Integrácia a otázniky okolo nej

V uplynulom období  sme viackrát riešili v našich článkoch tému integrácie detí, či už v základných školách alebo v škôlkach. Nejednalo sa len o deti s jedným typom problému – išlo o telesné problémy, špecifické poruchy učenia a tiež sme sa venovali legislatíve, ktorá integráciu upravuje.

Z diskusií pod článkami, ako aj z príspevkov v rôznych fórových debatách, sme nadobudli pocit, že skúsenosti rodičov, ktorý podobnú situáciu riešia (alebo riešili) sú skôr negatívne. Hovoria o nespolupráci školy, či poradenského zariadenia, ktoré má realizovať diagnostiku dieťaťa a navrhnúť odporúčania.

Sama mám v okolí viacero  známych, ktorí podobnú situáciu riešia. Sú to všetko rodičia, ktorí sa snažia urobiť pre svoje deti maximum a nájsť tú najvhodnejšiu cestu. Zároveň mám kolegov, ktorí sa venujú deťom zo svojej role pedagóga alebo špeciálneho pedagóga (ktorý robí všetky potrebné vyšetrenia, aby sa určil presný typ problému dieťaťa a aby sa s ním cielene pracovalo).

Jeden príklad

Známa má dieťa, ktoré od mala malo dosť veľa rôznych komplikácií a keď začali riešiť zaškolenie (nie na poslednú chvíľu, dosť dlho vopred vedomí si všetkých možných limitov), absolvovali sériu vyšetrení psychologických, špeciálno-pedagogických, logopedických a iných. Uzáverom bolo, že dieťa nie je mentálne retardované, ale subnormné, má oneskorený vývin s nejasnou prognózou.

Na špeciálnu školu je pridobré, na experimentálnu výchovu detí s poruchami učenia mu zase chýba priemerný intelekt, nemôžu im pomôcť. Kmeňová škola ho nechce integrovať, pretože na to nemá prostriedky. Ich dieťa je proste príliš normálne pre špeciálnu školu a príliš špeciálne pre normálnu školu, prepadáva systémom.

Legislatíva a reálna vykonateľnosť integrácie

Legislatívnu úpravu fungovania škôl a teda aj k integrácii  samozrejme máme. Fungovanie škôl upravuje tzv. školský zákon.  V ňom, v §94 nájdete informácie k  výchove a vzdelávaniu žiakov so zdravotným znevýhodnením. Konkrétnu prácu a uplatňovanie zákona v školách upravujú a pre školy sú záväzné Pedagogicko – organizačné pokyny, ktoré ministerstvo aktualizuje vždy k 1. 9. v kalendárnom roku. V týchto na str. 30 nájdete info k integrácii.

V oboch dokumentoch je napísané, ako má škola postupovať v smere k dieťaťu a k zákonnému zástupcovi.

Druhá strana mince však je financovanie a reálna prax integrácie. Veľa sa hovorí o tom, aký je toto dôležitý proces, čo všetko sa deti navzájom môžu naučiť a podobne. Pedagógovia sa na celú vec pozerajú rôzne, zrejme každý podľa svojej skúsenosti. Učiteľka zo špeciálnej školy konštatuje, že má v triede 3 – 5 detí, má čas sa venovať individuálne, no aj tak je to náročné, pokiaľ deťom chce niečo dať, posunúť ich dopredu.

Akú šancu má pani učiteľka, akokoľvek skvelá, ochotná a vstriecna k procesu integrácie venovať sa dieťaťu s nejakým problémom, ktoré ma integrované k ďalším 20 deťom v prvej triede bežnej základnej školy?

Aká je šanca, že integrované dieťa dostane asistenta, ktorý celý tento proces uľahčí a urobí ho naozaj funkčným? Čo keď škola tvrdí, že nemá peniaze. Je povinná ich zháňať, aby v nej (ak je to škola kmeňová) dieťa mohlo absolvovať povinnú školskú dochádzku?

Otázky a otázniky

Kladiem otázky a rozvíjam moje myšlienky. Isto, nemám reálnu skúsenosť, len sprostredkovanú a z istého – už dávnejšieho – profesionálnu. Vnímam otázky rodičov a aj pedagógov. Môžeme si teraz povedať, že je to individuálne, že typov postihov je viac, niektoré sú riešené dobre – čo sa týka zaškolenia, máme školy pre deti s problémami sluchu, zraku, komunikačnej schopnosti. Máme triedy pre autistov, deti s downovým syndrómom. A niektoré deti, ktoré nemajú úplne jasnú diagnózu, resp. nejasnú sa nejako prešmodrchajú a možno to nakoniec celkom dobre dopadne. Áno, možno áno. A možno aj nie.

Ak máte otázky k integrácii, ak ste to sami zažili a riešili, ak ste práve v procese riešenia, napíšte mi prosím.

Vaše otázky položíme pracovníkom ministerstva školstva, ako aj odborníkom z Centier pedagogicko-psychologického poradenstva, aby sme poznali pohľad a postoj z druhej strany.

Úplne najradšej by som čítala pozitívne skúsenosti, aby sme videli, že sa to dá a aké úžasné veci sa dajú dosiahnuť. A napíšte, ak máte aj menej radostné príbehy.

Mail to: marusia@rodinka.sk