Čo je úlohou poradkyne dojčenia?
Jej úlohou je sprevádzať rodičov, resp. matku v procese dojčenia, či už prostredníctvom jednorazového kontaktu alebo dlhodobo. Matky sa na nás obracajú buď s konkrétnym problémom, alebo sa chcú iba uistiť, či veci bežia správne a dodať si tým odhodlanie. Ideálne je, keď poradkyňa pomáha matkám s prípravou na dojčenie ešte v čase tehotenstva.
Ako si sa k poradenstvu dostala?
Môj syn mal dva roky, keď ma na to “nahovorili” kamarátky. Bolo to v roku 1998. Prihlásila som sa, dostala som potrebné materiály na “teoretické štúdium” tejto problematiky a po čase, keď boli prístupné aj školenia, absolvovala som všetky dostupné: od laktačných poradenstiev, komunikačného kurzu či školenie o adoptívnom dojčení. Zároveň som vyštudovala sociálnu prácu. Pre vykonávanie tejto práce je, samozrejme, nutné dojčiť alebo mat oddojčené vlastné deti, a to dlhodobo.
Ako poradenstvo prebieha?
Odhadujem, že cca 95 % ťažkostí sa dá vyriešiť telefonickou cestou či mailom. Pokiaľ sa po prvotnom kontakte stav nemení, po 2-3 dňoch je nutné pozrieť sa na dojčenie osobne. Osobné stretnutie je dôležité aj v tom prípade, ak sa nedá príčina možných ťažkostí určiť pri prvom telefonickom kontakte. Stretnutie v takýchto prípadoch matkám navrhnem väčšinou ja sama a nie vždy to matky prijmú.
Prečo niektoré mamičky odmietnu?
To môžem samozrejme iba predpokladať. Môže byť za tým ostych, nedôvera, potreba udržať si intimitu súkromia, nižšia sebadôvera matky… Dôvody neskúmam, sú to otázky, ktoré sa nekladú.
Ako prebieha osobné stretnutie s tými, ktoré neodmietnu?
S mamičkou sa dohodnem na mieste a čase stretnutia. Väčšinou je to u nej doma. Pokiaľ je to mimo môjho bydliska, matky pre mňa pošlú niekoho z rodiny a dovezú ma autom. Z tohto hľadiska som ochotná cestovať aj na väčšiu vzdialenosť. Na začiatku každého stretnutia sú mamičky trocha neisté. Považujem to za pochopiteľnú vec. Som im predsa cudzia a majú hovoriť o celkom intímnych veciach. Časom sa však ľady prelomia a atmosféra sa uvolní. Otázky kladiem väčšinou ja, aby som získala prehľad. Ku koncu sa ale mamičky pýtajú o kojení všeličo možné, aj do budúcnosti. Na osobných stretnutiach sa riešia všelijaké “zapeklité” situácie, ako sú prikladanie dieťaťa, ktoré sa nechce prisať, vpáčené bradavky, pitie s prirastenou uzdičkou, alternatívne dokrmovanie cievkou, suplementorom či striekačkou, spavé deti, pomaly a slabo pijúce deti, deti, ktoré chudnú…
Keď som s osobnými návštevami začínala, vždy som pri odchode z rodiny premýšľala, či bola moja návšteva úspešná a plodná. V mnohých prípadoch, keď sa mi zdalo, že mamička to už “nerozchodí”, som sa mýlila. Je neuveriteľné, koľko sily vedia matky nájsť a zabojovať o mlieko.
<!img src=/uploads/pics/images/41948-evcap.jpg align=right>
Nebudeme sa v tomto rozhovore zameriavať na konkrétne problémy pri dojčení, na to slúži tvoja poradňa na našej stránke. Predsa len jedna konkrétna otázka. Mám známu, ktorá si adoptovala dve deti. Keď sme ju prišli navštíviť, menšie dieťa, ešte bábätko, bolo hladné a oznámila, že ho ide dojčiť. Pri kŕmení dieťaťa mala na prsiach pripevnenú hadičku, ktorá viedla z nádobky a ústila pri jej bradavke. Z hadičky tieklo umelé mlieko, ale dieťa ho salo akoby priamo z bradavky. Bola som z toho prekvapená a vtedy mi povedala, že sa jej začína tvoriť vlastné mlieko (hoci dieťa neporodila). Ako je to možné?
