Keď v rodine chýba otec – dôsledky

Oslabenie funkcie otca je hlavnou príčinou vzniku predčasného problému vo vzťahu medzi otcom a dieťaťom. Vzdanie sa úlohy otca alebo neschopnosť zabezpečiť túto úlohu neumožňuje potrebné dozretie dieťaťa. Na vzniku rôznych psychopatologických porúch u dieťaťa sa významnou mierou podieľa nedostatočná prítomnosť otca. Typické znaky vyplývajúce z nedostatku autority sa objavujú v troch doménach: osobnosť, správanie, medziľudské vzťahy.

• Osobnosť je nestabilná, jedincovi chýba odvaha a vytrvalosť, prevláda u neho pocit neistoty a často sa prejavuje úzkosť.
• V správaní sa prejavuje narušenie osobnosti. Konanie je často nepremyslené a neukončené. Dominujú vrtochy.
• Aj medziľudské vzťahy sú poznačené rozmarnosťou a nestabilitou. Zriedkavo sa vyskytuje uzatvorenie sa do seba a sklon k izolácii. Takýto jednotlivec pôsobí síce ako spoločenský, v skutočnosti sa však izoluje a nedokáže si udržať akýkoľvek dlhší vzťah. Má kamarátov, nie však skutočných.

Vzájomná závislosť vo vzťahu matka-dieťa je škodlivá pre budúcnosť dieťaťa po citovej stránke. Ak tento vzťah zostane príliš úzko spätý, rozvoj osobnosti dieťaťa bude závisieť od osobnosti matky. Ak je matka príliš sentimentálna, dieťa bude slabé, rozmarné, náročné. Ak je panovačná, dieťa si nebude dôverovať, bude pociťovať neistotu. Dokonca sa dieťa môže stať bezcharakterným, neodvážnym, nezodpovedným a neschopným udržať si pevné vzťahy. U dievčat môže mať neprítomnosť otca za následok neustále hľadanie „ideálneho“ muža, čím sa však nezabezpečí potreba absolútnej istoty. Úlohou otca je povzbudzovať syna v jeho presiahnutí a postaviť sa proti nemu v oidipovskej rivalite. Keď táto úloha nie je zabezpečená, deti pociťujú strach z myšlienky, že by mali čeliť otcovi a nachádzajú uspokojenie v pripútaní sa na matku. Narušenie obrazu otca má za následok ťažkosti so stotožnením. Dieťa buď pociťuje zábrany, alebo má nestálu povahu. Nie je schopné rozvinúť pocit stabilnej identity, pochybuje samo o sebe a má sklony k pocitu menejcennosti. Má problémy s komunikáciou, často sa u detí prejavuje depresia.

Mnohokrát sa stretávame s deťmi s poruchami charakteru, ak si otec neplní svoju úlohu. Tieto deti sú nestabilné, agresívne, hyperemotívne, ustráchané, impulzívne, uzavreté alebo podráždené, prchké. Deti prejavujú svoj nepokoj aj prostredníctvom činov. Reagujú tak, že konflikty dávajú navonok najavo činmi.

Je preto dôležité, aby osamelá mamička netvorila celok so svojím dieťaťom. Dieťa si musí zachovať svoje miesto ako dieťa a matka svoje miesto ako žena a dospelá osoba. Otec má významné miesto v živote dieťaťa. Ak je jeho neprítomnosť príliš dlhá alebo stála, môže sa nájsť za neho náhrada. Matka môže túto úlohu ponúknuť inému mužovi, napríklad starému otcovi, strýkovi, blízkemu priateľovi. Je však dôležité vysvetliť dieťaťu, že dotyčná osoba hrá dôležitú úlohu v jeho živote, ale nie je jeho skutočným otcom.

Vždy treba povedať dieťaťu pravdu, bez ohľadu na jeho vek. Otec, či už je prítomný alebo nie, má svoje miesto v živote dieťaťa. Toto miesto mu musí dať matka v rôznej podobe. Či už prostredníctvom fotiek, porovnaní, alebo spomienok. Ak mala matka iba veľmi krátky, alebo dokonca žiadny partnerský vzťah s otcom dieťaťa, dieťa by to tiež malo vedieť. Matka môže o otcovi hovoriť opisne. Nech zažila matka čokoľvek, otec nesmie byť očierňovaný. Príčiny neprítomnosti otca môžu byť vysvetlené aj bez zachádzania do detailov.

• Zdroj: Časopis Maman solo , preložila a spracovala Zuzana Labancova 

(4 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)

Loading...