Svätá sobota (Biela sobota)

V Svätú sobotu (Bielu sobotu) Cirkev zotrváva pri Pánovom hrobe a rozjíma o jeho utrpení, smrti, zostúpením k zosnulým a očakáva jeho vzkriesenie v modlitbe a pôste. Oltár je odhalený a Cirkev neslávi obetu omše až do slávnostnej vigílie, čiže nočného bdenia s očakávaním vzkriesenia. Tá je zdrojom veľkonočnej radosti.

Obrady Veľkej noci

Obrady Veľkej noci (ktorými sa začína Veľkonočné obdobie) sa konajú po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi (Ex 12, 42).

Oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou Pánovho zmŕtvychvstania, to znamená v sobotu večer, pôvodne v noci. Pápež sv. Ján Pavol II. nariadil, aby sa obrad začínali až po zotmení, teda nie hneď po západe slnka, keď sa začínala aj židovská Pascha.

Katolícka cirkev slávi Veľkonočnú vigíliu Pánovho zmŕtvychvstania ako radostnú slávnosť, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.

Veľkonočná vigília začínala v sobotu večer

Veľkonočná vigília Pánovho zmŕtvychvstania je liturgicky najbohatšia bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov.

V súčasnosti sú obrady skrátené. Začínajú sa Obradom svetla – požehnaním ohňa a veľkonočnej sviece – paškálom. Diakon alebo kňaz ju nesú v sprievode do chrámu. Po slovách „Svetlo Kristovo – Bohu vďaka“ sú od nej zapálené ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci.

Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista:

„Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života“ (Jn 8, 12).

Potom nasleduje veľkonočný chválospev a nakoniec prosíme nebeského Otca, aby nám v našom živote svietil svetlom, ktorým je Kristus.

Veľkonočná vigília obsahuje aj ďalšie prvky:

bohoslužbu slova (má 3 až 7 čítaní zo Starého zákona, potom slávnostné Aleluja, čítanie z Nového zákona a evanjelium),
liturgiu krstu (ak niet krstencov, nasleduje požehnanie vody a obnovenie krstných sľubov),
ďalej eucharistickú liturgiu
a napokon v našich krajoch Eucharistická procesia na oslavu vzkrieseného Pána.

Zvyky na Bielu sobotu

V tento deň sa ľudia venovali vareniu a pečeniu obradných jedál. Často to bola šunka. Masť z nej odkladali na liečenie rán a verilo sa, že chráni aj pred hadím uštipnutím. Vo viacerých oblastiach pripravovali na Veľkú noc jahňa.

Keď gazdiná vymiesila cesto, neočistila si ruky a išla pohladkať stromy, ktoré mali v tom roku prvý raz zarodiť, alebo ktoré dávali málo ovocia. Najviac sa však všade jedli vajíčka. Udomácnilo sa aj pečenie veľkonočného baránka, ako symbolu obete Ježiša Krista.

Bohatú úrodu malo zabezpečiť trasenie stromov. Dievčatá farbili vajíčka a mládenci plietli korbáče.

Prečítajte si aj:

Ako upliesť korbáč na veľkonočnú šibačku?

Magickú silu mal oheň, ktorý sa roznecoval v tento deň a od ktorého sa aj zapaľoval paškál. S uhlíkmi z tohto ohňa sa tri razy obehol dom, aby bol chránený pred povodňou. Popol sypali na oziminy, aby ich nezničili búrky.

Biela sobota bola považovaná za šťastný deň na sadenie a siatie. Niekde v tento deň kotúľali po poli okrúhly koláč, aby sa vydarila úroda.

Po vzkriesení (vigílii) vyšiel gazda do dvora a štrngal reťazami, aby týmto zvukom odplašil hadov, žaby a všetky tie zvieratá, ktoré by mohli škodiť ľuďom i dobytku.