Liptov je vďačnou destináciou rodinných dovoleniek našincov. Tento hornatý kraj obkolesujú Veľká Fatra a Chočské vrchy, skaly Západných a Vysokých Tatier a z juhu kopy Tatier Nízkych. Napriek ostrému vzduchu sa tu dá v lete pobudnúť pri priehrade Liptovská Mara alebo sa vyšantiť v známych aquaparkoch a termálnych kúpaliskách.
Ak už budete dovolenkovať v ktoromkoľvek kúte tohto krásneho kraja, zájdite sa pozrieť aj do nášho najmladšieho skanzenu – do Múzea liptovskej dediny v Pribyline.
Múzeum – krajinka – dedinka
Miesto, na ktorom je skanzen vybudovaný, je v ústí Račkovej doliny a nad ním sa vypínajú štíty Západných Tatier. Pôsobí ako dedinka v obkolesení ihličnatého lesa, krajom ktorej preteká horská bystrina. Tejto dedinke s drevenými chalúpkami dominuje veľký kostol na jej hornom konci. Dole je zas murovaný kaštieľ s malým námestíčkom, na ktorom je stĺp hanby pre pranierovanie previnilcov. Vo dvoroch počujeme gagotať husi, bečať ovce a kozy, voľne sa pásť kone.
Keď nazrieme do dreveníc, uvidíme, ako žili ľudia kedysi. V tradícii sa tu snúbi jednoduchosť a krása, drina a pracovitosť našich predkov, ale aj ich múdrosť a vtip. Nájdeme tu skromný domček želiara, domy bežných roľníkov a remeselníkov, či dom richtára.
V dome s jednou veľkou izbou žila rodina s jedenástimi deťmi. V izbe je detský nábytok, v rohu posteľ prekrytá vyšívanou „kútnou plachtou“. Tak bola matka po pôrode počas šestonedelia oddelená od ostatných. V inom dome nachádzame o izbu viac. Tam dali spať rodičia svoju dospelú dievku v nádeji, aby sa vydala.
Zaujímavý je pohľad do obchodu so zmiešaným tovarom a do krčmy s výčapom, ktorá bola kedysi centrom spoločenského diania v dedine. Odtiaľ nosili muži dôležité správy, ženy klebety a mládež sa tam chodila zabávať. A čo asi najviac prekvapí dnešné deti? To, ako voľakedy vyzerala škola. Jednu triedu zaplnili naraz žiaci viacerých ročníkov, na laviciach mali položené tabuľky s griflíkmi, vpredu bola katedra učiteľa. Ten mal hneď pri triede aj svoj byt, izbu s pracovňou a kuchyňou.
A ešte si treba poza kostol popri potôčiku vyšliapať za dedinu. V hornej časti skanzenu sa nachádza expozícia historickej Považskej železnice.
Zaujímavosti
V skanzenoch sa natáčalo veľa rozprávok a filmov. A práve ten pribylinský si režisér Juraj Jakubisko vybral pre svoj veľkofilm Bathory.
Toto malebné prostredie malo vytvoriť dojem čachtického podhradia. Do záberov použili filmári interiéry kostola a kaštieľa, no postavili sem aj celkom nové objekty. Tak do skanzenu načas pribudol poschodový drevený hostinec a veľký holubník, ktoré môžeme vidieť v niektorých scénach príbehu o krvavej grófke.
Ako veľké deti tento výlet zvládnu
Prehliadka samotného skanzenu je nenáročná a veľmi príjemná. Motkať sa tu dá aj s kočíkmi, aj s malými deťmi. V samotnom areáli sa dá posedieť na lavičkách, na podsteniach domov, aj na skalách pri potoku. Občerstviť sa dá v bufete Humno blízko vstupu. Drobnosti, suveníry a publikácie pre deti aj dospelých sa dajú kúpiť v stánkoch alebo pri pokladni.
Auto môžete odstaviť na parkovisku priamo pred Múzeom, autobusom sa sem dá doviezť z Liptovského Hrádku, z Liptovského Mikuláša alebo z Tatier.
Ubytovanie
Z väčších zariadení sa dá využiť hotel Permon v neďalekom Podbanskom, v Račkovej doline je hotel Akademik a autocamp. Komornejšie bývanie poskytujú súkromníci priamo v Pribyline a v jej okolí na privátoch, v penziónoch a chatách.
Dobré tipy na ubytovanie nájdete aj na webstránke obce Pribylina.
Ako tu stráviť rodinný čas?
Pribylinský skanzen už tradične pripravuje leto plné zaujímavých víkendových podujatí. Ak si teda jeho návštevu naplánujete na konkrétny deň, ujde sa vám k prehliadke múzea ešte niečo navyše.
Júl sa začína Nedeľou rodákov (6.7.), kedy sa tu každoročne stretávajú niekdajší obyvatelia zatopených liptovských dedín. Tá tohtoročná je pripravovaná v spolupráci s Hasičským a záchranným zborom. Ďalší program má názov V tej liptovskej stolici (13.7.), kedy sa pred očami návštevníkov budú odohrávať veselé i vážne príhody liptovských zemanov, županov, richtárov, ale i jednoduchých ľudí. O týždeň neskôr sa dá zažiť tradičná Liptovská svadba (20.7.) a koncom júla (27.7.) môžeme zistiť, čo znamenajú slová pastierskej piesne Ovečka, ovečka, trojaký úžitok. Tri produkty – ovčie mlieko, ovčia vlna a ovčie mäso – tvorili kedysi neoddeliteľnú súčasť života našich predkov.
V auguste je v ponuke Čipkárska nedeľa (3.8.) s ukážkami paličkovanej čipky a čosi Z tradičnej liptovskej kuchyne (9.8.). V kuchyni budú tento krát voňať bylinky – pri varení tradičných jedál a nápojov, v príprave babských liečiteľských receptov, ale aj v ľudovej mágii a poverách. Voňavý med z podhorských lúk bude súčasťou nasledujúcej Včelárskej nedele (17.8.). Pozrieť a vyskúšať si prácu s hlinou si budú môcť deti aj dospelí počas Hrnčiarskej nedele (31.8.). Koncom augusta si pripomíname 70. výročie SNP a do osláv sa zapojí aj múzeum svojim programom Augustové dni a noci (24.8.).
Na prehliadku skanzenu sa dajú využiť aj teplé jesenné dni. Poľovníci a lesníci si určite prídu na svoje počas Nedele sv. Huberta (14.9.). Ozaj, viete čo je švábka? Liptáci tak hovoria zemiakom. Preto sa cez Švábkovie slávnosti (21.9.) budú pripravovať jedlá z tejto u nás tak všestranne využiteľnej plodiny. A na záver hospodárskeho roka bude Poďakovanie za úrodu (5.10.).
Počas celej sezóny sa v skanzene konajú ešte aj sprievodné výstavy (výšivka a čipka), tvorivé dielne, tanečná škola s lektorom, večerná prehliadka za svetla starého lampáša, ukážky starých remesiel a umení, jazda na koni. Na tieto akcie je však potrebné sa vopred prihlásiť.
A kto by chcel zažiť čaro zasneženej liptovskej dediny, môže sa sem vrátiť ešte aj v zime.
Koncom decembra sa celý skanzen oblečie do „sviatočného šatu“ počas programu Vianoce na Liptove.
(9 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Príbeh tehule v 40-tke - reportáž z pôrodu
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Úvodný ročník a prípravný ročník
Školská zrelosť - čo sú úlohy rodiča, kým pôjde dieťa do školy
Zápis do škôlky - kedy a ako sa podáva prihláška
Čo ak dieťa nie je zrelé ísť do školy
