Žijeme spolu viac ako 12 rokov, už desiaty rôčik v spoločnej domácnosti. Bez papiera, ako sa hovorí.
Spočiatku to bolo fajn, malé medové týždne, prvé spoločné nákupy, večer pri filme a kopa lásky, a to všetko so zvláštne vzrušujúcim pocitom, ktorý mnohým vydatým rovesníčkam chýba. Boli sme spolu, ale predsa nie.
Svadba bola niekde v úzadí, najprv bolo skoro, potom byt, narodenie syna, pred dvoma rokmi to auto, čo si chcel. Až mi nakoniec minulý rok došlo, že nie, my dvaja sa nevezmeme. Lebo ty máš pocit, že papier nepotrebuješ.
A mňa to strašne mrzí. Mám kopu dôvodov, pre ktoré by sme si už konečne mali vymeniť obrúčky. Keby si o to stál.
1. Nemáme spoločné míľniky
Strašne som sa smiala zo sestry, ktorá okolo každej udalosti robila haló. Najprv zásnuby, potom svadba, prvé výročie, narodenie detí. Nechápala som, že aké „dôležité body“.
Až po desiatich rokoch vidím, ako sa človek potrebuje oprieť o tieto body. Že niekde bol, niekde je a niekam kráča. Že je to ich životný zlom. Lebo úprimne, svadba je iný míľnik ako výmena obkladačiek v kúpeľni, aj keď ty tvrdíš niečo iné.
2. Môj syn sa nevolá ako ja
Ani nevieš, koľkokrát sa ma kamošky opýtali, či mi to nevadí. Vadí! Aj malý sa začína pýtať, prečo sa nevolám ako on a ocko. Či nie sme ozajstná rodina ako bratranec Jurko s mamou a ocom?
Čo mu mám povedať? Sme, len nie na papieri? Túžim, aby sme sa volali rovnako, boli jeden tím, a aby bolo každému už od pohľadu jasné – oni sú família.
3. Lebo peniaze
Hrozne povrchný dôvod, viem.
Ale keď mi dôjde, že sme nedostali počas môjho rodičáku ani raz naspäť dane, lebo nie som tvoja žena, keď si si vzal hypotéku len na seba, lebo však nie sme svoji, na čo to budeme komplikovať, a keď si uvedomím, že ak sa ti niečo stane, tak si neporadím, je mi smutno.
Neviem si predstaviť, ako by som bez tvojho príjmu utiahla byt, nájom, čokoľvek. A z toho ma mrazí, lebo jeden nikdy nevie.
Prečítajte si aj: 13 právnych výhod manželov oproti nezosobášeným
4. Rozchod je príliš ľahký
Kopa vydatých kamarátok mi to povedala na útechu. Že rozviesť sa a rozísť sa je v podstate rovnaké. S obrúčkou sa to ľahko hovorí. Ale čo ak sa to stane?
Čo ak príde nejaká druhá? Mám uvoľniť byt, v ktorom som toľko rokov luxovala a dekorovala záclonky? Kam mám ísť? Čo mám robiť? Čo malý? Budeš ho stále milovať?
Keď som sa sťažovala v slabej chvíli tvojej sestre, povedala, že som na teba príliš naviazaná. Tak neviem, som vo vzťahu a predsa sa nemám viazať na chlapa, s ktorým žijem, lebo čo keby… Čo keby?
5. Láska sa mení
Keď sme sa nasťahovali do prvého spoločného bytíku, boli sme šťastní a zamilovaní. Lenže romantika postupne vyprchala, rovnako aj nadšenie z toho druhého.
Syn nás obral o spoločný priestor len pre seba a vzťah sa neodvratne mení. Niekedy neviem, či je to zvyk, tradícia, možno len strach, aby sme nestali sami.
Je hrozne ťažké, keď si uvedomím, že pri spolužití sa musím spoliehať „len“ na lásku, len na nejaký cit. Žiadna zmluva, žiadny prijatý záväzok, len dohoda. Jasné, veľa vzťahov sa dnes rozpadne aj s papierom, ale úprimne? Bojím sa tej neistoty.
6. Lebo starnem
Raz si poznamenal, že spolužitie dáva slobodu. No hneď na to si dodal, že ty sa nechystáš nikam zutekať. Chcem ti veriť. Žiaden z našich priateľov nevie, že sme mali krízu, keď to na rozchod vyzeralo.
