Bukvice sú trojhranné hnedé oriešky, asi 1 cm dlhé, uložené v ostnatej hnedej tvrdej čiaške. Zbierajú sa popadané zo zeme, treba ich len rozlúsknuť a vnútri nájdete výborné jadierko.
Obsahujú veľa tukov, preto keď začínajú padať zo stromov na zem, tak je o ne veľa záujemcov a treba byť rýchlym, aby sme nezmeškali tieto výborné plody (potom ostanú už len prázdne alebo poškodené oriešky).
V minulosti boli bukvice najčastejšie jedené na surovo. Milovali ich deti, mladí, ale aj dospelí. Boli dôležitým doplnkom stravy chudobných ľudí.
Po usušení sa dajú skladovať veľa rokov. Pomleté sa pridávali do múky na chlieb. Vytláčal sa z nich olej ešte aj v 20. storočí hlavne v Karpatoch. Olej z bukvíc neobsahuje fagín. V Nemecku sa olej pridával do šalátov alebo namiesto masla, ale tiež do olejových lámp. Chuťou vraj pripomína olivový olej.
Minimálne do konca 19. storočia sa bukvice predávali na trhoch na juhu Poľska. Vo Francúzsku z opražených pomletých orieškov robili nápoj pripomínajúci kávu.
Na jeseň tiež ľudia pásli prasatá v bukových lesoch, aby rýchlo pribrali. Bukvice bežne používali aj Indiáni. Cez zimu radi vyhľadávali a vyberali skrýše hlodavcov a veveričiek. Dajú sa nájsť tak, že sú šupinky bukových orieškov porozhadzované po snehu.
V niektorých častiach Spojených štátov bolo ešte donedávna možné kúpiť maslo z bukvíc.