Dojčenie adoptovaného dieťaťa je možné aj u ženy, ktorá nikdy nebola tehotná, vtedy sa tento proces volá indukovaná laktácia, v prípade, že už rodila, je to relaktácia. Pokiaľ žena porodí, mlieko príde aj bez toho, aby bolo dieťa priložené v prsníku, spôsobujú to obrovské hormonálne zmeny po pôrode. Tvorba mlieka u netehotných prebieha fyziologickým spôsobom ako u ženy, ktorá práve porodila a dieťa si priloží k prsníku – teda stimuláciou prsníka ústami dieťaťa, rukami ženy či odsávačkou vznikne obojsmerné prepojenie medzi bradavkou, dvorcom a mozgom. Úspech však závisí od mnohých faktorov.
Kde môžu mamičky získať kontakt na poradkyňu dojčenia, ktorá pôsobí v mieste ich bydliska?
Telefonické kontakty a aj mailové adresy sú zverejnené v časopisoch pre rodičov, dajú sa získať aj cez vyhľadávače a, samozrejme, sú aj v poradni dojčenia na “babetku”. Poradkyne, ktoré absolvovali školenia už pred mnohými rokmi, sú združené v občianskom združení Mamila, ktoré pôsobí v rámci celého Slovenska.
Koľko sa za poradenstvo platí?
Poradkyne na Slovensku pracujú zadarmo. Pokiaľ musíme za matkou cestovať, rodičov vopred upozorníme, že, pochopiteľne, nemôžeme cestovať za vlastné. Pokiaľ majú matky záujem o pomôcky na alternatívne kŕmenie, či krémy na bradavky, môžeme im tento predaj sprostredkovať. Podľa informácií, ktoré mám, iba jedna poradkyňa pracuje na živnosť, a to v Bratislave.
Čo ťa na tejto dobrovoľnej práci teší?
Ťažká otázka. Robím to preto, lebo to vnímam ako svoje poslanie a teším ma na tom, že moje skúsenosti a informácie, ktorými disponujem, môžu niekomu pomôcť. Mám veľmi príjemný pocit z toho, že čoraz viac matiek prichádza pri dlhodobom dojčení na to, že dojčenie nie je vo vzťahu k dieťaťu sebaobetovanie, ale odmena. Teší ma aj to, že som sa naučila väčšej tolerancii voči matkám, tie nie sú totiž vôbec iba dobré alebo iba zlé. Mám odpozorované množstvo rozmanitého rodičovského a materského správania, čo mi umožňuje vidieť veci s väčším nadhľadom.
Je nejaké stretnutie, na ktoré nezabudneš?
To by chcelo samostatný článok…
Aspoň jeden prípad, ktorý sa ti najčastejšie vynára v spomienkach …
Zavolali ma prvorodičia tesne po príchode domov z pôrodnice. Dieťatko malo zlomenú kľúčnu kosť a nevedelo piť z prsníka. Všimla som si prirastený jazyk a nech sme robili čokoľvek – polohy, stimulácia jazyka, úst, alternatívne kŕmenie, jednoducho to nešlo. Ešte v ten deň išli k pediatrovi a ten ich poslal za chirurgom. Rodičia mi dali vedieť, že majú ísť k chirurgovi do iného mesta, lebo tento chirurg nebol kompetentný riešiť ich problém a prirasteným jazykom sa nezaoberal. Druhý lekár im riešil znova len kľúčnu kosť a na uzdičku im dal termín o mesiac. Darmo matka vysvetľovala, že sa dieťa nevie najesť. Zákrok trvá pritom len pár sekúnd… Rodičia boli so mnou v kontakte po tento moment. Bola som si istá, že dieťa kojené nebude, lebo to už preň bude neskoro. Prešiel asi pol rok a rodičov s bábätkom som stretla v jednom obchodnom centre. Na moje veľké prekvapenie mi oznámili, že celý čas do zákroku bojovali a neustále dcérku prikladali a po zákroku to už nebol problém. Nemohla som tomu uveriť, boli evidentne šťastní a pri tej príležitosti mi poďakovali za pomoc. V ten deň som chodila už iba 20 cm nad zemou. Bol to neuveriteľne príjemný pocit.
Aké je tvoje odporúčanie pri problémoch s dojčením?