Nikdy nezabudnem na tú noc, keď si spal u vašich. Ale ja potrebujem vedieť, že je to navždy. Zdravie sa môže pokašľať, relatívny pokoj v krajine tiež. Ale ja to chcem počuť od teba.
Že s tebou môžem počítať aj za desať rokov. Nevrav mi, prosím, že nikto nevie, čo bude. Je hrozné, že musíme mať záložné plány, keby náhodou… Čím som staršia, tým viac sa chcem usadiť, nie si v štyridsiatke dávať zasa rande.
7. Je to hodnota, ktorú chcem odovzdať deťom
Kedysi som s tebou chcela cestovať, baviť sa a športovať. Ako som prekročila tridsiatku, som presýtená. Dojmov, zážitkov, ľudí. Chcem iné. Mať s tebou deti, vychovávať ich, nudiť sa na ihrisku a v nedeľu piecť koláč.
Ale cítim, že to ty nechceš. Nechceš ešte opustiť svoj svet večerného hokeja, piatkového piva a víkendovej turistiky. Vyhovuje ti tá sloboda. A ja ti ju nemôžem brať – nie som tvoja žena. Nemôžem ti dať stopku.
Takže sen o väčšej rodine a vnútornom naplnení sa stále odkladá. Nakoniec, ty aj tak chceš max 2 deti. Inak všimol si si, že tri a viac detí majú len tí s papierom?
8. Zaslúžim si to!
Keď sa sestra vydávala, mama jej kúpila prekrásny závoj. Sestra skoro odpadla nad cenovkou, ale mama na to: „Zaslúžiš si to, nie?“ Nevesty a vydaté ženy, to je proste status.
Z frajerky je budúca žena, ktorá vie, že muž ju miluje a ochraňuje. Niekedy to sestre závidím. Šaty, topánky, zlaté obrúčky, všetky tie veci, ktoré z nej spravili princeznú.
A keď ju môj švagor viedol od oltára, bolo mi jasné, že už nie je žiadne dievčatko, ale pani. Jeho pani, ktorá si ten rešpekt a potlesk pred kostolom zaslúži.
9. Stále máme svoje svety
Nedávno ste chceli ste s kamarátom vybehnúť do hôr, ale najprv si sa spola vážne – spola s úsmevom pýtal jeho ženy, či ho pustí. A ona rovnako polovážne premýšľala, kým povedala dobre.
Mňa sa nikto nepýta. Veď sme otvorený pár, ktorý si nemusí dávať súhlas. Stále máme veci, ktoré si chránime jeden pred druhým. Ja množstvo pocitov, lebo nechcem rýpať, ty svoje koníčky.
Niekedy si prajem, aby sme boli jeden na druhého viac odkázaní, aby sme museli zdieľať oveľa viac vecí. Aby sme už neboli len „frajeri“, ale ozajstný pár.
Prečítajte si aj: Prečo sa neoženíš s matkou svojich detí?
10. Túžim, aby si ma miloval natoľko, že si ma budeš chcieť vziať
Pred pár rokmi mal svadbu tvoj najlepší kamarát. S priateľkou sa zoznámil na zábave a od toho večera on, starý mládenec, myslel už len na ňu.
Keď nám po troch týždňoch chodenia povedal, že je tá pravá a že si ju chce čo najskôr vziať, smiala som sa. A keď mi domov o pár mesiacov prišla pozvánka na svadbu, revala som celý večer v kúpeľni.
Závidela som babe, ktorú som ani nepoznala, to, že ju niekto miluje tak, že to chce vykričať do sveta. Že si ju niekto túži vziať, lebo bez nej nevie žiť. A že aj po pár rokoch tvrdí, že svadba bola najkrajší deň jeho života.
Aj ja po tom túžim. Otázka je, čo nám stále stojí v ceste.
(222 hlasov, priemerne: 4,41 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Rodičovský príspevok 2025
Aké to je, tlačiť opäť v 40tke kočík...
