Nebicykluje? Nevadí. No čo ak si zároveň nevie zapnúť gombíky, nejde mu to s príborom a uhýba sa lopte?

Niektoré deti sa narodia bez štipky „saganovskej“ DNA. Jednoducho ich to na bicykli nebaví. Aj v tom sa môže prejavovať jedinečná osobnosť každého z nás. Máme rôzne záujmy a preferencie. Zároveň však bicyklovanie vnímame ako kráľovskú disciplínu detskej koordinácie, pretože spája rovnováhu, šliapanie a riadenie naraz. Vyžaduje súhru oboch strán tela + rovnováhu + rytmus. A na to musí detský mozog najprv dozrieť.

Priemerný vek, kedy sa dieťa naučí bicyklovať bez pomocných koliesok, býva okolo 5. – 6. rokov. Ak to dieťa dlhšie nevie zvládnuť, môže to naznačovať slabšiu koordináciu pravej a ľavej strany, prípadne oneskorený motorický vývin. Medzi tým, keď dieťa niečo nedokáže urobiť z hľadiska vývoja, a tým, keď o to jednoducho nemá záujem (nechce), je však obrovský rozdiel.

Dieťa nebicykluje, lebo nechce

Dieťa môže bicykel odmietať z rôznych dôvodov, aj keď má prepojenie hemisfér a motoriku úplne v poriadku. Napríklad preto, že:

• je celkovo opatrnejšie, má takú osobnosť a povahu: nemá rado rýchlosť, nestabilitu, riziko pádu. Radšej sa hrá na piesku, stavia lego alebo kreslí. Bicykel pre neho predstavuje príliš veľa neistoty,
• je perfekcionista od kosti: ak mu hneď niečo nejde na prvýkrát, môže ho to frustrovať a úplne to zavrhne. Radšej povie „mňa to nebaví“, než by malo riskovať, že urobí chybu,
• má negatívnu skúsenosť: niekedy stačí jeden nepríjemný pád, oškreté koleno alebo zľaknutie, že bicykel nevie zabrzdiť. Blok z prežitého strachu môže spôsobiť, že bicykel bude dlho obchádzať oblúkom.
• chce sa vyhnúť tlaku: dieťa dokáže vycítiť očakávania rodičov a ak cíti, že „už by mal bicyklovať, lebo celá ulica bicykluje,“ môže sa zablokovať a bicykel bojkotovať.

Dôležitý býva vždy kontext, teda celkový obraz, aby sme vyhodnotili, či ide o čistý nezáujem alebo niečo „viac.“

Prečítajte si aj:

Lateralita, úchop či dyspraxia. Poznáte termíny z jemnej motoriky?

Kedy je to v poriadku (len nezáujem):

Dieťa nechce bicyklovať, ale na ihrisku bez problémov behá, prelieza prekážky, vie skákať na jednej nohe, udrží rovnováhu na nízkom obrubníku, dokáže chytiť veľkú loptu a rado kreslí či strihá. V tomto prípade ide čisto o preferenciu – bicykel ho jednoducho nebaví a netreba ho do toho tlačiť.

Kedy to môže signalizovať problém s koordináciou:

Dieťa odmieta bicykel a zároveň sa vyhýba akémukoľvek inému pohybu, ktorý vyžaduje rovnováhu. Má strach odlepiť nohy od zeme (napr. na hojdačke či šmýkačke), nedokáže stáť na jednej nohe ani sekundu, neustále zakopáva na rovnom chodníku, padá mu jedlo z príboru a má veľké ťažkosti s kreslením či sebaobsluhou. Tu už nejde o nezáujem, ale o obranný mechanizmus – dieťa sa vyhýba tomu, čo je pre jeho nezrelú nervovú sústavu príliš ťažké a vyčerpávajúce.

Nebicykluje, lebo na to mozog ešte nedozrel?

Bicyklovanie vyžaduje, aby nohy striedavo pedálovali, zatiaľ čo ruky robia niečo iné (držia rovnováhu a riadia). Samotné „nebicykluje“ u predškoláka ešte samo o sebe nič neznamená, v kombinácii s ďalšími faktormi však môže naznačovať, že obe hemisféry mozgu zatiaľ až tak dobre nespolupracujú (preto dieťa nevie zladiť dva odlišné pohyby do jedného plynulého celku).

