavne zdravá dcérka, ktorá ma už momentálne 9 mesiačikov . ale cesta k nej bola vystlaná tiež krížmi.Na den, kedy som si urobila prvý test a ukázal, že som tehotná si pamatám ako dnes, bola som štastná no bohužial netrvalo to dlho potratila som tiež kvoli práci ale túžba mat vlastné bábo ma hnala vpred.tak som znovu otehotnela a všetko vyzeralo, že je v poriadku, ale bohužial znovu prišla tá zlá správa . v 5 mesiaci tehotenstva mi zistili, že bábo má srdcovu vadu nezlučitelnu so životom. ale tá moja túžba a sila bola velká. potiahli sme to do 8 mesiaca a potom ma moj chlapček opustil. verím, že je v nebíčku a že je mu tam lepšie ako keby mal byt tu pripojený na hadičky, všetko časom prebolí ale ked prídete o vlastné dieta tak je to tažke znovu sa mi podarilo otehotniet a narodilo sa mi krásne dievčatko s modrými očkami no neprešiel den aby som si nespomenula na mojho anjelička.
chcela by som pozdravit pani darinku…citala som vas pribeh plakala som…mne sa totiz to stalo presne to iste…mam 21 rokov a velmi som sa tesila na moju dcerku…ale zial v 33 tyzdni som o nu prisla a j s mojim priatelom…cele tehotenstvo prebiehalo krasne a v poriadku…a zodna na den som prestala citit pohyby malej a srdiecko uz nebilo…presli 2 mesiace a 2 dni a stale mi je velmi tazko…kamaratka 2 dni pred tym ako sa zistilo ze moja dcerka zomrela dostala mail s vasim pribehom…povedala mi o nom az ked som porodila avtedy ma zamrazilo a si ako nikdy pred tym…pretoze moja mala sa tiez volala Emmka…doteraz sa neprislo na to co sa stalo peretoze nebolo nic ocividne na nej nejaka pricina.bol to pre mna ten najtazsi uder v zivote…ked som videla jej krasnu tvaricku…viem ako sa ictite…drzkajte sa