Jablkový šalát so šunkou a pórom

Vyskúšali ste už jablká na slaný spôsob? Šalát s jablkami a pórom je výbornou pochúťkou najmä teraz v lete. Skladá sa len z 5 surovín, je to naozaj rýchly recept.

Suroviny:

4 stredne veľké jablká
1-2 póry (podľa veľkosti)
150 g slovenskej šunky 95% K-Z lásky k tradícii
600 g (4 kelímky) smotanového jogurtu bieleho 10% K-Z lásky k tradícii
vegeta

Postup:

Umyté zdravé jablká zbavíme jadierok a nakrájame na menšie kocky. Pór pokrájame na tenké kolieska, použijeme hlavne bielu časť a začiatok zelenej, jemnej časti.

Šunku takisto nakrájame na kocky alebo pásiky. Všetko spolu zmiešame s bielym jogurtom a ochutíme vegetou.

Šalát môžeme podávať ako samostatné jedlo, ako súčasť studenej misy alebo ako prílohu k vyprážanému alebo grilovanému mäsu.

Všetko potrebné na prípravu, vrátane produktov vyrobených podľa pôvodných receptúr výlučne zo slovenských surovín od domácich dodávateľov pod značkou K-Z lásky k tradícii, nájdete pod jednou strechou v Kauflande.

♥ Kým si šalát pripravíte, prečítajte si niečo k našej tradícii:

Červenô jabĺčko

Keď sa povie ovocie, väčšina z nás si ako prvé vybaví jablko. Jablko je skutočne najrozšírenejším ovocím na svete a v podstate najstarším druhom ovocia u nás. Kvety jablone napovedia, že sa radí do čeľade ružovitých a rozkvitnuté jabloňové sady sú ozajstnou pastvou pre oči. Domáce odrody vznikli krížením planých jabloní, ale aj samotné plánky dlho ostávali u ľudí v obľube.

V mýtoch a legendách

Jablko sa spomína už v starovekých bájach. V gréckej mytológii stálo zlaté jablko na začiatku pádu Tróje. Bohyňa sváru ho podhodila Parisovi, aby ho daroval tej bohyni, ktorá je najkrajšia. On si vybral, no tým si rozhneval tie ostatné. Preto sa niečomu, čo spôsobilo medzi ľuďmi hnev, hovorí jablko sváru. V stredovekej legende zachránila presná muška Williama Tella život jeho synovi. Mal kušou zostreliť jablko z jeho hlavy a tak predísť pripravovanej poprave.

Ovocie zo stromu poznania

V Biblii sa jablko nespomína vôbec, no napriek tomu sa spája s hriechom prvých ľudí. V knihe Genezis sa píše o zakázanom ovocí, ktoré rástlo na strome uprostred raja. Až stredovekí umelci začali strom poznania znázorňovať ako jabloň, pri nej Adama, Evu a hada, ktorý ich na hriech naviedol. Tento obraz sa natoľko vžil, že sa s ním po stáročia stretávame v rôznych podobách v profesionálnom aj ľudovom umení.

Jablko ako symbol

A práve v starších prameňoch môžeme nachádzať symbolický význam jablka, ako ho vnímame aj v našej kultúre. Jablko znamenalo plodnosť a lásku, rovnako tak zdravie a krásu. V predvianočnom a vianočnom čase sa pomocou jabĺčka veštilo a čarovalo. Vkladalo sa do vody, v ktorej sa ľudia na sviatky umývali, aby si prostredníctvom neho privolali zdravie a krásu. Bolo odmenou pre koledníkov, ale aj vyznaním lásky.

Preto červené jabĺčka zdobili zelené máje. Nosili sa tiež v pohrebnom sprievode, ak zomrel slobodný chlapec alebo mladé dievča. Mali svoje miesto aj ako symbolický pokrm pri svadobnej hostine. Na jej začiatku jedli mladomanželia spolu jablko, aby sa nikdy nerozišli a mali veľkú rodinu.

Veľa ľudových pesničiek je o jabĺčku

Dnes ich spievame skôr deťom alebo ich ony spievajú svojim rodičom na detských besiedkach. Ale ak sa započúvame, pochopíme, že ide o ľúbostné piesne. Ba často aj erotické, len výrazy v nich sú zašifrované pred tými, čo im ešte rozumieť nemajú. Veď o čom je červené jabĺčko vo vačku milej, či v oblôčku čakajúc na toho, koho vidí rada? Nakoniec aj vianočné obchôdzkové hry, kde Eva dala Adamovi… jablko.

Kyslé ako citrón, sladké ako med

Rôzne druhy jabĺk, ich rôzne farby, vône a chute, dozrievajú celé leto až do jesene. Také sú aj ich mená: jakubky, žitárky, michalky, citrónky, anízky, muškátové renetky… Skoré letné jabĺčka treba zjesť hneď, ale trvácnejšie odrody si ľudia ukladali na chladné a suché miesto do komory, schovali do slamy na povale a tak im vydržali až do ďalšieho leta.

Na zimu sa jablká tiež sušili, nakrájané na plátky ako štiepky či krížalky. Jedli sa potom len tak „na slinu“ alebo spolu s chlebom, varili sa z nich nápoje a polievky. A samozrejme, keď jablká prešli kvasom a destilovaním, čakali vo fľaške ako jabĺčkovica či kalvados.

Do koláčov aj k mäsu

A práve preto, že jablká boli dostupné prakticky celoročne, boli častou surovinou pri príprave tradičných pokrmov. Jablká len tak nasurovo, ako šťavnatá pochúťka či chutná desiata pre deti. Uvarené ako čerstvý kompót, narajbané do obilných kaší či nákypov. A samozrejme, do koláčov. Na kysnuté posúchy s mrvenicou, zatočené do závinov či ťahaných štrúdlí v kombinácii so škoricou a orechami.

Ale jablká nemusia byť len súčasťou „sladkých“ jedál. Jablká sa dávali do kapusty, keď sa tlačila do suda na kvasenie. Jablkovým octom sa dochucovali polievky a omáčky. Jablká sa pridávali na zjemnenie chuti k mäsu, pečená kačica sa tradične podávala s jablkovou plnkou. Silný chren sa takisto zjemnil pristrúhaním jabĺčka. A tak je to aj v dnešnej kuchyni, jablko je bežnou súčasťou pestrých nátierok aj šalátových mixov.