Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok)

Veľkonočné trojdnie, ktoré začalo na Zelený štvrtok, pokračuje Veľkým piatkom. Bez Piatku utrpenia Pána by však nebola ani Veľká noc. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez oltárnej plachty. V tento deň platí prísny pôst.

Pre evanjelikov je Veľký piatok najvýznamnejším sviatkom – Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova.

Zvyky na Veľký piatok

Kresťania zachovávajú prísny pôst od mäsa, najesť dosýta sa možno len raz za deň, pričom možno prijať trochu pokrmu ešte dvakrát v priebehu dňa. Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života; zákon pôstu však zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roku života.

Naši predkovia v tento deň konali veľa vecí „zvykovo“. Poďme sa pozrieť, na čo všetko verili:

Ľudia nosili vodu z potoka a umývali si v nej tvár. Považovalo sa to za prevenciu pred kožnými chorobami a toto robili najmä dievky, aby mali hladkú tvár, poistili si sviežosť a krásu na celý rok. Hovorili si pri tom aj takúto riekanku:

„Teč vodička čistá od Pána Krista, ty omývaš drevo a kamene, umy aj mňa hriešne stvorenie.“

K vode sa privádzali aj hospodárske zvieratá, napríklad sa v nej brodili kone, aby boli mocné a zdravé.

Niektorí ľudia sa zvykli na Veľký piatok strihať, aby im vlasy dobre rástli počas celého roka. Tiež sa štepili stromy – naši predkovia verili, že sa potom dobre ujmú.

Veľký piatok – sviatok

V tento deň sa nesmelo pracovať na poli, nesmela sa „hýbať zem“, pretože by sa nič neurodilo.

Veľký piatok bol považovaný za sviatok, kedy sa v domácnostiach nesmelo robiť upratovanie – preto sa nesmelo zametať, prať bielizeň, priasť.

Pri dojení kráv gazda obkrútil vedro konármi zo šípkového kra, aby bosorky nemali moc nad mliekom a nemohli ho zmeniť na vodu.

Veľkonočnú vodu zvykli pridávať pri murovaní základov nových domov – aby sa vydarila stavba, aj život v dome. Zamurovali do základov nového domu, aby sa jeho stavba a život v ňom vydarili.

Gazdovia na Veľký piatok zvyčajne robievali značkovanie oviec, pretože verili, že ovce menej cítia bolesť a rany sa im rýchlejšie zahoja.

Moc Veľkého piatku

Všetko toto, čo naši predkovia robili a v čo verili, sa spájalo s vierou v mimoriadnu moc Veľkého piatku – ktorá má všetko uzdravovať, všetkému napomáhať, má zabezpečiť zdar práce.

Atmosféru veľkonočného obdobia túžili využiť aj dievčatá túžiace po vydaji. Hádzali do vody jedľové vetvičky. Ak ich niesla voda po prúde, mali sa vydať vo vlastnej obci. Ak vetvičku stočil vír iným smerom, mali ísť „za nevestu“ inam.

Spracované s použitím: slovenske-zvyky.webnode.sk