Deti si zaslúžia našu najvzácnejšiu odmenu: čas, sústredenosť a pozornosť. Je nám však zaťažko vykročiť z nášho kruhu a zahĺbiť sa do ich sveta. Nechajme výhovorky, prečo sa im nemôžeme venovať (mám veľa práce, nemám rada neporiadok, je to nepohodlné), bokom.
Uvoľnime sa, radí Bruno Ferrero. Odložme všetko, čo nás rozptyľuje a naplno sa venujme aktivitám svojich detí. Z čoho majú radosť? Aké majú záľuby? Čo radi robia vo voľnom čase? Nestojme nečinne obďaleč, vykročme k nim.
12. december – Darovať deťom to najvzácnejšie: čas a pozornosť
Deti nepotrebujú dokonalých rodičov. Potrebujú rodičov, ktorí sa zastavia. Ktorí si k nim sadnú, pozrú sa im do očí a vstúpia na chvíľu do ich sveta. To je najvzácnejší dar, aký môžeme deťom dať: náš čas, sústredenosť a úprimná pozornosť.
Bruno Ferrero pripomína, že niekedy je pre nás ťažké vykročiť zo svojho kruhu povinností. Máme veľa práce. Nezvládame neporiadok. Je nám nepohodlné prerušovať, čo práve robíme. A tak si pre seba vymýšľame výhovorky – možno nechtiac, možno automaticky –, prečo to nejde práve teraz.
Ale deti nechcú čakať na „práve teraz“. Ony žijú v prítomnosti.
Ferrero preto radí: uvoľnime sa.
Odložme na chvíľu všetko, čo nás rozptyľuje – mobil, e-maily, zoznam úloh. A pozrime sa na naše deti tak, ako na nich v každodennom zhone často nepozeráme.
Z čoho majú radosť? Čo ich zaujíma? V čom sa chcú zdokonaliť? Aké majú sny a malé vášne?
Či je to skladanie lega, kreslenie, hra na hrdinov, tanec, spev, futbal, príbehy o dinosauroch alebo pokusy s vodou – je to ich svet. A keď doň vstúpime, hovoríme im: „Záleží mi na tom, čo teší teba.“
Neostaňme stáť obďaleč, ako pozorovatelia vlastných detí. Vykročme k nim.
Advent je výborný čas na to, aby sme tento krok robili vedome – deň po dni.
Loading...