Sú dnes otvorené obchody? Slovensko a susedné štáty
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Prečo mávame na vianoce vianočný stromček
Čitateľka Petra, vy ste tak naivná až to plieska dverami. Dnes sa rozvádza 50% manželstiev, vysporiadavajú sa bezpodielové vlastníctva. Nemaľujte si belasé obláčiky a nesnívajte o tom, lebo byť na mieste vášho chlapa tak zdrhnem už dávno. Je taký kreslený vtip na túto tému: kolegyne sa pýtajú čerstvo vydatej pani: a si šťastná? a ona odpovie: musím byť. v článku ste spomenuli istotu, že ju chcete mať od partnera v podobe svadby, aby neutiekol preč. Spýtam sa inak a sama za seba viete dať ruku do ohňa, že za 5,10 15 rokov nezdrhnete inde? a na tých záclonkách a luxovaní Vám potom bude záležať najmenej.
Uff, tolko negativismu a depresie ako srsi z vasich prispevkov, je dost aj na chlapa
Kazdopadne, ono je to o prioritach a ked ich ma clovek pomylene, tak z toho potom vychadza postoj taky ako mate.
Osobne som rad a dakujem Bohu za to, ze sme s manzelkou ti 1 z 10 parov, podobne ako vacsina mojich priatelov (a ziaden nema manzelku mrchu). Teraz ked sa nad tym zamyslam, tak prepoctom vzate ti ostatni z mojho okolia musia byt na tom zle… u nas na Marse je to proste tak
Inac mate pravdu v tom, ze ziaden papier ani kov vztahu nepomoze. Iba uprimna tuzba spravit toho druheho stastnym. A tu tuzbu treba zivit cely zivot. To maju dnes ludia velmi pomylene. Niekde som cital (a suhlasim s tym), ze ludia dnes vstupuju do manzelstva/zvazku s rozpravkovymi predstavami – to, ze ako to je teraz (zamilovanost) uz tak bude do konca ich zivota, a to bez toho aby museli s tym nieco robit. Lebo to je proste osud. A ked to tak neni, tak nam to proste nebolo sudene a neboli sme ti pravi…
To, ze je vela muzov (ale rovnako aj zien) nedozretych je pravda, ale skuste sa zamysliet nad tym preco. Ze by kriza rodin?
Neda mi este odpovedat na poslednu vasu otazku (i ked nebola pre mna, ale verim ze pani M. ma rovnaky nazor) – nie ze viem, ale CHCEM dat obe ruky do ohna za to, ze budem svoju manzelku (a ona mna) milovat po cely zbytok svojho zivota. Ved presne to sme si slubili, ked sme sa brali.
Smutný článok. Je smutné, keď si dospelý človek myslí, že rovnaké meno a podpis na papieri hocičo zmenia. A keď si myslí, že jedna párty so závojom a tortou robí zo vzťahu automaticky akúsi vyššiu hodnotu než je rovnaký vzťah bez tejto párty. A že si myslí, že papier s podpisom zázračne prinúti dvojicu mať spoločný svet. A že naivne verí, že sobáš=väčšia istota. A tiež je smutné, že autorka má asi veľmi nudný a nešťastný život, ak potrebuje svadobný deň k tomu, aby mala pocit že má s partnerom spoločné míľniky.
Smtný článok, áno. Ale nie pre naivitu autorky. Smutné sú totiž aj tie Vaše komentáre, Zdenula a LindaN. Práve pre taký postoj, ako je Váš, sa dnes ľudia neberú… Alebo je ten Váš postoj len výsledkom nešťastného manželstva a zatrpknutia z rozvodu?
Vzťah nezmení papier, to nie. Ale keď chcem s niekým byť, tak do toho idem a ten papier je len potvrdením toho.
Svadba nie je párty so závojom, je to deň, keď o vážnosti svojho záväzku chcem povedať aj okoliu. A chcem to s nimi osláviť. A chcem byť nevestou pre svojho ženícha. Či už v bielych tortových sukniciach, alebo v jednoduchom belasom kostýme. Každý nech si vyberie, ako sa to páči jemu, veď je to jeho deň.
A ak chlap utečie len preto, že chce od neho jeho farjerka záväzné áno, tak mu treba zamávať, nech si ide. Lebo to záväzné áno chýba. Tá istota chýba a žena ju má právo žiadať (rovnako ako muž od ženy).
Poznala som veľa párov, ktoré akože nepotrebujú papier. Po rokoch a po 1-2 deťoch sa vzali. Akosi im vadilo mať iné priezvisko, prehlasovať na úradoch, že sú partnermi, vysvetľovať deťom spolužiakov, že mama sa volá inak… Zrazu sa zháňali biele šaty aj venček. Trochu v imom poradí, ale predsa. Manželstvo má naozaj iný status, ako žijeme spolu. A je normálne mať deti s manželom/manželkou ako mať dieťa s priateľom. S priateľmi nech ide manžel na to pivo.
