Tipy učiteľov: Takto sa rozlúčte ráno s dieťaťom

Je ťažké opustiť svoje dieťa, v škôlke, či škole, ak sa na vás vešia a plače, že nechce, aby ste odišli. Nakoniec po dlhom lúčení to urobíte a so zovretým žalúdkom myslíte na to, že zajtra to príde znova.

Ako sa z tohoto boľavého lúčenia vymotať?

Tipy učiteľov pri separačnej úzkosti malých detí

Krátke lúčenie – dlhé zvítanie. Učiteľky radia, aby sa rodičia lúčili s deťmi max. 5 minút.

Nikdy neodíďte bez rozlúčenia. Nesnažte sa využiť chvíľku zaujatia vášho dieťatka a neutečte. Znížili by ste tak jeho dôveru vo vás.

Do škôlky prineste deťom vlastnú prikrývku alebo foto rodiny, prípadne obľúbenú bábiku.

Vytvorte si s dieťaťom nejaký vlastný „rituál lúčenia“. Napr. pobozkajte ho na líčka, pošlite vzdušný bozk, pošúchajte si navzájom nosy a objímte sa. Dieťa sa naučí, že po objatí už odídete.

  Doma zaveďte tiež nejakú pravidelnosť pri vstávaní a odchádzaní z domu.

Môže pomôcť, ak vám dieťa môže z triedy zakývať cez okno.

Naučte sa mená ostatných deti. Ak viete pomenovať deti („pozri Peťko, tam sa hrá Matúško s Evičkou a skladajú lego“), robí to škôlkárske prostredie viac rodinným, blízkym.

Uznajte dieťaťu jeho emócie a povedzte, že aj vy ste smutní, keď musíte niekoho opustiť, rozlúčiť sa s ním. Hovorte o tom, čo dieťa môže robiť v škôlke celý deň, čo ho asi čaká.

Pomôcť môžu aj hodinky. U predškolákov a malých školákov, ktorí už hodiny poznajú, môžu pomôcť hodinky na ruke. Ráno dieťaťu poviete, kedy poň prídete. Dieťa tak získava istú kontrolu a vie, kedy sa môže na vás tešiť.

Niekedy je lúčenie v škôlke či škole ťažšie pre rodičov, než pre dieťa. Ak je to pre vás príliš ťažké, požiadajte o pomoc niekoho z blízkych, nech deti vedú ráno do škôlky/školy oni.

Separačná úzkosť: Je v poriadku, že dieťa plače, keď od neho odchádzame.