Ak tieto dve „polovice“ nekomunikujú efektívne, dieťa musí vynaložiť oveľa viac energie na bežné činnosti, čo sa prejavuje v motorike aj v správaní.

Čo si napríklad všímať?

• striedanie a prekladanie rúk: dieťa pri jedení alebo kreslení neustále strieda ruky podľa toho, ktorá je bližšie k predmetu. Pri kreslení na veľký papier nedokáže plynulo prejsť fixkou z jednej strany na druhú; v strede sa zastaví alebo si preloží farbičku do druhej ruky.
• pridržiavanie papiera: pri strihaní alebo kreslení dieťa „zabúda“ na pomocnú ruku – nepoužíva ju na pridržanie papiera, ruka mu len bezvládne visí. Často namiesto papiera otáča celým telom alebo lakťom.
• má problém s aktivitami, kde spolupracujú obe ruky (navliekanie korálok, ale aj strúhanie ceruzky (jedna ruka drží strúhadlo a druhá krúti ceruzkou = veľká výzva),
• robí mu problém tlieskanie do rytmu s krížením: hry typu „Macejko“ alebo tlieskačky, kde sa ruky dotýkajú raz dlaní partnera a raz vlastných kolien v krížnom smere.
• nechce kolobežku, nebaví ho ani plávanie, skákanie „panáka“, skákanie cez švihadlo,
• nešikovné pri stolovaní: časté prevrhnutie pohára, ktorý je na „druhej“ strane ruky.
• natieranie chleba: Jedna ruka musí pevne držať krajec, druhá rozotierať maslo. Ak dieťaťu chlieb neustále „uteká“ po tanieri, nevie ho fixovať.
• má problém obliecť sa: otočené oblečenie, topánky naopak,
• zapínanie zipsu: Jedna ruka musí držať spodok bundy (stabilizačná funkcia), kým druhá ťahá bežec (aktívna funkcia). Ak dieťa bojuje s tým, aby obe ruky robili v ten istý moment niečo iné, je to znakom slabšieho prepojenia.
• chytanie lopty: Oči musia sledovať loptu (každé oko posiela signál do inej hemisféry) a ruky musia naraz vystreliť vpred, aby sa v strede stretli. Ak je komunikácia medzi hemisférami pomalá, dieťa loptu buď „prepustí“ medzi ruky, alebo ruky zopne neskoro.
• vyplazovanie jazyka pri sústredení,
• naráža do vecí, pôsobí nemotorne,
• ľahká unaviteľnosť.

Prečítajte si aj:

S dyspraxiou je ťažké aj umývanie zubov

Rýchly test doma

Skúste tieto jednoduché veci:

• tlieskanie do rytmu (ty ukážeš – ono zopakuje)
• dotýkanie sa opačného kolena (pravá ruka → ľavé koleno)
• chytanie mäkkej lopty z malej vzdialenosti

Test pri kreslení:

• nechajte dieťa nakresliť veľkú ležatú osmičku na celú plochu papiera alebo na tabuľu. Dieťa, ktorého hemisféry nespolupracujú, má tendenciu v strede osmičky ruku zastaviť, zmeniť úchop, alebo namiesto osmičky nakreslí dva samostatné kruhy vedľa seba.
• skúste dať dieťaťu do každej ruky jednu fixku a povedzte mu, nech kreslí oboma rukami naraz rovnaké krúžky (ako zrkadlo). Ak jedna ruka výrazne zaostáva alebo sa úplne zastaví, prepojenie nie je ideálne.

Dozrievanie nervovej sústavy

Vo veku 4 – 5 rokov býva úplne normálne, ak dieťa ešte občas vystrieda ruky alebo bojuje s chytaním lopty. Mozog intenzívne testuje, ktorá hemisféra bude dominantná. Prepojenie sa len buduje.

