Júlia, Diana, Martin, Marek či Alex. Pôvodne pohanské mená, dnes ich nosia kresťania

Niektoré mená sa zrodili v pohanskom svete, medzi bohmi, hrdinami a valkýrami, ale dnes patria k tradičným kresťanským menám. O ich novom význame rozhodli svätci, mučeníci, teológovia a cirkevní otcovia, ktorí ich nosili.

Priamo z gréckej mytológie

Niektoré mená dodnes odkazujú na polyteistických bohov, hrdinov či mytologické bytosti. Patrí sem Apolón (boh slnka), Dionýz (boh vína a plodnosti), Iris (bohyňa dúhy a posol bohov) alebo Afrodita (bohyňa lásky a krásy).

Grécke mená, ktoré sa stali kresťanskými klasikami

Helena bola v mytológii dcérou Dia a Lédy, kráskou, kvôli ktorej vypukla Trójska vojna. Silne kresťanským menom sa stala vďaka sv. Helene, matke cisára Konštantína, ktorá podľa tradície objavila Kristov kríž.

Nikolaos (Mikuláš, Nikola, Nikoleta) obsahuje bohyňu Niké, teda „víťazstvo“, a dnes ho spájame so sv. Mikulášom z Myry, jedným z najuctievanejších svätcov.

Denis a Denisa pochádzajú z mena Dionýz, ktoré znamená „zasvätený Dionýzovi“. V kresťanstve sa udomácnilo vďaka sv. Denisovi, patrónovi Paríža.

Cyril vychádza z gréckeho kyrios („pán“), titulu, ktorý sa používal aj pre bohov. Sv. Cyril, misionár medzi Slovanmi a spolupatrón Európy, mu dal jasne kresťanský význam.

Irena je podľa Eiréné, bohyne mieru a dcéry Dia a Themis. V kresťanstve ju spájame so sv. Irenou, mučenicou zo 4. storočia, a s pokojom ako darom Ducha Svätého.

Rímske mená

Kým v Grécku sa mená z mytológie k svätcom dostávali skôr jednotlivo, v Rímskej ríši kresťanstvo často preberalo mená rodov, ktoré odvodzovali svoj pôvod od bohov, alebo mená obľúbené vďaka božstvám.

Najsilnejšie príklady sú Marek a Martin, obe pravdepodobne od boha vojny Marsa. Martin (Martinus) sa stal vyslovene kresťanským vďaka sv. Martinovi z Tours, Marek (Marcus) vďaka evanjelistovi Markovi.

Diana bola bohyňa lovu, mesiaca a prírody, a meno sa používa aj v kresťanskom prostredí.

Viktória je bohyňa víťazstva (Victoria), v kresťanstve ju spájame so sv. Viktóriou, mučenicou.

Sebastián je z Sebastianus, „pochádzajúci zo Sebaste“, od gréckeho sebastos („ctihodný“), čo bol cisársky titul s božským nádychom, podobne ako Augustus. Sv. Sebastián, rímsky vojak a mučeník, z neho spravil silne kresťanské meno.

Augustín vychádza z Augustus („vznešený, posvätený“) a jeho kresťanský význam dal cirkevný otec a teológ sv. Augustín.

Júlia a Július sú rodové meno rímskeho rodu, ktorý odvodzoval pôvod od Ainea, syna bohyne Venuše. Meno sa ujalo vďaka raným svätcom a pápežom, napriek mytologickému pôvodu.

Severské a germánske mená

Aj v severskej a germánskej mytológii nájdeme mená s pohanským základom, ktoré po príchode kresťanstva získali nový význam. Nesú v sebe odkaz na bohov, boj a silu a postupne sa z nich stali mená kráľov, panovníčok a svätcov. Prostredníctvom ich príbehov sa Astrid, Ingrid, Hilda, Gertrúda, Adelaida či Matilda udomácnili v kresťanskej Európe.

Astrid pochádza zo staroseverského Ástríðr, „bohom milovaná“ (ás = boh, fríðr = krásna, milovaná).

Ingrid je z Ingfríðr, „milovaná bohom Ingvi“ (Freyrom). V kresťanstve ju spájame so sv. Ingrid zo Švédska († 1282), dominikánskou rehoľníčkou uctievanou ako blahoslavená.

Hilda je z hildr, „boj“, takže Hild bola aj valkýra, a sv. Hilda z Whitby († 680) bola anglosaská opátka a významná cirkevná osobnosť.

Gertrúda znamená „sila kopije“ (ger = kopija, þrūþ = sila), pričom prvok Trúðr sa spája s Thorom. Sv. Gertrúda z Nivelles (7. storočie) je patrónkou cestovateľov.

Adelaida (Adelheid) je „urodzená bytosť“ (adal = urodzený, heid = bytosť), a sv. Adelheid bola cisárovná známa dobročinnosťou.

Matilda znamená „moc v boji“ (maht = moc, hild = boj), a sv. Matilda, manželka nemeckého kráľa Henricha I., bola známa zbožnosťou.

Olaf (Olav) je zo staroseverského anu a leifr, teda „dedičstvo predkov“. Sv. Olaf († 1030) bol nórsky kráľ, mučeník a patrón Nórska.

Prečítajte si aj:

Daniel, Samuel, Alžbeta, Dorota, Teodor… Mená, ktoré hovoria o Bohu