Hormón “dobrého manžela” (o láske, vernosti a chémii)

Dopamín alebo prečo už nie sme zamilovaní

Vráťme sa späť k dopamínu, ktorý niektorí vedci pomenovali molekulou slasti, hoci je oveľa viac než len to.

Dopamín je skôr molekulou očakávania. Vyplavuje sa nám celkom bežne pri pozitívnych prekvapeniach. Napríklad, keď sa zoznámime s novým partnerom (čo všetko sa môže stať?), keď nám začne posielať správy (čo asi píše?), ale aj keď dostaneme e-mail od (bývalého) priateľa, s ktorým sme sa nevideli už roky (čo má nové?).

Vzrušenie však vyprchá, keď sa tieto veci začnú diať bežne. Rovnako vyprchá aj dopamín.

Naše mozgy sú naprogramované tak, aby prahli po prekvapeniach. Mozog sa díva do budúcnosti a očakáva nekonečné vzrušujúce možnosti. No len čo nám niečo zovšednie, túžba pominie a našu pozornosť začnú priťahovať nové veci. A rovnako je to aj s láskou. Z chemického hľadiska začne “ochabovať,” len čo sa zastaví prítok dopamínu.

Niektoré vzťahy vtedy rovnako odídu do stratena. Iné to prežijú, pretože sa im podarí prejsť zmenou. Povaha lásky sa časom nevyhnutne musí zmeniť – od hľadania k prechovávaniu, od niečoho, čo očakávame, k niečomu, o čo sa treba starať. Dôraz sa presúva z očakávania na prežívanie, z predstavy, že je všetko možné, na prijatie reality a všetkých jej nedokonalostí.

Prečítajte si aj:

Podviedol ma, keď som sa starala o predčasne narodené dieťa

Chémia potrebná na udržanie lásky

Keď dopamínové šialenstvo zamilovanosti opadne, máme na výber. Môžeme prejsť k láske živenej každodennou vďačnosťou za prítomné okamihy so svojim partnerom alebo vzťah ukončiť a vrhnúť sa do hľadania nového dobrodružstva. Druhá možnosť je ľahšia. Väčšina z nás však časom príde na to, že dopamín nám klame – nie je kľúčom k trvalej spokojnosti.

Ak sa chceme tešiť z toho, čo máme, a nielen z toho, čo môžeme mať, náš mozog sa musí preorientovať z dopamínu (zameraného na budúcnosť) na chemické látky zamerané na súčasnosť. Tieto látky nazývame molekuly prítomnosti: patrí medzi ne sérotonín, oxytocín, (u mužov vazopresín), endorfíny, endokanabinoidy. Na rozdiel od dopamínu nám neprinášajú potešenie z očakávania, ale z pocitov a emócií.

Tzv. družná láska žije v prítomnosti a vychádza z bezprostredných zážitkov – máte po boku človeka, ktorého ľúbite, a tak sa z toho tešíte. Hreje vás skutočnosť, že váš život je úzko prepojený so životom niekoho iného. Družná láska sa vyznačuje hlbokou a trvalou spokojnosťou so súčasnou situáciou a averziou k zmene, čo sa partnerského vzťahu týka.

Prečítajte si aj:

Bola som milenka. Nebol to nikdy plán

“Hormón dobrého manžela”

Zatiaľ čo dopamín je molekulou nutkavej túžby (je to ako vzrušujúca, no krátka jazda na horskej dráhe), dlhodobé vzťahy najviac podporuje oxytocín a vazopresín. Oxytocín je aktívnejší u žien a vazopresín zase u mužov.

Laboratórne experimenty ukázali, ako tieto neurotrasmitery pôsobia. Keď hrabošom, geneticky naprogramovaných na striedanie samičiek, dali gén podporujúci vyplavovanie vazopresínu, párili sa len s jednou samičkou, a to napriek prítomnosti viacerých “ochotných” samičiek. Vazopresín na ne pôsobil ako “hormón dobrého manžela.”

Oxytocín aj vazopresín potláčajú vylučovanie testosterónu. Testosterón zase rovnako potláča vylučovanie oxytocínu a vazopresínu, čo vysvetľuje, prečo je menej pravdepodobné, že sa muži s prirodzene vysokou hladinou testosterónu raz oženia.

Slobodní muži mávajú vyššiu hladinu testosterónu ako ženatí muži. Ak sa však stabilita manželstva naruší, mužovi klesne vazopresín, v dôsledku čoho testosterón stúpa.

Napriek povrchnej túžbe mať viacero partnerov sa však väčšina ľudí napokon usadí. Umožňujú nám to práve molekuly prítomnosti. Vďaka ktorým si dokážeme vážiť to, čo máme priamo pred sebou, bez nutkavého pocitu, že potrebujeme niečo ďalšie.

zdroj: Daniel Z. Lieberman, Molekula šťastia, Albatrosmedia

Prečítajte si aj:

Prečo nikdy nepodvediem svoju ženu?

(Žiadne hodnotenia)

Loading...