K najdôležitejšiemu posunu v procese prepájania hemisfér a „zastabilizovaniu“ nervovej sústavy dochádza medzi 6. a 7. rokom života – teda presne v období nástupu do školy. V tomto veku by mala byť spolupráca hemisfér už dostatočne zrelá na školskú záťaž.

• Vyhranená lateralita: Dieťa by malo mať jasne vybranú dominantnú ruku (pravák/ľavák) a nohu.
• Prekračovanie stredovej línie: Malo by plynulo písať zľava doprava bez toho, aby striedalo ruky alebo otáčalo celé telo.
• Bilaterálna integrácia: Dieťa by malo bez problémov zvládnuť bicyklovanie bez pomocných koliesok, skákanie cez švihadlo či strihanie papiera so zapojením oboch rúk.

Z tohto dôvodu sa pri zápisoch do 1. ročníka základnej školy (okolo 6. roku) často testuje práve prekrývanie stredovej línie, kreslenie ležatej osmičky či tlieskanie do rytmu. Ak tieto funkcie nie sú zastabilizované, často sa odporúča odklad školskej dochádzky, aby mal mozog ešte čas dozrieť a aby dieťa v škole „netrpelo.“

Pretože ak mozog ešte nemá zautomatizované prepojenie ľavej a pravej strany, dieťa musí na každé napísané písmeno či prečítaný riadok vynaložiť obrovské vedomé úsilie. Výsledkom býva:

• Pomalé tempo písania a čítania.

• Zrkadlové otáčanie písmen (b/d).

• Rýchla nesústredenosť a únava už po prvej vyučovacej hodine.

Ako podporiť spoluprácu hemisfér

Ak máte doma predškoláka, ktorý má čoskoro nastúpiť do školy a vidíte uňho spomínané znaky, netreba čakať, či z toho „vyrastie“. Práve vek medzi 5. a 6. rokom je ideálny na to, aby ste mu cielene pomohli formou hry. Mozog je v tomto čase extrémne plastický. Spoluprácu hemisfér sa dá veľmi dobre podporiť:

• pohybom (lezenie, šplhanie, krížové pohyby)
• rytmom (pesničky, riekanky s pohybom, bubnovanie)
• hrami na koordináciu oboch rúk

Skúsiť môžete aj tieto hry:

Hra na vojakov (Plazenie a lezenie): Lezenie po štvornožky alebo plazenie sa po bruchu ako vojak. Dôležité je, aby dieťa striedalo pravú ruku s ľavou nohou a naopak. Môžete postaviť tunel zo stoličiek a dieťa ho musí preliezť.

Chôdza po lane (na lane je uzol): Rozprestrite na zem lano alebo nakreslite kriedou čiaru. Dieťa musí kráčať tak, že dáva pravú nohu pred ľavú (ideálne tak, že pätu ukladá priamo k špičke druhej nohy).

Hra na „Zrkadlo“: Postavte sa oproti dieťaťu. Vy robíte pomalé pohyby (napr. uppažíte pravú ruku, dotknete sa ľavého ucha) a dieťa vás musí presne zrkadlovo opakovať.

Kreslenie oboma rukami naraz (Symetrické kreslenie): Dajte dieťaťu do každej ruky fixku. Na veľký papier nakreslite do stredu zvislú čiaru. Úlohou dieťaťa je začať od stredovej čiary a oboma rukami naraz kresliť symetrické tvary (napríklad srdiečko, motýlie krídla alebo len kruhy).

Ležaté osmičky (Kráľovské cvičenie): Nakreslite na veľký papier ležatú osmičku ($\infty$). Dieťa po nej prechádza prstom, autíčkom alebo fixkou. Dôležité je začať v strede a pokračovať smerom nahor a doľava. Tento pohyb núti oči aj ruku plynulo prechádzať cez stredovú líniu tela, čo prepája hemisféry.

Triedenie oboma rukami: Dajte do misky zmiešanú fazuľu a hrach. Dieťa musí vyberať fazuľu pravou rukou do pravej misky a hrach ľavou rukou do ľavej misky – ideálne súčasne.

Prečítajte si aj:

15 tipov pre deti s poruchami pozornosti