Nechce vám dať mesto novú škôlku alebo bojujete o to, aby ste si mohli ísť na školské ihrisko ako tatovia zahrať futbal? Pripadáte si občas ako v Kocúrkove, kde sa nič nemôže, nesmie, nedá, ale zato sa všetko musí? Pociťujete ako rodič bezmocnosť voči úradom, riaditeľom a štátnym štruktúram, ktoré jednoducho iba o deťoch a ich podpore kecajú? Napriek tomu sa dá aj v školstve vecami pohnúť.
Návod na úspech
O tom, ako funguje v Taliansku silná rodičovská organizácia AGE, sme už písali. Ako to však u nich funguje v praxi, by bolo v mnohom inšpiráciou aj pre nás, tu na Slovensku.
Keď sa pozrieme len na to, čo dokázali títo rodičia, zastúpení v každom regióne Talianska, v oblasti školstva, musí nám padnúť sánka – práve preto, lebo školstvo je momentálne oblasť, ktorá nás dlhodobo pre „nesystém“ štve.
Taliani po riadnom tlaku zhora aj zdola dostali mnoho právomocí: ako rodičia sú napríklad rovnocenným partnerom v škole, ktorú navštevujú ich deti. Neexistuje, aby si svoje pidlikalo len vedenie školy a učitelia, čoho dôsledkom je často aj pasivita rodičov tu na Slovensku v škole. Skúsenosť našich rodičov naučila, že jednoducho nemajú šancu prehryznúť často ani učiteľku a jej možno zabehané spôsoby, nieto ešte vedenie školy a priniesť do vyučovania aj vzájomných vzťahov niečo nové, čo posunie deti aj školu dopredu. Dokument podpísaný na úrovni ministerstva školstva a rodičmi z AGE zaručuje prítomnosť rodičov na mimoškolských aktivitách školy a tiež aktivít rodičov detí – teda že tam majú svoje miesto (aj na vlastné rodičovské aktivity) a že sú tam vítaní aj ako celé rodiny.
Projekt otvorených škôl podľa tohto dokumentu vláda v Taliansku podporila sumou 64 miliónov € a rodičia z tohto balíka na svoje aktivity dostali rovných 9 miliónov. (To už by bol u nás na Slovensku sen, stačilo by aj menej a rodičia by vedeli všeličo dotiahnuť svojpomocne… len aby mali priestor napríklad na pokračovanie v športových aktivitách z čias školských aj teraz, ako rodičia, aspoň voľnočasovo). Samozrejmosťou je, že o rodičovských aktivitách v rámci školy je každý riaditeľ povinný informovať všetkými dostupnými prostriedkami.
Učiteľské platy
Vďační sú im aj učitelia: bez tlaku AGE by nemali lepšie platy, pričom AGE tlačilo na to, aby platy talianskych učiteľov boli spravodlivé a rovnocenné platom pedagógov v EU. O tom by mohli naši učitelia snívať – ak by sa z ich biednych 541 Euro nástupného platu stalo napríklad čo len tých 2235 Euro rakúskeho učiteľa, lebo napríklad v Británii je to oveľa viac. V Taliansku je momentálne nástupný plat učiteľa na štartovacej čiare 1906 Euro, čo by mnohí, ak nie všetci slovenskí učitelia, brali všetkými desiatimi. Určite by v spojení s rodičovskou základňou dosiahli aj v platovej oblasti viac, ako zle organizovaným štrajkom.
Vďaka rodičom z AGE sa prestalo ministerstvo školstva pozerať na školy a vzdelávanie len ako na sústavné výdavky v rozpočte – ale začalo meniť optiku v tomto smere na progresívny výhľad vzdelaných, ambicióznych detí, ktoré prinesú v konečnom dôsledku do štátnej kasy viac, ako tam bolo vložené.
Školy v Taliansku sa práve cez organizáciu rodičov stali aj miestom celoživotného vzdelávania sa, teda rodičia nie sú odkázaní na iné ponuky kurzov či Akadémií vzdelávania za často premrštené ceny a s nutnosťou dochádzania, ale pekne sadajú do lavíc po svojich deťoch blízko domova.
