Nástup prváčika do školy patrí vo väčšine rodín medzi významné udalosti. U nás sa presun zo škôlky do školy udial akosi plynule, prirodzene.
Pomaly sme chodili školu obzerať, nenápadne – nenásilne sme sa tak učili cestičku do školy a domov.
Niektoré deti sú zvyknuté chodiť samé už aj do škôlky, no náš syn nikdy do škôlky nešiel sám, hoci vzdialenosť nebola veľká – od vchodu možno 200 m.
Tak sme ho obaja rodičia pekne odprevadili aj v prvý školský deň. Aj v druhý. Aj v tretí – vždy pekne až do triedy. Ešte skontrolovať, či je na lavici pripravené na prvú hodinu všetko, pusa na rozlúčku, zamávanie medzi dverami a prísľub, že sa popoludní opäť uvidíme. A neboli sme jediní rodičia, ktorí sme takto odprevádzali dieťa do školy prvé dva týždne.
Potom nastala zmena
vstup rodičom do školy je povolený len v hodinách na to vyhradených a vchodom na to určeným – nepovolané osoby nemajú v triedach čo robiť. Napokon, Slovensko je už raz také, veci dostávajú nečakane nohy a nikto sa necíti príjemne pri podozrení, že je zlodej. Takže sme ďalšie 2 týždne odprevádzali syna až po dvere školy. A opäť pusy na rozlúčku, prianie pekného dňa, kývanie spoza cesty.
Cesta taká obyčajná sídlisková pomedzi paneláky s vyznačeným prechodom pre chodcov, jasne len medzi škôlkou a školou – na nej sa rýchlosť nedá prekročiť, ani keby človek chcel. Našťastie, tunajší vodiči sú si vedomí možných rizík a na tomto úseku jazdia nanajvýš opatrne a ohľaduplne.
Cestu bez problémov prejde samostatne aj škôlkar. Aj my sme syna už dávnejšie naučili prechádzať cestu a nie len tú jednu, ale viaceré cesty a križovatky v meste.
Teoreticky by nemal mať žiadny problém chodiť do školy sám.
Prvé pokusy sme ako rodičia pozorovali od diaľky, aby sme sa ubezpečili, že syn naozaj vojde do školy, že sa nebude túlať niekde po sídlisku. No v podstate až do konca zimy sme ho odprevádzali do školy – predsa je celkom iné pohybovať sa po sídlisku počas bieleho dňa, iné zas kráčať ulicami, keď je ešte tma.
Od jari si už školák hrdo kráčal do školy sám. Stále však má spolužiakov, ktorých rodičia doprevádzajú do školy a popoludní čakajú pred školou.
Ako a kedy má začať chodiť prvák do školy sám?
Neexistuje žiadny recept a termín, ako a kedy má začať chodiť do školy sám. Niekedy totiž nastane situácia, že dieťa vôbec nenastúpi na školu v blízkosti svojho bydliska a potom je len logické, že buď dochádza pravidelným spojom, alebo ho vozia rodičia autom.
Dôležité je, aby školák vedel, že prísť do školy je nie len povinnosť, ale je to aj zodpovednosť voči sebe, voči svojim rodičom.
Určitý vplyv má tiež aj veľkosť obce/mesta a miestne zvyklosti. Vo väčších mestách zrejme rodičia dlhšie robia dozor svojim deťom, v menších mestečkách/obciach je asi jednoduchšie prísť do školy bez rodičovského doprovodu. Každopádne je dobré naučiť dieťa istej samostatnosti, no neukrátiť ho zároveň o pocit bezpečia v prítomnosti rodičov. Môže byť osožné zistiť, či v blízkosti nebýva niektorý spolužiak, s ktorým by mohlo dieťa chodiť spoločne do školy, prípadne aj zo školy.
Od akého veku/triedy chodili do školy samé vaše deti?
(3 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Moje dieťa je zase choré. Prídem kvôli soplíkom o prácu?
Rodičia dostanú 170 eur. Príspevok/prídavok na prváka 2024
Príspevok pre prváka od obce. Kde rodičia získajú aj 150 eur?
