Mladší školský vek (6 -10 rokov)
Tak ako v predchádzajúcom období bol pre deti vývinovým medzníkom vstup do materskej školy, začiatok tohto obdobia predstavuje ďalšia významná a výrazná zmena doterajšieho života dieťaťa – vstup do školy. Hra sa už prestáva hrať pre samotnú hrovú činnosť, dôležitý je aj jej výsledok.
V pohybových hrách sa uplatňujú požiadavky na obratnosť a vytrvalosť. Dieťa je v tomto období zdrojom nevyčerpateľnej energie. Behá, skáče, šplhá, prelieza, tancuje na hudbu. V súvislosti so záujmom o hudbu ho môžete prihlásiť do kurzu hry na hudobnom nástroji.
V didaktických hrách sa aktivizujú rozumové schopnosti – bystrosť, pohotovosť, pamäť, úsudok – riešia sa hlavolamy, hádanky, hry s číslami, hry na „meno, mesto, zviera, vec“.
Deti obľubujú stolové spoločenské hry – karty, domino, dáma, monopoly a iné strategické hry, niektoré deti prejavia záujem o šach. Dieťa však nerado prehráva, plače, trucuje alebo chce zaviesť nové pravidlá.
Okrem známych hier s pravidlami si deti vymýšľajú vlastné hry, ktorými si vypĺňajú svoj voľný čas. Dievčatá volia námety z rodiny, školy a spoločenského života, chlapci sa hrajú dobrodružné hry.
V tomto veku sa dievčatá a chlapci nehrajú spolu, ale vytvárajú si vlastné uzavreté spoločenstvá. Vyplýva to z ich záujmov, spôsobov konania, z postojov k rozličným javom. Chlapci väčšinou dievčatami pohŕdajú, podceňujú ich, vystatujú sa pred nimi. Dievčatá zase bočia od chlapcov, usilujú sa ich predstihnúť dobrým správaním a usilovnosťou. Až obdobie dospievania prinesie do vzťahov medzi chlapcami a dievčatami podstatné zmeny.
Deti odlišujú hru od práce. Pri správnom výchovnom usmerňovaní rady pomáhajú pri domácich prácach. Ak chceme deti pri pomáhaní udržať, nemala by sa práca používať ako trest!
Starší školský vek (11 – 15 rokov)
Predchádzajúcim obdobím sa končí zlatý vek hier. Postupne strácajú dominantné postavenie v živote dieťaťa, transformujú sa na rôzne typy športov, technických či umeleckých záujmov.
Pohybové hry sa naďalej tešia veľkej obľube, nadobúdajú formu kolektívnych hier – futbal, hokej, vybíjaná. Z ďalších športov sú dnes atraktívne in-line korčule, skateboard, snowboard, lyžovanie, tenis. Športovú činnosť treba kontrolovať a usmerňovať, lebo mládež má tendenciu preceňovať svoje sily, čo môže viesť k preťaženiu a zraneniam. Platí to aj o rodičoch, ktorí majú na svoje deti neprimerané požiadavky a nerealistické očakávania. Šport by mal prinášať radosť, nemal by byť pre dieťa utrpením!!!
Z ostatných typov hier majú zastúpenie už vyššie spomenuté stolové a konštrukčné hry.
K hre ako takej sa dá napísať ešte mnoho. Na záver by som pripojila krátke postrehy ohľadom počítačov, televízie, kníh a trávenia spoločného času.
Počítač a televíziu nemožno z našich životov odstrániť, treba ich čo najviac využiť v prospech dieťaťa. Oba prostriedky vo veľkej miere formujú detské ideály. To znamená, že volíme také počítačové programy a hry, ktoré nie sú agresívne, ktoré rozvíjajú schopnosti dieťaťa a nezabúdame na správnu psychohygienu (aby pred počítačom strávilo dieťa primeraný čas, nehrbilo sa). Z internetu mu ponúknime vhodné www stránky. Dohliadneme, aby sme mali prehľad o tom, ktoré stránky navštevuje najčastejšie, s kým si píše či telefonuje. Nie nadarmo beží v súčastnosti v médiách kampaň o ochrane detí na internete (viac na www.zodpovedne.sk). Televízne programy by sme mali sledovať s ním, vysvetliť mu, čo pozerá, dať do súvislosti s realitou, odlíšiť fikciu.
Knihy sú v dnešnom detskom svete potlačované do úzadia. Je to veľká škoda, lebo poskytujú to, čo televízia a počítač dať nemôže. Kým prvé dva ponúkajú hotové obrazy a pôsobia hlavne na zrak a sluch, knihy podporujú detskú predstavivosť a kreativitu, rozvíjajú slovnú zásobu a vyjadrovacie schopnosti. Ponúkať knižky môžeme už od dojčenského veku – gumenné, plastové, látkové. Neskôr ich vystriedajú leporelá. Viacerí rodičia i deti si pochvaľujú večerné čítanie na dobrú noc. Skúsme nabudúce, keď bude škaredé počasie, miesto pustenia televízie, s deťmi čítať. Je to náročnejšie na náš dospelácky čas, ale do budúcnosti je to investícia na nezaplatenie. Tu je zoznam päťdesiatich slovenských a svetových kníh vybraných do zlatého fondu pre deti a mládež:
V súčasnej uponáhľanej dobe akosi čas preteká cez ruky. Častokrát si (ne)uvedomujeme, ako málo sme spolu ako rodina. Nepremrhajme tento čas pozeraním televízie, ale využime ho na spoločné výlety, prechádzky či iné aktivity vonku alebo doma. Po desiatom roku života dieťa postupne trávi čoraz viac času so svojimi vrstovníkmi. Spoločne strávený čas posilňuje puto medzi nami a dieťaťom, aby vedelo, že mu budeme nablízku, keď nás bude potrebovať. Zároveň ho učíme, ako má fungovať rodina, ako má tráviť voľný čas. Nič iné nepôsobí na dieťa tak ako náš vlastný príklad!
A nezabudnite: „Kdo se hrá, nezlobí!“ 🙂
Použitá literatúra:
Horňáková, K. – Kapalková, S. – Mikulajová, M.: Kniha o detskej reči. Slniečko, Bratislava 2005
Klindová, Ľ. – Rybárová, E.: Vývinová psychológia. SPN, Bratislava 1975
Leachová, P.: Dieťa a ja. Ottovo nakladatelství, Praha 2000
Vágnerová, M.: Vývojová psychologie. Portál, Praha 2000
Autorka článku je psychologička.