Rača – ako nájsť dedinu v hlavnom meste

Račianska Frankovka na cisárskom dvore

Táto starobylá muštová odroda viniča je rozšírená vo viacerých oblastiach Slovenska aj susedných krajín, ale Rača je zvlášť preslávená jej pestovaním. Víno z nej má krásnu rubínovú farbu, sviežu ovocnú až jemne korenistú chuť.

Veľa sa tiež hovorí o jej liečivých účinkoch. Ak sa „užíva“ s mierou, stabilizuje krvný tlak, ustaľuje zrážanlivosť krvi, pomáha pri zápaloch, reume, horúčkach, bolestiach hrdla aj žalúdka.

Keď v roku 1767 zasiahla cisársky dvor epidémia kiahní, viacerí členovia panovníckej rodiny jej podľahli. Chorobe sa nevyhla ani Mária Terézia, ktorá dokonca prijala posledné pomazanie. Krátko predtým oslávila svoje 50. narodeniny a keď sa o vážnosti jej stavu dopočul račiansky farár, poslal jej sud Frankovky.

Panovníčka sa postupne začala uzdravovať a farárovi z vďaky darovala zlatom vyšívaný ornát.  Račanom zľavila časť dane z vína a ich Frankovku si želala mať vo svojich pivniciach. Dekrétom ju oficiálne uznala za nápoj vhodný na cisársky stôl.

Prechádzka starou Račou

Víno a vinohrady boli neoddeliteľnou súčasťou starého Račišdorfu a života starých Račanov. Na vinici pracovali od jari do jesene všetci členovia rodiny – otec, matka, kým vládali aj starí rodičia, deti za nimi dobehli hneď po príchode zo školy. Riadky viniča sa ťahali po svahoch až k domom, teraz z nich už nová výstavba ukrajuje.

Rača bola rozmanitá nábožensky aj etnicky. V domoradí starej ulice sa čnejú dve kostolné veže.

Katolícky kostol tu stál už začiatkom 14. storočia a aj keď ho postupne upravovali neskoršie prestavby, nestratil na svojej starodávnej malebnosti a pravidelne sa v ňom konajú nedeľné a v týždni aj večerné omše.

Evanjelický kostol je klasicistický, tzv. tolerančný s neskôr pristavanou vežou a otvorený býva počas nedeľných bohoslužieb. Kolorit ulice dopĺňajú aj drobné sakrálne stavby – kaplnka sv. Anny a socha sv. Floriána, patróna hasičov. Okrem malých vinohradníckych domčekov však v dedine stáli aj vidiecke vily a väčšie kúrie.

V Rači sa ešte aj dnes môžeme stretnúť so starými nemeckými menami či nárečovými výrazmi, rovnako tak s chorvátsky znejúcimi priezviskami. Obe národnosti tu mali v minulosti výrazné zastúpenie.

Históriu Rače zhmotňuje výstava inštalovaná v Račianskej pamätnej izbe v budove Miestneho úradu, vystavený je tu aj spomínaný darovaný zlatý ornát. 

Chodníčkami do svahu

Bežnou prechádzkovou trasou domácich sú cestičky pomedzi račianske vinohrady. Na jar zelené vinice dopĺňa fialový orgován a biele kvietky planých sliviek, na jeseň ich mnohorakú farebnosť umocňujú jasnočervené plody šípkových kríkov. Cez ne sa dá dostať ďalej do karpatských lesov Bratislavského lesopraku.

Turisticky značené chodníky či cyklotrasy vedú na Malú Baňu, Zbojníčku, Červený kríž, cez Vypálenisko na Pánovu lúku, obľúbené miesta s altánkami či upravenými ohniskami. Známou zastávkou na hrebeni Malých Karpát je Biely kríž s chatou, bufetom a malou farmou.

 

Vinobranie

Miestni vinári, ktorí pokračujú v tradícii svojich predkov si v chotári opäť obnovili pestovanie viniča a dorábanie vína, pivničky a vinotéky majú otvorené pre verejnosť. V nich ponúkajú svoje skvelé víno aj niečo pod zub.

V tomto suchom lete však veľkú časť ich úrody tesne pred zberom zasiahol rozsiahly požiar. Horelo na viacerých miestach súčasne, dym sa valil celou Račou, trvalo niekoľko hodín, kým sa hasičom podarilo uhasiť ho. Pohľad na čierne plochy zhorených vinohradov je smutný. Dúfajme, že sa opäť premenia na úrodnú zem.

Račianske vinobranie sa však chystá a tentokrát opäť v trojdňovom formáte od piatka do nedele vychádza  jeho dátum na 9. – 11. septembra. Zaháji ho alegorický sprievod, na pódiách bude znieť hudba a spev rôznych žánrov, v parku divadielko a hry pre deti. V uličkách stánkov bude ochutnávka vín, burčiaku aj muštu, k nim lokše, štrúdle, pagáče, trdelník či živánska. Tak čo, prídete ochutnať?

(8 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...