Koľko eur na dieťa dostanem v roku 2024 (prehľad súm)
OČR (čo je ošetrovné, kto má nárok, aká je výška)
Choré do škôlky nemôže, šup s ním do detského kútika?!?
fu, no tak toto ja riešim teraz ako hypotetickú otázku, a to máme doma aj tretiačku, ktorú stále do školy vodíme. Nemám odvahu ju poustiť samú. Od akého veku púšťate deti do školy a zo školy samé?
u nas sa obsmietal aj pedofil ,takze teraz ako piatacka uz musi chodit aj sama,lebo nema druzinu,ale dovtedy sme stale privadzali a odvadzali a niekotre kocky este stale vodia,co byvaju dalej
Ono je to velmi individualne, kedy pustit dieta same do skoly a zo skoly. Zalezi na tom, ako je to daleko, ci sa prechadza cez frekventovanu cestu, ci je dieta zrele, alebo “pojasene”. Moja dcera chodila sama do skoly asi po 3 mesiacoch.
Je fakt rozdiel ci je skola za domom alebo dalej. My ich vodime a budeme, kedze sa mi to zda nebezpecne pustit ch samych. Najstarsia dcera sla akurat dnes 1x sama na 8r gymko a teda, bol to pre mna strasny stres…kym sa da, budem ich vodit aj vyzdvihovat. Samostatnost sa budu ucit na inej “trase”
Ako dieta som zazila obtazovanie uchylaka, takze radsej dieta odprevadit ako sa doma stresovat a vobec sa mi nezda nesamostatny.
Fu ha!!!
Najprv k tym skolkarom. Nepoznam ani jedneho rodica, ktory pustil skolkara do skolky sameho, a mam silny pocit, ze to ani z hladiska legislativy nie je mozne. Ucitelka v MS prebera deti “z ruk” rodica, ineho pribuzneho, pripadne starsieho surodenca, a ma to podlozene aj pisomne.
A teraz k prvakom. Mam doma prvacku. Nie je este samostatna ale byvame v krajskom meste, daleko od skoly, takze nebudem sa hanbit zaviest ju tam aj o 8 rokov. Myslim ze je zcestne mysliet si ze schopnost 110 cm a 21 kg cloviecika, byt a spravat sa zodpovedne, ho ochrani pred uchylnym 80 kg 180cm tvorom. Nechcem aby to znelo katastroficky, ale s bezpecnostou na ulici je to naozaj zle.
Casto mam v poslednej dobe pocit, ze z deti robime prilis skoro dospelakov odkazanych len na seba. Bojim sa ze pocit bezpecia ktory im maju rodicia dat v utlom a mladsom skolskom veku im bude neskor chybat. Nie je to nahodou sposobene tym, ze nas ta starostlivost obtazuje a mame problem byt rodicmi 24 hodin denne? Ze sme sa vlastne s ulohou rodica ktory za svoje dieta plne zodpoveda min. 18 rokov este nezmierili? Ak sa Vas tento pocit niekedy zmocni, predstavte si, ze o par rokov pride cas, ked vasho pubertiaka bude ta starostlivost ominat a zabuchne vam pred nosom dvere svojej izby.
Chranme si ich a opatrujme, kym nam to dovolia. To obdobie sa uz nevrati, a ked pride cas ked budu musiet byt samostatne, tak budu….
…myslim
Blanka, velmi spravny nazor, citim to presne tak isto a som zhrozena, ze niekto moze pustit svoje dieta samo do skolky! Chodila som ako stvrtacka zo skoly domov sama a stala som sa obetou uchylneho chlapa, ktory si robil dobre, byvala som na piatom a mama bola chvalabohu doma…len mi je luto ze po mna v ten den neprisla…Takze aj toto je dovod preco by som nenechala dieta ist same do a ani zo skoly. Ano jedneho dna to musi prist, ale mam este dost casu zmierovat sa s tym :-)) A co sa tyka samostatnosti…ak si moj prvak vie poskladat veci, hracky v detskej, dokaze za sebou umyt tanier bez toho aby som ho na to musela upozornovat, tak to je podla mna na dobrej ceste k samostatnosti.
