Žiacka knižka nie je vtipovisko

Žiacka knižka – malý biely zošit formátu A5, a predsa iný než bežné písanky. V prvom ročníku je to zrkadielko, kam učiteľ zapisuje dôležité oznamy a hodnotenia, vo vyšších ročníkoch žiacka knižka. Slúži nie len zapisovanie známok, ale aj na zapisovanie oznamov, slúži na komunikáciu medzi učiteľmi a rodičmi. Každá žiacka knižka má v úvode priestor na meno žiaka, ročník a školu, ktorú žiak navštevuje, adresu bydliska a väčšina žiackych knižiek má aj priestor na vyplnenie kontaktných údajov o rodičoch či zdravotnej poisťovni dieťaťa.

Kedysi boli žiacke knižky jednotné a žiaci ich dostávali na začiatku školského roka podpísané riaditeľom školy, opatrené pečiatkou školy. Žiak bol zodpovedný za to, aby žiacku knižku nestratil, aby ju denne nosil na vyučovanie, na požiadanie predkladal učiteľovi, doma zas dával na podpis rodičom. Dnes je situácia trochu iná v tom, že žiak už žiacku knižku od školy nedostane automatiky, je povinnosťou rodičov žiacku knižku zakúpiť, na každý školský rok novú. Alebo sa rodičia vopred dohodnú, že žiacke knižky zakúpi nimi poverená osoba, aby mali žiaci v triede jednotné – rovnaké žiacke knižky. Medzi jednotlivými vydaniami nie s veľké rozdiely, no ak si majú žiaci občas napísať oznam podľa predlohy na tabuli, najmä tí mladší môžu mať problém zorientovať sa. Učiteľ potom prichádza o cenné minúty listovaním a porovnávaním, lebo to musí, aby všetci žiaci pochopili.

Funkcia žiackej knižky je v bežnom ponímaní často redukovaná na zápis známok a poznámok / pokarhaní. Samozrejme, z toho majú najväčšiu hrôzu žiaci, ktorí sú hodnotení slabšími známkami (resp. známkami, s ktorými nie sú sami spokojní) a žiaci, ktorým je vyučovacia hodina dlhá a zvyknú si ju krátiť vyrušovaním. Žiaci sú deti, či majú 8 alebo 15 rokov a tak aj rozmýšľajú. Niekedy aj z vypočítavosti nahlásia, že si žiacku knižku zabudli na vyučovanie doniesť, aby sa tak vyhli nepríjemnému zápisu. Povinnosťou učiteľa je uviesť túto skutočnosť  v triednej knihe. Pokiaľ si žiak nezabúda žiacku knižku pravidelne, nevyvodzuje sa z toho žiadny dôsledok. Situácia, že žiak príliš často zabúda nosiť do školy žiacku knižku, si už vyžaduje konkrétne riešenie.

Občas, najmä s odstupom času, si človek v žiackej knižke prečíta aj oznamy, ktoré vylúdia úsmev na tvári. Určite, že v čase písania takýchto oznamov nikomu do smiechu nebolo. O poznámkach v žiackych knižkách existuje množstvo vtipov, príhod a spomienok a už je aj vo fóre jedna téma zameraná práve na poznámky v žiackych knižkách. Učitelia i rodičia by sme si mali uvedomiť, že žiacka knižka nie je vtipovisko, kde si hocikto napíše hocijakú pripomienku. Tiež by sme mali všetci vedeť, že žiacka knižka nie je jediné miesto, kam sa zapisujú známky a poznámky. Väčšinou majú učitelia svoje súkromné zápisníky, no jediný oficiálny dokument, kam sa zapisujú známky, je klasifikačný hárok. Známky v žiackej knižke či v súkromnom učiteľskom zápisníku slúžia len na informáciu pre rodičov, žiakov a učiteľov. Známky uvedené v klasifikačnom hárku a poznámky zapísané v triednej knihe sú smerodajné a záväzné (aj pre výslednú známku na vysvedčení) pre všetkých a akceptujú ich nie len na vedení školy, no i na vyšších inštanciách.

Oznamy môže do žiackej knižky zapísať učiteľ, žiak s vedomím učiteľa, rodič – zákonný zástupca dieťaťa. Nie každý oznam / poznámka zapísaná žiakom musí byť podpísaná učiteľom! Ale každý oznam napísaný rodičom / zákonným zástupcom by mal byť opatrený podpisom a dátum. Učiteľ tak vie, že rodič je oboznámený s obsahom žiackej knižky.

foto: Miša Weberová, www.myska.sk