Petre držím palce, nech sa jej podarí upratať si v živote aj vo vzťahu. Má na to právo…
Joj zeny zlate, naozaj niektore mate prevratene zivotne hodnoty. Vsak nejde o ten papier, ale, ze vsetci budu rodina, a nemusi sa dieta pytat preco ma s maminkou odlisne priezviska. Neviem, osobne by som sa divne citila, keby som napr. aj po 10 rokoch bola stale len frajerka. A co sa statistik tyka, rada by som vedela kolko parov bez papiera s min. 1 dietatatom sa rozislo. Tie, ktore sa vydavat nechcu, nemusia, vsak zostat starou dievkou je parada.
Myslela som, že žijeme v 21 storočí, že statusy ako stará dievka a pod. nebudú určujúce pri hodnote človeka a jeho obraze…zastaralé posudzovania a hanlivé označovania ženy zjavne ešte žijú v dedinských tvoroch, ktorých vývoj zakrsol v 18 storočí. ešte by som sa rada opýtala autorky, že deti s takým mužom Vám nevadilo mať, ale na formalitách Vám záleží. Vyznieva to potom ako keby ste chceli skrz deti muža do sobášu dokopať.
Aj v 21. storočí majú stále tú istú pointu isté morálne zásady, zodpovednosť za rodinu, vernosť v manželstve.
Stará dievka je označenie ženy, ktorá sa nevydala, nie hodnota jej morálneho kreditu. Ak im budeme hovoriť single, zmení sa na tom niečo?
Poznáte osobne takú ženu, ktorá s mužom a deťmi žije “bez papiera” a je s tým spokojná? Ja nie. Ale poznám veľa žien, ktoré sú spokojné v manželstve.
poznám kopec žien, ktoré sú v manželstve nešťastné, pretože muž je budižkničemu, alkoholik, doma žehlí gauč, prípadne workoholik, ktorý registruje doma prítomnosť osoby ženského pohlavia a pár ľudí menšieho vzrastu. Alebo po sebe hulákajú, nadávajú si choď do p… a daj mi pokoj, hádajú sa a nerozvedú sa len preto, že ani jeden nemá kam ísť a keďže chlap chlastá a gamblí, tak nemajú prachy ani na to aby jeden vyplatil druhého a išli od seba. Nehovoriac o tom, že keď žena ochorie alebo sa jej niečo stane, tak chlap nevie čo si počať. Kopec mužov je nevyzretých, ktorí zvládnu akurát takú situáciu keď je všetko v poriadku. Nedajbože žene odrežú nohu ruku prsník, tak zdrhajú preč a hľadajú niečo iné. A to nie je jeden prípad, ani dva ani desať…
poznám kopec žien, ktoré sú v manželstve nešťastné, pretože muž je budižkničemu, alkoholik, doma žehlí gauč, prípadne workoholik, ktorý registruje doma prítomnosť osoby ženského pohlavia a pár ľudí menšieho vzrastu. Alebo po sebe hulákajú, nadávajú si choď do p… a daj mi pokoj, hádajú sa a nerozvedú sa len preto, že ani jeden nemá kam ísť a keďže chlap chlastá a gamblí, tak nemajú prachy ani na to aby jeden vyplatil druhého a išli od seba. Nehovoriac o tom, že keď žena ochorie alebo sa jej niečo stane, tak chlap nevie čo si počať. Kopec mužov je nevyzretých, ktorí zvládnu akurát takú situáciu keď je všetko v poriadku. Nedajbože žene odrežú nohu ruku prsník, tak zdrhajú preč a hľadajú niečo iné. A to nie je jeden prípad, ani dva ani desať…
Tomu rozumiem, aj ja poznám. Ale nepoznám žiadnu ženu, ktorá je spokojná s tým, že žije s chlapom len tak, nezáväzne. Takú nepoznám. Vy áno?
PS: Všimla som si Vás, LindaN už aj v nejakých iných komentoch, kde posielate mužov kade ľahšie a s postojom, že manželstvo je o ničom. Asi ste zažili práve také?
