Keď som ešte chodila do školy, pamätám si ten blbý pocit, keď vyučujúci s nasrdeným výrazom vydal pokyn, aby sme si vytiahli čistý papier a pero. Lebo sme niečo nevedeli alebo niekto vyrušoval, pustil papierové lietadlo von oknom, nebola dobre umytá tabuľa… čokoľvek.
Neohlásené písomky boli vždy za trest. Aj dnes sa ešte vo veľkom používajú a často pri tom padá argument zo strany učiteľov, že „lebo inak by sme tie deti vôbec neprinútili sa učiť.“
A hovoria to bez ohľadu na to, že vonku už zopár rokov zúri nejaká tá pandémia, raz sme v škole, raz nie sme, zo dňa na deň prepíname na online, potom zase chvíľu v škole. Nikto nevie dokedy.
Aký to má zmysel?
Deti sa doma nesústredia pred obrazovkami, sú odpojené. V škole sa nevedia zmestiť do kože, keď sú znova spolu. Taký ten režim, stereotyp, požiadavka pripraviť sa na ďalšiu hodinu, je v kuse prerušovaný.
Do tohto procesu neučenia sa a kašľania na povinnosti, nevstupujú len subjektívne okolnosti, to klasické „nechce sa mi učiť.“
TIP_ Možno by sa vám páčil aj článok: VedoMAT, appka, čo doučí moje dieťa matiku »»»
Deti nie sú natoľko plastické, ako by sme si o nich radi nahovárali. Vám by sa chcelo pripravovať do školy, keď nemáte istotu, že ešte na konci týždňa nebudete v karanténe? Aké to musí byť, keď netušíte, čo bude a čo nie, keď vám nikto nemôže zaručiť žiadne pravidlá, na ktoré by sa dalo spoľahnúť?
A do toho im učitelia bachnú tie písomky, aby ich vytrhli z letargie, lebo učiť sa musí, pripravovať sa treba, učebné osnovy nepustia… je treba stále doháňať vymeškané. Medzi blbou známkou a ďalšou neohlásenou písomkou zostáva už len spásonosná karanténa.
Nechcem spochybňovať prácu učiteľov, veď áno, je to ich legitímne rozhodnutie použiť takýto prostriedok. Oni predsa musia najlepšie vedieť, čo tým sledujú.
Stále platí, že kto sa poctivo, zodpovedne pripravuje, ten nemôže pohorieť. Ani sa nemá prečo vyhovárať, či písomka ohlásená bola alebo nebola. Vieš, tak vieš, nevieš… tvoja chyba. Niečo so sebou rob.
No predsa len by nebolo možné nájsť nejaký iný spôsob, „aby sme tie deti prinútili učiť sa?“
Keď už má niekto za to, že písomky sú tým motivačným spúšťačom pripravovať sa do školy, bol by napríklad problém namiesto neohlásenej písomky dopredu oznámiť, že každý týždeň, či prší, či sneží, píšeme v pondelok o jedenástej krátky test?
Rozdiel je možno malý: nemôžem hľadať výhovorky, že ma pristihli nepripraveného, nemôžem nikomu podsúvať argument o neohlásenej písomke, na ktorú by som zvalil svoje rozhodnutie vykašľať sa na učenie.
Lebo inak deti len skúšajú šťastie vždy zas a znova, dokedy im to „lajdačenie“ prejde. Lebo povedzme si, komu sa chce pripravovať z hodiny na hodinu, keď je toľko iných vecí, ktoré deti bavia viac ako sedenie pri knižkách? Majú v paži.
Lenže ak viem, že každý pondelok o jedenástej mám test, je moje vedomé rozhodnutie nepripraviť sa oveľa viac hmatateľnejšie. Bolo to v mojich rukách. Nikto ma nenachytal na hruškách. Nemusel. Nenaučil som sa, aj keď som mal na výber.
Nepomohlo by to viac k systematickej príprave ako sem-tam prepadovky a potom veľkorysé možnosti „opraviť“ si zlé známky? Zvlášť, keď na to nie je čas medzi všetkými karanténami?
(7 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Diktáty pre tretiakov
Ako zavariť lečo
Nerobia dnešní rodičia pre svoje deti príliš moc?
Kedy musia mať autá zimné pneumatiky - Rakúsko, Poľsko, Česko, Maďarsko
Rajčinová polievka na 5 spôsobov
Tehotenské. Kto má nárok, kedy požiadať, aká je výška dávky
dobré úvahy, dobre myslený návrh, taký podľa seba…no mohlo by sa stať, že v pondelok nepríde do školy polovica triedy…z osobných dôvodov
My sme ako deti dostávali neohlásené písomky pravidelne a sme tu. A obhajovať sa dištančným vyučovaním? To je akože čo? Ja si pamätám, že sme mávali chrípkové prázdniny, uhlové prázdniny, v januári ’87 bola posledná veľká snehová kalamita, kedy na 3 dni život úplne zastal. Učivo sa muselo dobehnúť a prežili sme to.
Nesnažme sa deťom všemožne uľahčovať život, lebo skutočný život ľahký nebude!