Hurá, ideme na školský výlet!

Blížiaci sa koniec školského roka a začiatok leta býva na školách už tradične obdobím poznávacích exkurzií, celoslovenských súťaží a školských výletov, jednoducho aktivít spojených s cestovaním namiesto vyučovania. Žiaci sa prirodzene tešia a svoju radosť dávajú najavo prevažne zvýšenou aktivitou pri vystrájaní, rodičia sršia zháňaním finančných prostriedkov pre svoje ratolesti, pričom tajne dúfajú, že väčšina svoje deti na výlet nepustí a výlet sa teda neuskutoční a učitelia šedivejú pri pomyslení na to, že na školskom výlete sú jednou nohou v base už len tým, že preberajú niekoľkodennú zodpovednosť za detský kolektív. Čo môžu zúčastnené strany urobiť preto, aby si školský výlet užili naozaj všetci?

Triedny učiteľ

Už pri zostavovaní celoročného učebného plánu sa počíta s tým, že v určenom týždni má daná trieda nárok na 2-3-dňový školský výlet namiesto vyučovania, samozrejme, záleží na vôli triedneho učiteľa, či svoju triedu na výlet vezme, alebo nie. Ak je učiteľ ochotný, musí si veľmi dobre naplánovať organizáciu výletu podľa presne stanovených pravidiel. Jedným z nich je, že na každých 10 detí pripadá jeden zodpovedný dospelý dozor (aj na 11 detí už treba 2 dospelých ako dozor). Účasť iných/netriednych učiteľov je na školskom výlete dobrovoľná.

Ja som si výlet naplánovala s mojimi ôsmakmi na chate pod lesom v blízkosti malej dedinky na Strednom Slovensku. Keďže som im nechcela výlet znechucovať prítomnosťou ďalších učiteľov, oslovila som rodičov. Prvá reakcia mojej triedy bola zrejme všetkým jasná: “S rodičmi nikam nejdeme, to predsa nebude žiadny výlet!” Ja som im nedávala podmienku buď – alebo. Len som im pekne vysvetlila, že pozvať rodičov na školský výlet jedna z mála možností, kde môžu ukázať, akí sú milí, slušní, šikovní, inteligentní … evidentne som si z nich uťahovala, ale decká na to zabrali. A na druhý deň mi už hlásili, ktorého rodiča by so sebou chceli. Vytipovaných rodičov (mamičky) som teda oficiálne oslovila a na moje prekvapenie, súhlasili.

Chatu som vybrala ja, spôsob dopravy som tiež určila ja: riadnym medzimestským spojom (vzhľadom na to, že nik z rodičov neponúkol inú alternatívu), inak sme si celý plán výletu na 3 dni zostavovali spoločne na triednických hodinách v prítomnosti matiek, ktoré sa prisľúbili ako dozor. Tak sme spoločne naplánovali a rozpočítali cestovné náklady, zostavili sme stravný lístok s ohľadom na chute a obmedzenia žiakov (alergici, špeciálne diéty, rýchlo kaziace sa potraviny), naplánovali sme si spoločenské aktivity a poučila som ich o zakázaných činnostiach (alkohol, drogy, sex). (Možno teraz niektoré krútite hlavou v údive, no vec sa má tak, že ak žiačka na školskom výlete otehotnie, zodpovednosť nesie učiteľ, ktorý je tiež povinný platiť na dieťa výživné.)

Napísala som oficiálny program školského výletu s odsúhlasenými pravidlami a s poučením pre žiakov i pre rodičov. Na výlet vezmem len toho, kto bude mať tlačivo od rodičov podpísané. Nepovažovala som za potrebné zvolávať mimoriadnu rodičovskú triednu schôdzku, keďže taký spôsob komunikácie sa mi dovtedy neosvedčil. Rodičia si odsúhlasili plnú vlastnú zodpovednosť za prípadnú konzumáciu alkoholu, cigariet a iných návykových látok, zároveň mi povolili kontrolu batožiny svojich detí (ako inak zistím, či so sebou naozaj neberú nejaké svinstvo?), odsúhlasili poučenie o možných následkoch sexuálneho styku pred dovŕšením 15 roku života, odsúhlasili prípadnú možnosť predčasného ukončenia výletu, ak to budú vyžadovať mimoriadne okolnosti spôsobené napr. nevhodným správaním účastníkov, … odsúhlasili výšku finančných nákladov spojených s výletom, náhradu prípadných škôd spôsobených nevhodným správaním. Povinnosťou rodičov bolo jasne napísať obmedzenia svojho dieťaťa – napr. užívanie liekov s presným dávkovaním, alergické reakcie napr. na uštipnutie hmyzom, zákaz športových činností v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu (povinne pribaliť preukaz poistenca),… Každý rodič zároveň obdržal kontaktné údaje o chate vrátane telefónneho čísla.

Až keď som vyzbierala od žiakov podpísaný súhlas/nesúhlas s účasťou na šk. výlete, predložila som program výletu na odsúhlasenie aj vedeniu školy – bez problémov, hoci sa väčšina mojich kolegov čudovala, že som sa na niečo podobné dala nahovoriť – nik neveril, že to bol môj vlastný nápad.

Rodičia

V prvom rade by malo každému rodičovi záležať na bezpečnosti svojho dieťaťa. Niekto to rieši absolútnym zákazom účasti na akýchkoľvek triednych akciách, je to však veľmi krátkozraké obmedzenie – dieťa sa nenaučí vhodnému správaniu v kolektíve bez dozoru rodičov a pri prvej príležitosti dobehne všetko zameškané podobne ako pes utrhnutý z reťaze. Tým, že rodičia dieťa na výlet pustia, prejavia mu veľkú dôveru a zároveň mu dajú pocit zodpovednosti za vlastné konanie – v konečnom dôsledku tak podporia zdravé sebavedomie svojho dieťaťa.

Mali by svoje dieťa poučiť o nežiaducich činnostiach, o možných následkoch, i o prípadnej možnosti rýchleho kontaktu. Tiež by mali podporiť autoritu učiteľa a odporučiť dieťaťu, že je lepšie zbytočne nevytŕčať z davu excentrickým správaním. Čím menej poúčať formou zákazov a obmedzení, lebo stále platí, že zakázané ovocie najlepšie chutí. Napokon, je dôležité, aby rodičia učiteľovi dôverovali, inak neprítomnosť svojho dieťaťa prežijú v zbytočnom strachu.

Zabezpečiť exkurziu, školský výlet, či účasť na celoslovenskej súťaži je organizačne náročné a jediná odmena učiteľa je v takom prípade len spokojnosť svojich žiakov z dobre vydarenej akcie. Samozrejme, aj učitelia sú ľudia omylní a občas sa môže stať, že dôjde k nečakanej zmene plánu, no je super, ak sa výlet končí známou piesňou: “Už sme došli z výletu…”

Foto: www.sxc.hu