Diskutabilné školné
Zaujímavé je aj vyberanie školného v Taliansku – po tlaku rodičov a ich sťažnostiach sa upravilo pre všetky školy rovnako, bez možnosti vytvárania „elitných a elitnejších“ škôl a zároveň s prístupnosťou aj pre sociálne slabšie, zato nadané deti. U nás sme svedkami, že školné sa buď platí priamo škole pod rôznymi názvami a nie malé, alebo sa „dobrovoľne“ vyberá prostredníctvom občianskeho združenia, ktoré škola má. Nehovoriac o tom, že mnohí si pri systéme podpory školstva jednoducho nemôžu finančne dovoliť žiadny takýto luxus pre svoje dieťa, čo ako nadané.
Psychologický tlak druhej varianty platenia poplatku školskému OZ nie každý vie odmietnuť (hoci reálne by to odmietnutie nemalo mať žiadne dôsledky na štúdium dieťaťa v škole) a tlačí ho rodičovská horkosť „musenia dobrovoľne nasilu“. AGE v Taliansku vymohlo jednotné pravidlá pre platenie akýchkoľvek poplatkov škole: podľa tohto dokumentu sú študenti prvého, druhého a tretieho ročníka strednej školy oslobodení od akýchkoľvek poplatkov školného. Dokument upravuje aj výšku maximálneho školného, ktoré môže škola žiadať od študenta, ako aj presné účelové viazanie použitia prostriedkov. Školné sa nesmie nijako psychologicky donucovať odovzdať, jeho neodovzdanie škole nesmie byť nijakým spôsobom zosobnené dieťaťu.
Spracované z materiálov AGE.
(2 hlasov, priemerne: 3,00 z 5)
Loading...
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Slabá čiarka na tehotenskom teste: môžem byť tehotná?
Cestovanie detí do zahraničia: pas pre dieťa, súhlas rodičov s vycestovaním
Predĺžený rodičovský príspevok pri neprijatí do škôlky - príklady
Otec, ktorý si adoptoval 6 detí. Sám.
Tisícky detí nemajú miesto v škôlke. V septembri si rodičia môžu žiadať o rodičovský príspevok
No… z ktoreho konca by som to. My platime skolne nasej skole preto,lebo mame zahranicnych lektoroch a chceme ich mat. Zial, stat nam ich nezaplati. je to jedina cesta, akou to vieme pre svoje deti zrealizovat.
Ano, je to nespravodlive, viacere deti zo skoly odisli, lebo v dalsom roku uz rodicia mozno nezarabali tolko, alebo isla mamina na MD, a nevydalo na skolne. To ale neznamena, ze ludia co si chcu a vedia zaplatit lepsie vzdelanie pre svoje deti, by tuto moznost mat nemali.
To by bol iny komunizmus,
Maria, to co tu navrhujes je cisty komunizmus. Vsetci sa prisposobme slabsim. Ja mam prave dojem ze nasa ZS stale po rodicoch chce aktivitu a dozaduje sa jej, ale ja vobec nestiham … Pridem vecer z prace a som rad ze som chvilu z vlastnymi detmi. Nemam energiu naviac
Ze 1906 nastupny plat, boze! Toho sa na Slovensku asi nedockame nikdy. Mna len zaraza, ako sa hocikde nieco da, a u nas je to stale o tom istom 🙁
Nemám problém s tým, aby ďalej existovali súkromné školy, kde by si rodičia priplatili – ale mám problém s tým, aby úroveň štátneho školstva bola v priemere taká biedna, aká je. O to kráča. To že niekde vytrča škola, to je vizitka dobrého riaditeľa alebo učiteľky… ale mne ide o zdvihnutie latky ako takej, čo ako komunizmus nevidím. Stále je viac tých rodičov, ktorí si to jednoducho nemôžu dovoliť – priplatiť si školné pre dieťa a predsa si želajú, aby škola mala nejakú tú úroveň.