Ako vzťahové väzby z útleho detstva ovplyvňujú náš sexuálny život

Možno poznáte Bowlbyho teóriu vzťahových väzieb, ktorá v skratke vraví, že len čo dieťatko narodí, aby prežilo, je nútené vyhľadať a pripútať sa k „vzťahovej“ osobe, ku kompetentnému a spoľahlivému opatrovníkovi. Spravidla je to mama, ale môže to byť aj iná dospelá osoba, ktorá sa stará o jeho základné potreby.

Ide o to, aby opatera bola hlavne konzistentná. Ak ju dieťa nájde, zažíva pocit emocionálneho bezpečia. Ak nie, zažíva presný opak. Tento zážitok natoľko formuje mozog dieťaťa, že to ovplyvňuje aj jeho osobnosť a to, čo budeme v živote očakávať od vzťahov.

Aj v dospelosti sa pútame k blízkym, ktorých milujeme a očakávame od nich bezpečie. „Narodili sme sa na to, aby sme sa pútali k iným, aby sme cítili spojenie, a kým žijeme, nikdy sa tejto potreby nezbavíme,“ píše Peter Lovenheim, autor publikácie Efekt pripútania.

Shutterstock

V útlom veku nadobúdame dojem o tom, čo je to láska

Podľa psychiatra Thomasa Lewisa si v prvých rokoch života vytvárame vzorce fungovania vzťahov – uchovávame si dojmy z toho, čo je to láska. Prvé vzťahové väzby sú natoľko kľúčové a formujúce, že ovplyvňujú to, ako sa správame k ostatným ľuďom, vrátane našich milostných partnerov.

Ak sme mali to šťastie, že sme vyrastali s bezpečnou vzťahovou väzbou, v dospelosti si užívame uspokojivejšie a stabilnejšie vzťahy. Ak sme pocit bezpečia nezažili, máme nestabilnú vzťahovú väzbu, vyhýbavú alebo úzkostnú, pričom môžeme mať väčšie ťažkosti so vzťahmi, problém s intímnosťou a dôverou.

Ako sa správame v milostných vzťahoch

Izraelská psychologička Gurit Birnbaum robí výskum v oblasti vzťahových väzieb a sexuality.

Zatiaľ čo ľudia s bezpečnou vzťahovou väzbou hľadajú naplnenie svojich sexuálnych potrieb v blízkom vzťahu a nemajú problém s intímnosťou, ľudia s nestabilnou vzťahovou väzbou zažívajú rôzne ťažkosti.

Ľudia s vyhýbavou vzťahovou väzbou podľa Birnbaum často oddeľujú sexuálnu aktivitu od emocionálnej blízkosti, preferujú krátkodobé vzťahy, ktorými si zvyšujú sebadôveru a pocit nezávislosti.

Majú väčšiu tendenciu vyhľadávať sex na jednu noc a krátke partnerské vzťahy. Je viac pravdepodobné, že opustia partnera kvôli druhej osobe. V sexe sa viac sústredia na vlastné sexuálne potreby než na na potreby partnera.

Ľudia s úzkostnou vzťahovou väzbou naopak majú sex ako nástroj na zmiernenie pocitu neistoty. Podľa vedkyne Birnbaum „sexualizujú svoju potrebu prijatia a sexom si s partnerom prehlbujú puto. Nanešťastie to môže viesť k tomu, že podľahnú návrhom na sex, ktorý sami nechcú. Pri sexe sa snažia uspokojiť partnera, zatiaľ čo nenapĺňajú vlastné potreby.“

Ako znášame rozchody

Podľa Lovenheima znášajú lepšie rozchody ľudia s bezpečnou vzťahovou väzbou – zvyčajne sa z rozchodu pozbierajú skôr ako ľudia s nestabilnou väzbou. Lepšie vedia prijať stratu, vyrovnať sa s hnevom a smútkom a zmieriť sa s danou situáciou.

Najťažšie sú rozchody pre ľudí s úzkostnou vzťahovou väzbou, pretože ťažko zvládajú stratu partnera (pocit bezpečia). Nie sú iba smutní, úzkostní ľudia môžu pociťovať až zúfalstvo, neustále myslieť na bývalého partnera, strácať pocit vlastnej identity.

Lovenheim znovu pripomína psychiatra Thomasa Lewisa, podľa ktorého „tí, ktorí v detstve nezískali bezpečnú vzťahovú väzbu, v dospelosti zisťujú, že ich emocionálna základňa sa pod nimi kolíše ako paluba lode v rozbúrených vodách. Na stratu bezpečnej základne reagujú nesmierne prehnane a ak im nikto nepomôže, celkom strácajú hlavu. Po skončení vzťahu sú nielen zronení, ale často aj neschopní ísť ďalej.“

Zdroj: Peter Lovenheim, Efekt pripútania. Ako väzby vytvorené v útlom detstve ovplyvňujú naše vzťahy v dospelosti. Open Mind.