Biba, ľudia pokazia všetko. A menia sa k horšiemu, nie k lepšiemu. Na starobu sa zvýrazňujú negatívne vlastnosti, samozrejme že poznám aj manželské páry, ktoré sú v poriadku, ale na 10 nepodarených pripadá jeden OK. A takisto na 10 mužov ktorým sú vzťahy ukradnuté tak pripadá jeden ktorému na nich záleží. A býva to tak že ten jeden má tú najväčšiu mrchu, ktorá sa po ňom vozí a on jej znesie modré z neba. Skúsenosti, veď nežijem na Marse.
Už dlhé roky sa venujem manželskému a rodinnému poradenstvu. Ani jeden z uvedených dôvodov však nie je dosť dobrý na uzatvorenie manželstva. Mali by ste sa obaja zamyslieť nad zmyslom manželstva a čo je ten pravý dôvod, kvôli ktorému by ste sa mali vziať. 12 Rokov spoločného života a stále nie ste svoji znie, ako vlak, ktorí ste žiaľ zmeškali. Avšak vždy je lepšie neskoro ako nikdy. Neexistuje taký papier, ani taký kov, ktoré by zabezpečili istotu, že Vás partner nepodvedie, že Vás nikdy neopustí, alebo nebodaj neudrie. Chodenie spolu a manželstvo sú dve kvalitatívne rozdielne veci. Skúsili ste sa niekedy obaja spolu úplne otvorene rozprávať o vašich predstavách a túžbach v intenciách vašej vysnívanej rodiny? Otvoriť a zavrieť tému manželstvo je iba papier a kov nepovažujem za diskusiu. Diskusia o týchto veciach má mať nie iba vecný rozmer, ale aj rozmer vašich pocitov, túžob, prianí a vízií.
Z článku usudzujem, že vaše zrenie sa zastavilo už dávno. Je to tiež problém aj mnohých iných párov. Článok sa síce volá 10 dôvodov prečo Vás mrzí, že ste sa nevzali, ale v skutočnosti vidím, že je to 1 dôvod napísaný v 10tich bodoch, kvôli ktorému by ste sa rozhodne brať nemali. Strach totiž nie je dostatočne dobrý dôvod na manželstvo. Vy sa chcete brať preto, že sa bojíte, že budete stará a nebude Vás nikto chcieť, bojíte sa toho, že odíde (a myslíte si že papier a kov v tom človeku dokáže zabrániť – nedokáže), bojíte sa názoru okolia, čo si o Vás hovoria alebo hovoriť budú atď…
Nájdite spolu jeden dobrý dôvod prečo sa vziať, dozrejte a choďte do toho.
P.S. strach nie je dobrý dôvod.
Mgr. Ivan Adámek
adamek.edu@gmail.com
Smutná story o tom, ako dieťa rozmrdá mozog ženy a láskyplný slobodný pár prekonvertuje na povinný zväzok rodičov. Jedna vec je vnímať svadbu ako barličku a iná vec je vnímať ju ako nevyhnutnosť. V tomto prípade im svadba nič nenavráti ani nevyrieši.
S manzelom sme zili spolu 13 rokov bez papiera. Po 5 rokoch sa nam narodila dcéra, zacali sme stavať, on bral pôžičky, ja som dala pozemok, spolocna domácnosť, 2 účty, zitie bez papiera. Ja som chcela svadbu on to nepotreboval. Ja som nastojcila na druhom dieťati, aj to sme sa nezhodli, ale po 3 rokoch sa to podarilo. Narodila sa druha dcéra a ked som šla vybavovat krst pre dcéru, opytala som sa, kedy mam dat termin svadby. Manzel splechol dátum a ja som ho na fare nahlasila. Nepotrebovala som zásnuby, ani honosna svadba,obrucky sme si kupili spoločne,( najlacnejšie, na drahe nebolo), ale ak sme dovtedy tvrdili, že naco papier, dnes vieme, ze to bolo správne rozhodnutie. Vstup do manzelstva nam dal obom hlavne akusi istotu alebo pokoj, neviem ako to nazvať.dnes vieme, ze to, co neviem pomenovat nam v spoluziti chybalo…
Je smutné, aké sú nevydaté ženy resp. slobodné matky bezprávne bytosti. Deti ani nenesú ich priezvisko, a v prípade, že partner má výlučné vlastnícke právo k bytu, kde majú spoločnú domácnosť,môže partnerku kedykoľvek vysťahovať. V takom prípade deti určite zostanú s otcom. Tak toto má byť emancipácia žien?
