Milé mamičky,
asi každá z nás prešla stavom vyčerpania, stavom „ ja ďalej nevládzem“, jednoducho ťažkými mamičkovskými chvíľkami. Vtedy potrebujeme útechu, potrebujeme vedieť, že v tom nie sme samé, potrebujeme natankovať full power.
Ak práve nie ste vo forme a je vám ťažko vyčariť čo len najmenší úsmev, prečítajte si aspoň tento príbeh jednej starkej na potešenie. Dúfam, že v ňom nájdete trochu povzbudenia a slniečko pre vás začne znovu svietiť.
V jeden deň stará mama rozprávala ako sa vo svojom živote šesťkrát sťahovala. Smiala sa, že už mala v balení takú prax a bola tak vycvičená, že stačilo povedať „musíme sa odsťahovať“ a ona už presne vedela, čo do ktorej krabice dá. Medzi iným si zaspomínala na prvý byt:
Bolo to po vojne*. Nájsť byt v Bratislave bolo priam nemožné, všetko bolo zničené…
Preto sme ako zázrak prijali s manželom to, keď sa nám – ako „robotníckej triede“- pošťastila dvojizbová garsónka na šiestom poschodí. Boli sme nesmierne šťastní, malo to len jednu chybu, náš dom nemal výťah.
Každé ráno som chodila s dvoma malými deťmi na rukách do obchodu. Keďže bol lístkový systém, nakúpiť dopredu sa veľmi nedalo, všetko bolo na prídel. Ba dalo sa, lenže na čierno a 3-krát drahšie, na čo sme nemali. Na deti som dostala 0,5 litra mlieka a viac ani nemalo zmysel brať, lebo by sa mi bolo pokazilo. Ľadničky ešte neboli.
Tak som každé ráno zbehla šesť poschodí s „lístkom“ a dvoma malými deťmi na rukách do obchodu. Bála som sa ich nechať samé doma, hoci spali. V obchode ma už poznali: „ to je tá pani, čo má dve malé deti“, vravievali si. Starší syn mal 2,5 roka a mladší 5 mesiacov.
Potom som opäť merala cestu domov „na šieste“ s nákupom a dvoma deťmi. A takto to išlo deň čo deň. Boli to ťažké časy, ja som bola chudá ani nitka a dnes sa sama čudujem, ako som tie deti odniesla a ako sme to všetko vôbec zvládli.
*v roku 1945
(1 hlasov, priemerne: 1,00 z 5)
Loading...
Nedostatok zinku môže vplývať na zdravie pokožky
Nádejou malej bojovníčky s nádorom na mozgu je bioliečba. Poisťovňa ju však neprepláca
Kedy musia mať autá zimné pneumatiky - Rakúsko, Poľsko, Česko, Maďarsko
Čo treba vedieť o krvácaní po pôrode
Daňový bonus od nového roka: oplatí sa zarábať menej?
Škôlkarsky plač. Prerušiť adaptačnú fázu, či vydržať za každú cenu?
no mna caka nieco podobne. Cakame babo a byvame na 5-tom bez vytahu. Poviem vam pravdu neviem si predstavit, ako budem vynasat dieta vo fusaku, (ma sa narodit v zime), potom nakup a kocik. Dole vo vestibule ho nie je kde nechat. Neda sa povedat, ze by som bola tazsia vaha-co by to zvladla, skor naopak. Mate niekto podobnu skusenost?
Tina, byvam sice “len” na druhom poschodi bez vytahu, ale dava mi to poriadne zabrat. Zvazovali sme to aj pri nakupe kocika, ale priznam sa, ze po porode som mala problem vyjst sama hore a nie to este s kocikom. Pomahal teda moj muz, najprv zniesol konstrukciu a potom vanicku, po sestonedeli som si trufla odniest vanicku i sama. Kedze nechcem byt na muzovi stale zavisla, co sa tyka moznosti ist na prechadzku, teraz si vynasam kocik sama – tiez na dve etapy. Je to narocne hlavne v situacii, ked ja bezim dolu s konstrukciou a maly mi zatial hore vo vanicke place (teraz ma 4 mesiace). Horsie je to vtedy, ked idem domov s nakupom, niekedy vynasam aj na trikrat. Idealne riesenie by bolo mat po ruke niekoho, kto pomoze, hoci aj sused, no v nasom dome to nie je mozne. Drzim Ti palce.
Tina, tiez cakam babetko v zime a byvame na stvrtom poschodi bez vytahu. V suterene je sice miestnost vyhradena pre kociky a bicykle, ale ked si pomyslim, ze pred dvoma mesiacmi ju komplet vykradli, utvrdzuje ma to v presvedceni ze novy kocik si tam teda nedam. Vtedy odtial zmizlo asi 10 bicyklov (teda vsetky) 3 kociky zostali, ale neviem ci to boli nove kociky, asi nie. Nechcem ale zazit situaciu, ze si tam pridem pre nas kocik za nie male peniaze a on tam jednoducho nebude. Tak mi nezostava nic ine len posilovat kazdy den a behat po schodoch hore dole styri poschodia niekolkokrat za den a dufat, ze si to v dobrom odnesie len moja postava 🙂
Tina, bývala som sama s dcérou od narodenia do jej 1 roka na 4.poschodí bez výťahu. Nebolo to ľahké, párkrát sa mi stalo, že sme vynechali prechádzku, lebo sa mi nechcelo znova ťahať hore-dole celý “cirkus” ALE pozitívna vec je, že som schudla na pôvodnú váhu aj som nabrala kondicku veľmi rýchlo. Už sme sa presťahovali a chvíľami mi to chýba. Inak tip: asi od 3 mesiacov som ju nosila hore-dole v autosedačke-vajíčku a kočík som nechávala zložený v zamknutom aute na dvore. Tak som na 1-krát odniesla nákup aj dieťa a kočík som nemusela vláčiť. Pekne si to užite!
Tiez byvam na 4. poschodi v dome bez vytahu, moji rodicia este pracuju a nie je perspektiva, ze by mi pomahali pri kazdodennych prechadzkach znasat a vynasat kocik. Dokonca nemame ani kocikaren a do zaprasenej, tmavej, uzkej pivnice sa mi nechce, br! Zatial mame s manzelom vymysleny tento postup: kocik zamkneme na retaz vo vestibule pri zadnom vchode, ktory sa 100%-ne zamyka, na chrbat si dam plecniak s potrebnymi vecami a dietatko vezmem na ruky. Zatial sa mi to zda optimalne, hoci asi nie je najhygienickejsie nechavat kocik na chodbe, ale aspon nebude zavadzat v panelakovom byte. Som aspon rada, ze tento kolotoc sa zacne na jar, kedy bude vonku prijemne a nemusim absolvovat procedury s naobliekanim seba aj dietata. Mozno tetno tip niekomu pomoze.