Cesta dieťaťa do školy je veľmi individuálna záležitosť podľa mnohých kritérií./lokalita,dispozície dieťaťa,možnosť dopravy,úroveň starostlivosti rodičov a ich výchova, čas, zabezpečenie doprovodu,zvyky,zákon…/ Nedá sa presne určiť čas ani spôsob, ako má dieťa chodiť do školy,dôležité je, aby bol žiak v určenú hodinu na vyučovaní . Sú krajiny,kde zo zákona vyplýva, že dieťa do určitého veku nesmie byť bez doprovodu dospelej osoby.Ale na Slovensku, najmä na dedinách je mnoho samostatne dochádzajúcich detí do školy aj niekoľko kilometrov peši už od prvej triedy.Alebo cestujú autobusom do spádovej obce,kde je základná škola.Môže to byť aj mestská doprava vo väčšom meste,ak žiak navštevuje špecializovanú školu.Podobne je to aj s dochádzkou na krúžky,tréningy,umeleckú činnosť.
Milí rodičia,situácia je veľmi premenlivá .Dôležité je vaše rozhodnutie ako pôjde dieťa nielen do školy,ale hocikde.Rozprávajte sa s ním , vychovávajte ho k bezpečnému správaniu sa,naučte ho riešiť rôzne situácie, dajte mu dôveru .
Bude vám vďačné,že ste ho naučili samostatnosti.
My máme asi naozaj problém. Najprv som sa bála syna pustiť, ved je este malý. Teraz je už siedmak a ked mu niekedy poviem, nech ide autobusom, tak sa na mna pozrie, ze co sa stalo, preco ho nemozem odviest ako vzdy. Proste sme si to vychovali , tu jeho pohodlnost. Tiez nad tym uzvazujem, kedy je ten spravny cas, kedy sme to presvihli.
To sa nedá tak univerzálne povedať. Ja mam deti dve, dcéra bola vždy taka zodpovedná, nič nestrácala, vedela sa sama pobaliť, obliecť, obuť a už do škôlky sme ju vodili len po hlavný vchod, ďalej už šla sama. Keď nastúpila do školy, vodili sme ju asi 2 týždne. Nezvykla som ju vodiť až do triedy, nechystala som jej vec, to zvládala sama. Lenže potom som ja ochorela, odviezli ma do nemocnice a tak veľmi rýchlo začala chodiť sama. Ostatné mamy deti vodili až do triedy, až kým to nezakázal pán školník, že už by hádam aj stačilo …
Syna som takto samého pustiť nemohla. On je proste iný, zasnený, hocičo zabudne … okrem toho on chodí do školy do iného mesta, takže ho do aj zo školy vozíme, a keď už prídeme pred školu, odprevadím ho aj k skrinkám. Potom už ide do rannej družiny, alebo rovno do triedy, podľa toho, koľko je hodín. Škola je otvorená aj rodičom, nie je problém tam prísť. Popozerám si aspoň povešané projekty, čo deti robili, alebo občas ráno pred vyučovaním stretnem aj pani učiteľku, prehodíme pár slov, čo je fajn. Ale nie je to asi úplne typická slovenská škola…
My mame stvrtaka a skolkara.
Skolu aj skolku mame cez hlavnu cestu a jednu mensiu cestu. Zatial ich obidvoch vodime aj do skolky aj do skoly. Niekedy peso a niekedy autom.
Do skoly, lucime sa asi 200 metrov od brany, do skolky ideme samozrejme az do satne, kym ho nepreberie ucitelka. O samostatnom chodeni u stvrtaka uvazujeme, ale kedze on chce ostat v druzine kvoli hraniu futbalu, vyberame ich obidvoch naraz. Ked uz bude piatak, urcite pojde sam, aj ked strach budem mat vzdy. Aj napriek tomu, ze sa uz 5 rokov venuje aikidu
Akurat mam dceru prvacku a skolu takpovediac za rohom. Uz sa ma parkrat pytala, ze kedy bude moct chodievat aj sama. Zatial samozrejme chodievame spolu, ale odprevadzam ju iba po branu, dalej si uz ide sama. Aj podvecer po nu chodievame do druziny. Zatial mam predstavu, ze ked bude druhacka, tak jej zverim aj kluce a bude chodievat sama, ale nateraz by som este mala strasne obavy ju pustit. K skole sice ma blizko, ale najma pred osmou je v okoli skoly a skolky u nas neskutocny zmatok vdaka motorizovanim rodicom, ktori sa snazia autom dostat co najblizsie ku vchodu.