Mila odvazna pani citatelka Petra!
Predovsetkym Vam dakujem za uprimne vyjadrenia a zdielany smutok, ktory ste popisali v clanku. Napisat a priznat si nieco take je velmi odvazne, prinasa velke svedectvo o manzelstve a rodine z uplne uneho uhla pohladu. Celkom Vam rozumiem a prajem Vam, aby sa Vam situacia nejako zmenila k lepsiemu.
Ja velmi dobre rozumiem tomu ze nerozpravate o formalitach ako je papier a ine socialne zabezpecenia ale primarne tuzite byt niekoho zenou a manzelkou a mat stabilnu rodinu podlozenu aj oficialnym zvazkom..
Vase tuzby su prirodzene velke krasne, uprimne…vdaka za Vasu odvahu…prajem vsetko dobre.
Milá Petra,
vďaka za Vašu úprimnú a odvážnu spoveď. Cítim z nej smútok aj túžbu – a možno sa mýlim, ale osobne vo vašom článočku viac ako túžbu po manželstve cítim túžbu po láske, tak ako píšete v poslednom, desiatom bode. Mám pocit, že ak by ste cítili, že Vás partner ľúbi tak veľmi, aby si Vás chcel zobrať, na tom papieri by Vám možno až tak nezáležalo. Že to, o čo Vám ide, je to vzájomné prepojenie. Ale toto je, samozrejme, len moja domnienka.
Nech je to akokoľvek, prajem Vám z celého srdca, aby ste našli to, čo skutočne hľadáte.
Nevzdávajte to a pracujte na Vašom vzťahu – rovnako, ako by ste na ňom museli pracovať aj ako manželka. A ak to čo len trochu ide, skúste sa s partnerom rozprávať o tom, ako sa vo vašom vzťahu cítite Vy a ako sa v ňom cíti on. Bez hnevu, bez výčitiek, láskavými slovami a so srdcom na dlani.
No a v neposlednom rade, popri starostlivosti o Vaše dieťatko nezabúdajte ani na seba – nájdite si na seba čas, venujte sa činnostiam, ktoré vás tešia a napĺňajú vás. Nemusia to byť hodiny denne – niekedy stačí pár minút s knižkou, prechádzka, kúpeľ… Pretože šťastnými nás neurobia iní ľudia, iba my sami
Vnimam to rovnako
My spolu žijeme už 18 rokov. Predtým sme spolu 8 rokov chodili, náš syn má 17 rokov. Nikdy, naozaj nikdy mu neprekážalo, že oni dvaja sa s tatkom volajú inak ako ja. Máme psa a ten má moje priezvisko, aby sme boli doma vyvážení. Prežili sme spolu všeličo: ťažkú chorobu mojej mamy, päťročné spolužitie s mojim otcom a následne jeho opateru a smrť, bývali sme v troch bytoch, teraz máme domček. Tri razy sme robili na tom istom pracovisku, lebo máme rovnaké profesie. Bavili sme sa viackrát o manželstve, lebo aj my dvaja sme boli chorí, ale povedali sme si, že netreba, až keď budeme starí, pre vdovský-vdovecký dôchodok. Vieme sa dohovoriť na všetkom, aj na financiách, aj na výchove. Syn nám raz povedal: nevadí, že nie ste manželia, hlavná vec, že sa ľúbite.
Ja som s priatelom 8 rokov teraz sa nam narodilo dieta…vždy som chcela najprv svadbu, potom byvanie nakoniec dieta…on bohuzial nie kedze si ma stale nevzal…boli to že niesme svoji že naše dieta je nemanželské…ale povedat mu mi pride ponižujuce…nechcem ho dotoho nutit…vzdy som tuzila po romantike 🙁 …plačem každý den kvoli tomu …uplne rozumiem pani co pisala članok je smutne ze muži sa nechcu najprv viazať
Viem, že každá jedna žena sa chce vydať a tie čo hovoria že nechcú lebo najprv kariéra a život atď tak to nie je pravda lebo keby ich ten ich správny požiadal tak už sú dávno vydáte.
Dosť aktuálny článok, lebo veľa žien sa teraz nevydáva (a darmo že majú s mužom dieťa či dom či kopec zážitkov, to neznamená nič na manželstvo). Manželstvo je o dvoch stranách o únii z lásky z Ivice strán. Muž musí Vás veľmi ľúbiť a chcieť za manželku ten Váš vás nechce. Vy spomínate a plačete nád vecami čo vás robia nešťastnou ale to nie sú jeho túžby.
