Deti trápi škola, chudoba aj politika

Vedeli ste, že keď vaše dieťa vstúpi do školy, pravdepodobnosť, že začne mať psychické problémy, prudko vzrastie? Až tretina detí totiž po vstupe do školy totiž začne trpieť bolesťami hlavy, tikmi, či bezdôvodnými pocitmi strachu. Až pätina mladých ľudí vidí život pesimisticky. Mnohých trápi aj to, že pred rodičmi a učiteľmi nemôžu dostatočne hovoriť o svojich názoroch.

Škola, chudoba a dokonca aj politika majú vplyv na psychiku detí. Tvrdia to psychológovia z pedagogiko-psychologických poradní, ktorí si vzali na mušku niekoľko prieskumov o vývoji detí.

Prečo práve škola? Po vstupe do školy sú totiž preťažované nadbytočným učivom, tretina detí v nej zažíva šikanu, a mnohé majú pocit, že rodičia ani učitelia ich problémom nevenujú pozornosť. Výsledkom bývajú u tretiny školákov bolesti hlavy, tiky a pocity strachu, tiež aj častejšie ochorejú. “Až štvrtina stredoškolákov je v intenzívnej starostlivosti poradní a naše služby niekedy využilo 80 percent z nich,” hovorí Jarmila Gajdošová z Krajskej pedagogicko-psychologickej poradne v Bratislave. Podľa nej sa kvalita života detí výrazne odsúva do pozadia. “Žiaci sa učia v preplnených triedach, učitelia sú preťažení, nároky na učebnú látku sú neuveriteľne vysoké,” hovorí Gajdošová.

Deti a mladých ľudí však prekvapivo trápi aj politika. “Až 60 percent mladých ľudí má záujem o politiku. Vždy, keď sa v médiách prevalí nejaká kauza, začne nám narastať počet klientov v poradniach,” hovorí Jozef Ihnacík, riaditeľ Krajskej pedagogicko-psychologickej poradne v Košiciach a tiež predseda Metodickej rady pre psychologické a výchovné poradenstvo a prevenciu pri ministerstve školstva.

Ihnacík v tejto súvislosti povedal, že on ako psychológ si nedovolí “podráždiť” učiteľa, “lebo on potom podráždi dieťa a dieťa podráždi rodiča”.

Veľkým problémom detí je aj chudoba. “Až tridsať percent detí žije v chudobe. A keďže prieskum PISA ukázal, že u nás je najväčšia súvislosť medzi sociálnym postavením a kvalitou vzdelávania zo všetkých testovaných krajín, znamená to, že deti, ktoré sa narodia v chudobnej rodine, nemajú šance na dobré vzdelanie,” hovorí prednosta Krajského školského úradu v Bratislave Ľubomír Pajtinka. Podľa neho je to veľmi vážny problém, ktorým by sme sa mali čo najskôr zaoberať. “Dieťa nemôže za to, kde sa narodí, a preto by šance na dobré vzdelanie malo mať každé.”

Anna Tarabová z Pedagogicko-psychologickej poradne Bratislava II považuje za najväčší problém, že s deťmi sa nemá kto rozprávať. “Dávame im veľa informácií, ale neopýtame sa ich, ako sa majú, či nepotrebujú s niečím pomôcť.”

Podľa nej je tiež problémom, že deťom chýbajú vzory. “Ak zoberieme do úvahy, že 30 percent detí žije v ťažkých podmienkach, v chudobe a 20 percent v neúplných rodinách, je zrejmé, že potrebujú, aby im rodičovské vzory niekto nahradil,” vraví Tarabová. Podľa nej však to, čo deťom ponúkajú médiá, skôr ich duševný vývin ohrozuje. Preto na ne apeluje, aby si dobre zvážili, čo zaradia do vysielania – aj vzhľadom na to, že väčšina detí nešportuje a až dve hodiny denne trávia pred televízorom.

Zdroj: mesačník EXTRA PRE RODIČOV.