Myslím si, že najdôležitejšie je pripraviť sa dopredu. Tak ako si prečítame návod na obsluhu nového televízora, kým ho zapneme, tak by sme si mali všetko prečítať aj o “obsluhe dieťaťa”. Ale nie z kníh, kde sa píše aj o umelej výžive. Často je tam viac informácií práve o nej ako o dojčení a sú vo veľkej miere zavadzajúce a nepraktické. Mamina má po pôrode množstvo problémov sama so sebou. Ako má dieťa držať a prikladať, to všetko môže mat nacvičené dopredu na bábike. Skoro pri každom materskom centre pracujú poradkyne pri dojčení. Je dôležité kontaktovať ich ešte v čase tehotenstva. Ak nastávajúca mamička nebýva v ich blízkosti, môže kontaktovať poradkyňu telefonicky a tá jej pomôže so získaním dôležitých informácií. Pokiaľ je matka dobre a pravdivo informovaná, môže zvládnuť počiatočné ťažkosti s ľahkosťou a čas v pôrodnici si môže dokonca užiť nad knihou. Je dôležité kontaktovať poradkyňu pri dojčení včas, je lepšie opýtať sa aj na zdanlivé maličkosti, a tým predísť nepríjemnostiam, ako je napr. zapáĺ či zlé prospievanie dieťaťa. Veľmi veľa mamičiek, ktorým sa nepodarilo dojčiť, je z toho nešťastných a hnevajú sa. Na lekárov, sestry, nepodporujúcu rodinu, dokonca aj na úspešne dojčiace matky. Je veľmi dôležité, aby sa rozlišovalo medzi objektívne nedojčiacimi matkami (kvôli chorobe matky či dieťaťa) a matkami, ktoré nechcú dojčiť, ale nechcú si to ani priznať. No a potom je tu najpočetnejšia skupina nedojčiacich mamín, ktoré by aj chceli dojčiť, ale pri prvých ťažkostiach sa im veci natoľko skomplikujú, že to nakoniec vzdajú. Je to preto, lebo nemajú včas informácie o tom, na koho sa obrátiť alebo sa obrátia na niekoho, kto ich problém nedokáže kvalifikovane riešiť.
Keď sa tebe narodilo dieťatko, ešte si nebola poradkyňou dojčenia. Čo ti dojčenie dalo?
Dalo mi to poznanie, že nie je dobré spoliehať sa na iba materinské inštinkty či na personál pôrodnice. Mne sa podarilo dojčiť vďaka mnohým náhodám, bola som veľmi málo informovaná. Mohlo to dopadnúť aj inak. Samozrejme, dalo mi to hlavne vzťah a lásku k môjmu synovi.
Ak máte akékoľvek otázky o dojčení, môžete sa spýtať Mgr. Denisy Hajdúkovej v Poradni dojčenia priamo na našom „babetku“.
foto: www.mirocacik.sk a rodinný archív Denisy Hajdúkovej
Na babetku nájdete aj článok o adoptívnom dojčení.
a ako by ste poradili prestat dojcit? maly ma uz rok a pol, papa velakrat v noci, rano, cez den, do toho ine veci, ale nic moc. babky nemame poruke. su daleko.
tak ako povedat nie placucemu chlapcekovi v noci?
dakujem
Hoci moj synček má už 3,5 roka, kojit už dávno nekojíme, no napriek tomu dodnes s veľlkou vďakou spomínam na Denisku, ktorá mne a mojmu synčekovi veľmi pomohla. Všetky maminy chcem týmto aj povzbudiť, aby sa nebáli popýtať o radu. Deniska ešte raz ĎAKUJEM! :o)))
Milá Lubka.
V poradni dojčenia sa venujem aj problematike odstavenia, takže si prostrednictvom vyhľadávača môžete všeličo prečítať. Keďže neuvádzate, aké sú Vaše predstavy a možnosti, neviem Vám odpovedať – je dôležité totiž vedieť, ako často sa ešte dojčíte ( veľakrát je relatívne ), ako sa pri tom Vaše dieťa správa, ako rýchlo ho chcete odstaviť, či ste to už skúšala a ako, či Vám môže pritom pomôcť manžel , či pije z fľaše, aký je inak jedák, aký je váš vzťah….
To všetko musím zohľadniť a preto sa nedá seriózne a všeobecne poradiť, ako na to máte ísť, lebo je to vždy induviduálne. Pokiaľ Vás po prečítaní príspevkov o odstavení v poradni napadnú konkrétkne otázky, napíšte mi do poradne a spolu niečo vymyslíme. Denisa.
Dobrý deň prajem. Včera sa nám narodila dcéra, ktorá je už treťou v poradí. U predchádzajúcich dvoch deťoch sa mi nepodarilo kojiť. Dôvodov bolo niekoľko: malé bradavky, ktoré nevedeli uchopiť, pri saní vynaložili deti veľa energie na to aby si potiahli a nie vždy sa im to podarilo, ak aj to že im to bolo málo. Mám veľmi citlivé bradavky a aj keď požívam klobúčiky je to mimoriadne bolestivé. Ako keby mi ťahala ihly cez prsia. Rada by som ju kojila, no obávam sa že mi to znova nebude umožnené. Viete mi poradiť. Tento mail píšem prostredníctvom manžela. Je možné informovať sa uaj telefonicky?