Ja to vidím tak že Vásm muž už stratil rešpekt voči vám alebo vás vôbec nikdy neľúbil natoľko že by si vás chcel vziať niekedy za jeho manželku.
Pravdepodobne ste si ho vy zbalila, ako prvá ste ho oslovila alebo flirtovala s ním. Ľahko ste mu dali exkluzivny vzťah, sex, dieťa a dokonca ešte aj sa k nemu pristahovali a teraz mu určite aj varíte a staráte sa o domácnosť, v podstate hráte manželku ale nie ste ňou a ani nebudete. A dopadli ste teraz takto. Mali ste s ním randiť a keď ste nevideli žiadne zásnuby tak ho nechať a nie strácať s ním čas.
Máte teraz dve možnosti –
A) Nechať to tak a pokračovať žiť takto že plačete každý večer a ste nešťastná, ale myslím že to je to najhoršie čo môžete urobiť, lebo raz vás potom zaisto nechá, a to z toho dôvodu že budete pre neho posadnutá svadbou, ale už budete stará, nepríťažlivá, protivná, žiarlivá, s depkou atď. A vás zunuje!!
B) alebo hneď teraz sa zbaliť a odísť preč a on vie prečo odídete a hlavne nesmiete s ním komunikovať keď tak len o deťoch a na minimum, volá sa to “No Contact” (aspoň 4- max 8 týždne ale niekedy trvá aj mesiace či roky) a to má dve výhody – prídete na to či vás naozaj ľubi a konečne on zistí že bez vás nevie žiť a chce aby ste bola v jeho živote a aby vás robil šťastnou a zoberie si vás čiže príde s prsteňom a požiada vás (nie rande atd strata času hneď by mal prísť s prsteňom a dátumom na svadbu), alebo nechá vás a tým pádom aj tak ste nič nestratila len vyhrala lebo máte možnosť randiť s mužmi čo vás chcú a veľmi pravdepodobne aj s takým čo si vás zoberie do dvoch rokov randenia.
Žena nesmie byť slúžkou mužovi, musí byť rázna, mať bariéry a nikdy netoleruje takéto správanie muža, musí byť dáma a nechať sa dobíjať. Čím viac ju chlap dobíja tým väčšia pravdepodobnosť že ona bude jeho manželka.
Tak ako staré mamy. Bez zásnub s termínom svadby do dvoch rokov chodenia, nechať ho, a musíte randiť s inými. Niekde dokonca odporúčajú randiť s iným pokiaľ nie je snubný prsteň!! A buďte stále dámy, a majte krátke rande a neinvestujte svoj všetok čas do jedného a nesprávneho muža hneď ako ho spoznáte. Spoznávajte viac a vyberajte si toho správneho. A Nehovorte na prvych rande o manželstve deťoch to si nechajte na neskôr. Rozprávajte o triviálnym veciach a spoznavajte svoje hobby atď majte zábavu ale max jedno rande na týždeň v prvý mesiac s jedným a tým istým chlapom (1-3h max dlhé), nechodiť za chlapom nikdy a nikde on musí prísť za vami, neozyvat sa cez víkend len keď vas požiada na rande aspoň tri dni predtým, a nechodiť na dlhé dovolenky spolu to všetko si nechať až ked budete jeho snúbenica. Lebo ako vidíte ani exkluzívny vzťah negarantuje sobáš a happy ending. Učte sa od starých mám a nie feministiek a šlapiek ak sa chcete vydať a šťastne a aby hlavne aj váš budúci manžel bol na vas pyšný a ľúbil vas donekonečna.
Tucker Carlson povedal bezpochyby jednu múdru myšlienku. Že to, že má šťastné manželstvo, je náhoda. Že na to nejestvuje žiadny recept. Až mi to vyrazilo dych, že tento pomerne jednoduchý chlap, trafil klinec po hlavičke jedným úderom. Takto môže vyjsť aj vzťah na “hromádke”. Nezaručuje nikto nič. Ale manželstvo, ak si ho človek, ktorého milujem praje, je pre mňa samozrejmou povinnosťou. Aby sa dobre cítil. O tom je láska. Aby bolo dobre tomu, koho máme radi.